2 písm. a/ a e/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/211448/2015/4989 zo dňa 22.5.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/258758/2015/StrM zo dňa 03.02.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 70,- € z titulu zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu. 2. Rozhodnutím č. 1100301/1/211448/2015/4989 zo dňa 22.05.2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/258758/2015/StrM zo dňa 03.02.2015, ktorým bol žalobcovi
5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 3 000,- € za zdaňovacie obdobie január 2012 z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), keď žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou č. 01012012 zo dňa 30.01.2012 od dodávateľa G. M. - REK, predmetom ktorej bolo dodanie klanicového prívesu a nákladného vozidla v hodnote 18 000 eur vrátane DPH. 3. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Žalovanému vytýkal predovšetkým nedostatočné zistenie skutkového stavu, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ako aj porušenie zásady zákonnosti upravenej v ustanovení § 3 ods. 1 Daňového poriadku. V tejto súvislosti poukázal najmä na prekročenie zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorú správca dane nezachoval, ale aj na nesplnenie podmienok na prerušenie daňovej kontroly
Poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010 mal za to, že prekročením dĺžky zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly nadobudol protokol z tejto kontroly povahu nezákonne získaného dôkazu, ktorý
ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku nemožno použiť ako dôkaz v daňovom konaní. Vzhľadom na to, že protokol o daňovej kontrole nespĺňal požiadavku zákonnosti, nemohol byť ani podkladom na začatie vyrubovacieho konania a vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Žalobca taktiež namietal, že postupom správcu dane mu bolo vo vyrubovacom konaní znemožnené vyjadriť sa k svojim pripomienkam uvedeným v odvolaní, keďže nebol predvolaný na prerokovanie týchto pripomienok. Správca dane mu odoprel právo byť prítomný na vyhodnotení dôkazov, ktoré predložil a ktoré správca dane získal počas dokazovania a miestneho zisťovania, keď žalobcu namiesto spísania zápisnice
Daňového poriadku len písomne oboznámil s výsledkom vyrubovacieho konania a navyše k tomuto oboznámeniu došlo až po vydaní rozhodnutia o vyrubení dane. Okrem uvedeného namietal aj to, že protokol z daňovej kontroly nemá zákonom stanovené náležitosti.
M, ktorým daňovú kontrolu prerušil z dôvodu zaslania žiadosti o MVI za účelom preverenia zdaniteľných plnení uskutočnených žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období, keďže výsledky tohto preverenia mohli ovplyvniť správne určenie dane. Správcovi dane bola dňa 15.11.2013 doručená odpoveď týkajúca sa MVI vo vzťahu k maďarskému daňovému subjektu STORM SUN Kft., ktorú skutočnosť, t.j. odpadnutie dôvodu prerušenia daňovej kontroly, oznámil žalobcovi podaním doručeným jeho zástupcovi dňa 26.11.
3 Daňového poriadku. Žalobca bol v priebehu vyrubovacieho konania s postupom správcu dane oboznámený, mal možnosť vyjadrovať sa, zúčastnil sa výsluchu svedka a bol oboznámený s výsledkami vyrubovacieho konania. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku žalobcu o absencii náležitostí Protokolu z daňovej kontroly, keď žalobca nešpecifikoval, aký vplyv malo uvedené pochybenie správcu dane na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd nevzhliadol pochybenie daňových orgánov ani v súvislosti s námietkou žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu, keď s poukazom na priebeh a výsledky dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepredložil dôkazy o reálnom dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom v zmysle faktúry č. 01012012 a teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. 6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V dôvodoch odvolania uviedol, že závery krajského súdu o nezákonnosti daňovej kontroly a naň nadväzujúceho vyrubovacieho konania nemožno považovať za správne a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly ešte neznamená, že daňová kontrola nebola začatá. Predmetná daňová kontrola bola začatá v súlade s ustanovením § 46 ods. 2 Daňového poriadku a preto ju správca dane musel ukončiť vyhotovením a doručením protokolu a to aj napriek tomu, že nebola dodržaná lehota na jej vykonanie. Zrušujúcim rozhodnutím žalovaného bola vec vrátená do vyrubovacieho konania a preto bol správca dane povinný konať a rozhodnúť vo veci, pričom Protokol z daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní nebol použitý ako dôkaz. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, ktorý poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.6.2010 mal za to, že ak daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, nebolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní, a že všetky dôkazy zabezpečené v priebehu nezákonne vykonanej daňovej kontroly nadobudli povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku.
názoru žalovaného však nemožno tvrdiť, že všetky dôkazy získané počas daňovej kontroly, ktoré boli zahrnuté aj v protokole sú z dôvodu nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly nezákonné. V tejto súvislosti uviedol, že napr. dôkazy získané v rámci MVI nemožno považovať za získané v rozpore so zákonom. Správca dane vo vyrubovacom konaní vykoná potrebné dôkazy. To znamená, že správca dane doplní existujúce dôkazy, resp. získa nové dôkazy. Novozískané resp. zhromaždené dôkazy, t.j. aj tie, ktoré správca dane získal už počas daňovej kontroly, by mali byť vo vyrubovacom konaní procesne vykonané tak, že daňový subjekt bude s nimi oboznámený a bude mať možnosť sa k nim vyjadriť. Správca dane postupoval v zmysle uvedeného právneho názoru a vo vyrubovacom konaní doplnil existujúce dôkazy, keď vykonal všetky preverenia a výpovede svedkov, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti pre správne určenie dane. Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy v súlade so základnými zásadami daňového konania a o výsledku vyrubovacieho konania písomne oboznámil zástupcu žalobcu. Protokol z daňovej kontroly nebol použitý ako dôkaz vo vyrubovacom konaní, nebol ani podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane, ktorý sa o tento protokol nijako neopiera a v rozhodnutí sa naň neodvoláva. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli zákonne získané dôkazy v daňovej kontrole, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Všetky dôkazy uvedené v protokole o daňovej kontrole boli získané v zákonnej ročnej lehote a preto ich správca dane mohol použiť ako dôkazy vo vyrubovacom konaní, pretože nimi bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a neboli získané v rozpore so zákonom.
ustanovenia § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk 9.
1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10.
2 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. 11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým
2 písm. a/ a e/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/211448/2015/4989 zo dňa 22.05.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/258758/2015/StrM zo dňa 03.02.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi
5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel DPH vo výške 3 000,- € za zdaňovacie obdobie január 2012 z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.
čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 15.
čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 16.
1 a 2 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 17.
4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 18.
1 veta druhá daňového poriadku daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 19.
1 veta prvá daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. 20.
8 veta prvá daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
odseku 9 písm. b/ a c/. 21.
9 písm. a/ daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu
odseku 8. 22.
10 veta prvá daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.
citovaného ustanovenia pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. 25. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú
1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.
ktorého daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, ale aj v ustanovení § 46 ods. 10 veta prvá daňového poriadku,
ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. 28. Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola u žalobcu začala
2 daňového poriadku dňa 24.10.2012. Rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 bola daňová kontrola
Pri zohľadnení prerušenia daňovej kontroly, kedy lehoty
daňového poriadku neplynú (§ 61 ods. 5 daňového poriadku), mala byť daňová kontrola ukončená 07.01.
názoru odvolacieho súdu dôjsť ku konvalidácii nedostatku, spočívajúceho v nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie, keďže účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly. Za tohto stavu t.j. keď správca dane napriek prekročeniu zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly pokračoval vo vyrubovacom konaní a vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, dopustil sa závažného procesného pochybenia, majúceho za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného. 30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. 31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia v lehote
1 O.s.p. nevyčíslil a ďalšie trovy konania ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zo spisu nevyplývali (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.