Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/13/2017 Identifikačné číslo spisu: 1712219428 Dátum vydania rozhodnutia: 16.08.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Edita Bakošová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1712219428.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v K., zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovanej M., bývajúcej v A., zastúpenej Hudec s. r. o, so sídlom v Bratislave, Lazaretská 23, IČO: 36 855 260, za účasti intervienta na strane žalovanej B., správcu konkurznej podstaty úpadcu Z., nar. X. novembra XXXX, bytom Y., o vyslovenie neúčinnosti zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5 C 305/2012, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- júna 2015 sp. zn. 8 Co 209/2015, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Návrhom z
- novembra 2014 sa žalovaná domáhala podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“) pod sp. zn. 5 C 305/2012 až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10 C 276/
- Súd prvej inštancie uznesením z
- decembra 2014 č. k. 5 C 305/2012-248 konanie neprerušil. V odôvodnení uviedol, že s prihliadnutím aj na procesnú zásadu hospodárnosti konania a ústavné právo účastníka, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, vo vzťahu k procesnému návrhu žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nie sú splnené podmienky pre obligatórne prerušenie konania, právne posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu je súd oprávnený riešiť a príslušné hmotnoprávne ustanovenia na vec dopadajúce, nie sú v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
- Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z
- júna 2015 sp. zn. 8 Co 209/2015 uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie postupoval dôsledne podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď správne skúmal, či sú splnené zákonné predpoklady pre prerušenie konania a dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti návrhu. Odvolateľka v návrhu na prerušenie konania a ani v podanom odvolaní neuviedla žiadne iné, resp. ďalšie okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o splnení predpokladov na prerušenie konania v prejednávanej veci. Pokiaľ žalovaná poukazuje na skutočnosť, že na majetok dlžníka Z. bol uznesením zo dňa 28.10.2014, sp. zn. 8 K 44/2014 vyhlásený konkurz, a preto je konanie v posudzovanej veci zo zákona prerušené, odvolací súd uviedol, že predmetom tohto konania nie je majetok patriaci úpadcovi (dlžníkovi), a preto konanie v danej veci zo zákona (§ 47 zák. č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii) prerušené nie je. Sporná zmluva o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktorou malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu bola uzavretá
- októbra 2010, pričom konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený
- októbra 2014, teda v čase, keď predmetné nehnuteľnosti už neboli vo vlastníctve úpadcu a vzhľadom na časový odstup medzi uzavretím dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka (viac, než 4 roky) už neprichádza do úvahy, aby sa na základe právnych úkonov správcu súčasťou konkurznej podstaty úpadcu stali úpadcove práva k týmto nehnuteľnostiam.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla uznesenie odvolacieho súdu a tiež súdu prvej inštancie zrušiť a prerušiť konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5 C 305/2012 podľa § 109 ods. 2 písm. b/ O.s.p. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 276/
- Dovolanie odôvodnila tým, že rozhodnutia súdov nižších inštancií sú nezákonné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), v dôsledku čoho jej, ako žalovanej, bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Za nesprávny považuje názor súdov nižších inštancií, že otázku aktívnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k platnosti zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu možno prejudiciálne riešiť v tomto konaní. S poukazom na § 558 Občianskeho zákonníka uviedla, že pokiaľ Z. nie je účastníkom tohto konania, nemôže súd riešiť platnosť zmluvy o pôžičke a uznanie dlhu ani prejudiciálne. Uviedla, že v danej veci ide o určovací spor a pri posudzovaní návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. má prednosť spor na plnenie. Poukázala na spory vedené na Okresnom súdu Bratislava III, na to, že na majetok Z. bol vyhlásený konkurz a s poukazom na tieto skutočnosti vyslovila, že oba súdy vec nesprávne právne posúdili, keď nezohľadnili, že Z. nie je účastníkom tohto konania, nezohľadnili, že ide o rovnocenné určovacie spory v súvislosti so spormi vedenými pred Okresným súdom Bratislava III a tiež z dôvodu, že začatie konkurzného konania na majetok Z. súdy nehodnotili ako dôvod na prerušenie konania.
- Žalobca sa k dovolaniu písomne vyjadril, pričom sa stotožnili s názorom prvoinštančného ako aj odvolacieho súdu a navrhol dovolanie odmietnuť.
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „C.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
- júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie bolo podané ešte pred
- júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C.s.p.).
- Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O.s.p., § 35 C.s.p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z.z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas aj naň oprávnenou osobou, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.
- Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
- V preskúmavanej veci dovolateľka napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvoinštančného súdu. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p..
- Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie o prerušení alebo neprerušení konania.
- Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka a ktorá mala spočívať v odňatí možnosti konať pred súdom.
- Žalovaná nedôvodne argumentuje, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. V odôvodnení uvádza dôvody, pre ktoré sa domnieva, že súdy o otázke prerušenia konania rozhodli nesprávne. Uvedenú argumentáciu je možné považovať za odôvodnenie dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. za uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré však prípustnosť dovolania nezakladá. Nesprávne právne posúdenie totiž nie je vadou zmätočnosti podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., a preto nie je spôsobilé založiť prípustnosť dovolania. Vecnú správnosť dovolaním napadnutého uznesenia by mohol dovolací súd skúmať, len ak by dovolanie bolo prípustné (v tej súvislosti por. tiež ustanovenie § 420 C.s.p.).
- So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako neprípustné odmietol.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.