rozhodnutia možné realizovať od
2 písm. a/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Žalobca je toho názoru, že ak žalobu podal proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, tak túto vlastnosť správne rozhodnutie nemôže stratiť v priebehu konania. Žalobca navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasťou odvolania žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu bol aj návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. C-243/15 o prejudiciálnej otázke, predloženej Najvyšším súdom SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sžp/4/2013 v znení: „Je možné právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, v prípade tvrdeného porušenia práva na vysokú úroveň ochrany životného prostredia vykonaného predovšetkým pre podmienky Európskej únie Smernicou Rady č. 92/43/EHS z 21.5.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, t. j. najmä napomáhať hľadaniu stanoviska v spojení s verejnosťou k projektu, ktorý môže pravdepodobne významne ovplyvniť osobitne chránené územia sústredené pod európsku ekologickú sústavu s názvom NATURA 2000, a právo ktorého uplatnenia sa v zmysle č. 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a v medziach naznačených prostredníctvom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie spisová značka C-240/09 zo dňa 8.3.2011 domáha žalobca ako nezisková organizácia založená na ochranu životného prostredia na vnútroštátnej úrovni, spravodlivo naplniť aj takým postupom vnútroštátneho súdu, ktorý zastaví súdny prieskum v spore o preskúmanie rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní o vydanie súhlasu, ako je tomu vo veci samej, a odkáže ho na podanie žaloby ako opomenutého účastníka v uvedenom správnom konaní?“. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril a uviedol, že žalobca sa počas celého konania nevyjadril k potrebe povolenia predmetnej výnimky z dôvodu ohrozenia života a zdravia ľudí v danej lokalite a predchádzania škôd na majetku osôb, a ani nepodal žiaden návrh na alternatívne riešenie vzniknutého problému spočívajúceho v premnožení medveďa hnedého na danom území. Ďalej poznamenal, že ani v opakovanom súdnom prípadne správnom konaní sa nedosiahne vo veci odlišný výsledok, a preto považuje odvolanie žalobcu za neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor žalovaného a úplne ignorujúce vecnú podstatu daného konania spočívajúcu v záujme na ochrane prírody a krajiny a na ochrane zdravia a života obyvateľstva. Dodal, že žalobca napádal svojimi rozkladmi a žalobami prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané ministerstvom, čo vylučuje akýkoľvek individuálny prístup žalobcu k jednotlivým predmetom konania. K návrhu žalobcu na prerušenie konania žalovaný uviedol, že povoľovacie konanie sa od začiatku riadi právnymi závermi obsiahnutými v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/41/2009 zo dňa 12. apríla 2011 v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-240/09 zo dňa 08. marca 2011, preto prerušenie súdneho konania do času zodpovedania prejudiciálnej otázky nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť výsledok správneho konania, ktorého rozhodnutie je predmetom tohto súdneho prieskumu, nakoľko otázka účastníctva v tomto povoľovacom konaní nie je a ani nebola od začiatku správneho konania sporná a správny orgán od začiatku koná so žalobcom ako s účastníkom konania. Žalovaný záverom uviedol, že predmetom súdneho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžp/4/2013 je preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vydaného v správnom konaní, v ktorom nebolo Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK, o.z. (žalobcovi) priznané postavenie účastníka konania. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
9 písm. a/ ZOPK orgán ochrany prírody konanie
tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.
3 písm. b/ ZOPK rozhodnutie vydané
tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia, ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 zo dňa 24. júna 2014,
ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. V danej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Rázdel, ako aj držať ho a prepravovať za podmienok stanovených v rozhodnutí od
OSP, ktoré mu nebolo odopreté. Na prerušenie odvolacieho konania preto neboli dané žiadne zákonné dôvody a Najvyšší súd Slovenskej republiky tento návrh žalobcu s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 a § 109 ods. 2 písm. c/ OSP ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.