← Slovensko

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

Najvyšší súd 4 Cdo 165/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. Š. H., bývajúceho v S., 2/ Ing. S. K., bývajúceho v T., 3/ Ing. J. H., bývajúcej v S., 4/ A. K., bývajúcej v T., v dovolacom konaní zastúpených JUDr. P. D., advokátom, so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ Ing. I. K., bývajúcemu v B., 2/ Ing. V. K., bývajúcej v B., v dovolacom konaní zastúpených JUDr. T. P., advokátom so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20 C 38/2002, o dovolaní ţalobcov a ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. marca 2009 sp. zn. 12 Co 1/2009, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  2. marca 2009 sp. zn. 12 Co 1/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Dovolanie ţalovaných odmieta. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z
  3. apríla 2004 č.k. 20 C 38/2002-129 určil, ţe ţalobcovia 1/ a 3/ a ţalobcovia 2/ a 4/ sú ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej Katastrálnym úradom, S., kat. územie R., na LV č. X., a to skladu súp. č. X., ktorý je postavený na parcele č. K., kaţdý v jednej tretine. Ţalovaným uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobcovia 1/, 2/ uzavreli so ţalovaným 1/ X. zmluvu o zdruţení podnikateľov v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Podľa článku I zmluvy účelom zdruţenia malo byť spoločné vykonávanie podnikateľskej činnosti na vyuţívanie nehnuteľnosti - skladovej haly nachádzajúcej sa v B., parc. K., pričom účastníci zmluvy sa zaviazali vyhľadať vhodného záujemcu na jej prenájom, resp. v termíne do 30 dní od uzavretia kúpnej zmluvy vypracovať spoločný prevádzkový zámer jej vyuţitia. Ţalobca 2/ sa zaviazal na úhradu kúpnej ceny 2 4 Cdo 165/2009 skladovej haly poskytnúť peňaţnú hotovosť v sume 1 750 000,-- Sk v termínoch dohodnutých v kúpnej zmluve z X.. Táto suma bola predávajúcemu D.“ v súlade s obsahom kúpnej zmluvy, ktorú štátny podnik uzavrel len so ţalovaným 1/ ako osobou, úspešne absolvujúcou výberové konanie, dňa X. riadne vyplatená (Ministerstvo pre správu a privatizáciu SR podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby udelilo 22.10.1997 štátnemu podniku súhlas k priamemu predaju nehnuteľnosti pre kupujúceho Ing. I. K.). Na základe vykonaného dokazovania a za pomoci výkladu jednotlivých na seba nadväzujúcich článkov zmluvy o zdruţení, dospel k záveru, ţe hoci v kúpnej zmluve na strane kupujúceho vystupoval len ţalovaný 1/, nehnuteľnosť bola získaná pri výkone spoločnej činnosti členov zdruţenia. V zmysle zmluvy o zdruţení bolo totiţ úmyslom všetkých účastníkov zdruţenia nehnuteľnosť najskôr nadobudnúť a následne ju vyuţívať formou prenájmu tretím osobám. Činnosť ţalovaného 1/, pri ktorej uzavrel kúpnu zmluvu, povaţoval za činnosť smerujúcu k splneniu účelu zdruţenia. Nehnuteľnosť takto nadobudnutá sa podľa ustanovenia § 834 OZ stala podielovým spoluvlastníctvom všetkých troch účastníkov zdruţenia v rovnakých podieloch, bez ohľadu na to, ţe kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavrel len ţalovaný 1/. Ţalobe ţalobcov o určenie, ţe sú spolu so ţalobkyňami 3/ a 4/ ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, kaţdý v jednej tretine, preto vyhovel. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
  4. marca 2009 sp. zn. 12 Co 1/2009 na odvolanie ţalovaných potom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
  5. októbra 2008 sp. zn. 4 Cdo 146/2007 jeho rozsudok z
  6. apríla 2007 sp. zn. 12 Co 80/2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozsudok okresného súdu po doplnení dokazovania zmenil tak, ţe návrh ţalobcov zamietol a rozhodol o trovách celého konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v intenciách uznesenia najvyššieho súdu zameral dokazovanie na objasnenie časovej postupnosti uzatvorenia zmluvy o zdruţení a kúpnej zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe zmluva o zdruţení v písomnej forme bola podpísaná a uzavretá neskôr, neţ kúpna zmluva. Pri uzavretí kúpnej zmluvy ţalovaný 1/ nemohol teda jednať v mene zdruţenia a vyjadrovať vôľu ako člen zdruţenia. Nebolo moţné preto dospieť k záveru, ţe nehnuteľnosť bola získaná pri výkone spoločnej činnosti účastníkov zdruţenia (§ 834 OZ). Navyše, zo skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a z obsahu zmluvy o zdruţení (jej čl. 2 a 3) vyvodil, ţe ţalobca 2/ poskytol ţalovanému 1/ peniaze na zakúpenie haly bez ich vloţenia do zdruţenia a ţe účelom zdruţenia bolo spoločné vykonávanie podnikateľskej činnosti na vyuţívanie skladovej haly. K moţnosti vytvorenia zdruţenia na základe ústnej dohody uviedol, ţe hoci „členovia 3 4 Cdo 165/2009 zdruţenia vstúpili do určitých jednaní“ a dopredu niektoré veci prejednali, nebol preukázaný vznik dohody, ktorá by mala obsahové náleţitosti zmluvy o zdruţení podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V súvislosti s otázkou moţnosti nadobudnúť nehnuteľnosť do spoluvlastníctva v zmysle § 834 OZ v procese likvidácie majetku štátneho podniku uviedol, ţe z právnej úpravy zákona č. 92/1991 Zb. a zákona č. 111/1990 Zb. nevyplýva, ţe by sa členovia zdruţenia nemohli stať podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (skladovej haly) nadobudnutej v podmienkach privatizácie podľa zákona č. 92/1991 Zb., ak kúpnu zmluvu uzatváral len jeden člen zdruţenia. Predpokladom je, aby kupujúci prejavoval vôľu ako člen tohto zdruţenia. Keďţe ţalovaný 1/ uzatváral kúpnu zmluvu ako fyzická osoba (nie ako člen zdruţenia), nemohlo vzniknúť spoluvlastníctvo ţalobcov k spornej nehnuteľnosti v zmysle § 834 OZ. Rozsudok okresného súdu preto podľa § 220 O.s.p. zmenil a ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie ţalobcovia a aj ţalovaní (napadli len výrok o trovách konania). Ţalobcovia v dovolaní uviedli, ţe odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru ohľadne časovej postupnosti uzavretia zmluvy o zdruţení a kúpnej zmluvy, vec po právnej stránke nesprávne posúdil a ţe jeho rozhodnutie je v časti, v ktorej sa odvolací súd zaoberal moţnosťou vytvorenia zdruţenia na základe ústnej dohody, pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. K antidatovaniu zmluvy o zdruţení uviedli, ţe nemali k tomu ţiaden dôvod a ţe ani po doplnení dokazovania nebolo ničím vyvrátené jej uzavretie v deň, zhodný s dátumom, ktorý bol v zmluve jednoznačne uvedený. V tomto smere vytýkali odvolaciemu súdu, ţe uveril výpovediam svedkov Ing. M. P. a M. P., hoci ide o blízkych príbuzných ţalovaných (p. P. je dcéra a p. P. zať ţalovaných) a hoci návrh na ich výsluch zástupkyňa ţalovaných urobila aţ
  7. apríla 2004 a čestné prehlásenia týchto svedkov pripojila do spisu aţ
  8. augusta 2005 (v čestnom prehlásení sa svedkovia vyjadrujú predovšetkým k spoločnému rokovaniu z
  9. novembra 2001). Poukázali na to, ţe v ich výpovediach sú viaceré rozpory. Podľa ţalobcov najmä tvrdenia svedkyne P. ohľadne jej prítomnosti pri podpise zmluvy o zdruţení niekedy v mesiaci február 1998, ţe poskytnutie peňazí ţalovanému 1/ bolo myslené ako pôţička a ţe na zmluve dátumy neboli vypísané, vzhľadom na značný odstup času, znejú nevierohodne. Viaceré rozpory boli aj v samotných výpovediach ţalovaných 1/ a 2/, ktoré rozpory odvolací súd nehodnotil a ani sa s nimi nevyporiadal. 4 4 Cdo 165/2009 V súvislosti s časovou postupnosťou uzavretia oboch zmlúv odvolací súd nesprávne hodnotil aj čl. 2 ods. 3 zmluvy o zdruţení. Ak by totiţ zmluva bola uzavretá vo februári 1998, ako to tvrdili ţalovaní, nebol dôvod v nej uvádzať, ţe kúpna cena sa uhradí v termínoch dohodnutých v kúpnej zmluve, lebo v tom čase kúpna cena bola uţ uhradená na účet likvidátora. Odvolací súd hodnotil nesprávne aj čl. 3 zmluvy o zdruţení, z obsahu ktorého vyvodil, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným 1/ došlo k právnemu vzťahu blízkemu zmluvy o pôţičke, hoci o pôţičke „nikto nikdy z nich nehovoril“ a len ţalovaný 1/ sa snaţil účelovo takýto stav navodiť. Ţalobcovia ďalej uviedli, ţe dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení naznačil potrebu skúmať aj otázku, či zdruţenie nebolo vytvorené skôr na základe ústnej dohody. Namietali, ţe odvolací súd sa v tomto smere vecou nezaoberal a v dôvodoch rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, ţe aj keď „členovia zdruţenia vstúpili do určitých jednaní“ a niektoré veci boli dopredu prejednané, nebolo dokazovaním preukázané, ţe by došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o zdruţení pred uzavretím kúpnej zmluvy. Akým dokazovaním bolo vyvrátené to, ţe k uzatvoreniu zmluvy o zdruţení v ústnej forme nedošlo, sa však odvolací súd nezmieňuje. Jeho záver je preto predčasný, nepresvedčivý a jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Ďalej odvolaciemu súdu vytýkali, ţe neprihliadol na to, ţe proces nadobudnutia vlastníckeho práva bol zavŕšený aţ vkladom kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, teda dňom
  10. apríla
  11. Nič im preto nebránilo, aby zdruţenie za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti vytvorili aj po termíne X.. Napokon namietali, ţe ţalobca 1/ sa z objektívnych dôvodov (zlé poveternostné podmienky) nemohol zúčastniť odvolacieho pojednávania, čo odvolaciemu súdu bolo známe. Odvolací súd tým, ţe doplnenie dokazovania vykonal v jeho neprítomnosti, neumoţnil mu vyjadriť sa k novým dôkazom. Týmto postupom bol vylúčený z realizácie procesného práva, čím je daný aj ďalší dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Navrhli preto, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaní, ktorých dovolanie smerovalo len do trov konania uviedli, ţe odvolací súd nesprávne nepriznal náhradu trov pre prvú právnu zástupkyňu JUDr. E. K. a ţe nesprávne priznal JUDr. T. P. odmenu iba podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Navrhli preto rozhodnutie krajského súdu v tejto časti zmeniť tak, aby zaviazal ţalobcov, okrem náhrady súdneho poplatku, zaplatiť náhradu trov zastupovania obom zástupcom v zmysle § 10 citovanej vyhlášky tak, ako bola náhrada uplatnená. Ţalovaní a ani ţalobcovia sa k podaným dovolaniam protistrany nevyjadrili. 5 4 Cdo 165/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolania podali účastníci konania, ţalobcovia proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov je dôvodné. Dovolanie ţalovaných smerujúce proti výroku o trovách, sa stalo zrušením rozsudku odvolacieho súdu, bezpredmetným. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, ţe aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia treba povaţovať za vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  12. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  13. septembra 2008 sp. zn. 4 Cdo 25/2007). Medzi práva účastníka občianskeho súdneho konania na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí totiţ nepochybne aj právo na spravodlivý proces. V podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov zaručuje toto právo článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Ústavného súdu 6 4 Cdo 165/2009 Slovenskej republiky (nález z
  14. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) za porušenie tohto práva treba povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náleţite, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť, je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej ţaloby, ako aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. V posudzovanej veci je podľa dovolacieho súdu práve takouto vadou konanie pred odvolacím súdom postihnuté. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Keďţe uvedené zákonné ustanovenie pre konanie na odvolacom súde platí primerane (§ 211 O.s.p.), treba dôsledne trvať na poţiadavke úplnosti, výstiţnosti a presvedčivosti odôvodnenia aj rozhodnutia odvolacieho súdu, najmä vtedy, ak odvolací súd zmeňuje rozsudok súdu prvého stupňa po zopakovaní alebo doplnení dokazovania. V takomto prípade odvolací súd musí podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých 7 4 Cdo 165/2009 ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. V danej veci sa odvolací súd zaoberal v intenciách uvedených v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu aj otázkou, či k vzniku zdruţenia, ktorého cieľom bolo nadobudnutie vlastníctva skladovej haly v procese likvidácie majetku štátneho podniku, nedošlo skôr na základe ústnej dohody a teda, či ţalovaný 1/ urobil právny úkon v pozícii kupujúceho, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ako fyzická osoba alebo ako člen zdruţenia. V dôvodoch rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, ţe hoci „členovia zdruţenia vstúpili do určitých jednaní“ a dopredu niektoré veci prejednali, nebol preukázaný vznik dohody, ktorá by mala obsahové náleţitosti zmluvy o zdruţení podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol, ktoré konkrétne obsahové náleţitosti a podľa ktorého zákonného ustanovenia má zmluva o zdruţení obsahovať, kto z účastníkov má povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a tieto preukazovať a či boli tvrdené, prípadne, či za konania vyšli najavo (súd je v zmysle § 132 O.s.p. povinný prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo). Vzhľadom na to, ţe medzi ţalobcami 1/a 2/ a ţalovaným 1/ nepochybne došlo k stretnutiam, ktoré sa týkali nadobudnutia spornej nehnuteľnosti pred dátumom uvedeným v písomnej zmluve o zdruţení, odvolací súd mal v odôvodnení rozsudku uviesť, kedy k stretnutiam došlo, čo konkrétne bolo výsledkom týchto jednaní, z ktorých dôkazov pritom vychádzal a akými úvahami sa riadil. V odôvodnení chýbajú predovšetkým vysvetlenia, či predmetom jednaní (ne)bola dohoda o spoločnom cieli, ku ktorému sa strany spojili, či v nej (ne)vymedzili činnosť, ku ktorej sú strany povinné a či prípadne následnou činnosťou (ne)došlo k napĺňaniu tohto spoločného cieľa. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia teda neuviedol ani to, čo malo byť výsledkami vykonaného dokazovania presvedčivo zistené. Nevysvetlil, konkrétne ktoré obsahové náleţitosti zmluvy o zdruţení preukázané (ne)boli a teda, prečo (ne)podriadil zistený skutkový stav pod konkrétnu právnu normu. Uvedené vysvetlenia v odôvodnení napadnutého rozsudku obsiahnuté nie sú, i keď boli potrebné. Dovolací súd preto súhlasí s dovolateľmi v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu treba povaţovať v tejto časti pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Tento 8 4 Cdo 165/2009 nedostatok má za následok porušenie práva dovolateľov na spravodlivé súdne konanie a teda odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ide o vadu konania, ku ktorej dovolací súd musí vţdy prihliadať (§ 242 ods. 1 O.s.p.) a pre ktorú musí napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu, včítane výroku o trovách, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). Keďţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zrušené, včítane výroku o trovách konania, stalo sa dovolanie ţalovaných, smerujúce práve proti tomuto výroku rozsudku odvolacieho súdu, bezpredmetné. Najvyšší súd dovolanie ţalovaných preto odmietol (§ 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.). Dovolací súd k dovolaniu ţalobcov v časti, v ktorej namietajú nesprávne hodnotenie dôkazov odvolacím súdom a jeho nesprávny záver týkajúci sa časovej postupnosti uzatvorenia písomnej zmluvy o zdruţení a kúpnej zmluvy poznamenáva, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Hodnotenie dôkazov a ani jeho výsledok (skutkové zistenie) zásadne nie je moţné dovolaním úspešne napadnúť. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie (§ 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p.). Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy. Na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní (§ 243a ods. 2 druhá veta O.s.p.). Pre úplnosť dovolací súd povaţuje za potrebné dodať, ţe pokiaľ dovolatelia namietali odňatie moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, ţe odvolací súd prejednal vec v neprítomnosti ţalobcu 1/, hoci sa objektívne nemohol zúčastniť pojednávania (zlé poveternostné podmienky), ide o námietku nedôvodnú. Právny zástupca ţalobcov, ktorý 9 4 Cdo 165/2009 bol na odvolacom pojednávaní prítomný, podľa obsahu zápisnice z pojednávania z
  15. marca 2009 uviedol len to, ţe „ţalobca 1/ mu telefonoval, ţe má nejaké problémy“. Nepoţiadal však o odročenie pojednávania. Ak preto odvolací súd vec prejednal v neprítomnosti ţalobcu 1/, nepostupoval v rozpore s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. a teda neodňal ţalobcovi 1/ moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  16. januára 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.