2 písm. a/, b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave č. OVVS/324/2006/CRS/AP4 zo dňa
l a nasl. OSP majúc zato, že pokiaľ ide o náhradu trov konania, správny orgán rozhodol nesprávne, ak uložil náhradu trov konania zástupcovi žalobcu v
2 písm. a/, b/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V časti rozhodnutia, ktorou bolo priestupkové konanie (§ 42a ods. l zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „priestupkový zákon" alebo „zákon o priestupkoch") voči Mgr. K. a A. zastavené, prvostupňový súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu bolo správne, zákonné a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že pokiaľ ide o priestupkové konanie, ide o vedomé porušenie práva, čo v danom prípade z vykonaného dokazovania preukázané nebolo. Mgr. Ď. sa vyjadrila k žiadosti žalobcu v 1. rade zo dňa 23. júla 2004, v ktorej žiadal predložiť originály dokladov i ďalšie písomnosti. Z dôvodu, že jeho žiadosť nebola označená ako žiadosť na prístup k informáciám
zákona č. 211/2000 Zb. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z." alebo „zákon o slobode informácií"), považovala jeho podanie za žiadosť účastníka konania, nakoľko bolo označené ako žiadosť, resp. ako rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo školstva SR") č. CD- 2004-9016/17704-1:
zák. č. 211/2000 Z.z.. Pokiaľ ide o konanie A., vo vzťahu k tomuto bolo preukázané, že k nemu sa žiadosť ani nedostala, a preto i samotní žalobcovia v rámci priestupkového konania uvádzali, že netrvajú na tom, aby voči nemu bolo začaté, resp. pokračované v priestupkovom konaní. Vychádzajúc z ustanovenia § 250i ods. 3 OSP, pokiaľ ide o skutočnosti predovšetkým prieťahy v konaní pred správnym orgánom, na ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe, ako i postup správneho orgánu, v ktorom správny orgán nedodržal zákonné lehoty, krajský súd mal zato, že tieto skutočnosti nemohli mať vplyv na samotné rozhodnutie, t.j. na zastavenie konania voči obvineným, ktorí sa
názoru správneho orgánu nedopustili priestupku na úseku práva na prístup k informáciám
l zákona o priestupkoch, preto ani súd na tieto vady pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Podstatou celého preskúmania rozhodnutia správneho orgánu bolo, či sa vykonali také dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa obvinení úmyselným konaním dopustili priestupku na úseku práva na prístup k informáciám
l zákona o priestupkoch. Záverom svojho odôvodnenia prvostupňový súd konštatoval, že tak, ako to vyplýva z vyjadrenia, či už obvinenej Mgr. Ď., prípadne obvineného A., je zrejmé, že ani jeden z nich nemal úmysel poškodiť, resp. neposkytnúť žalobcom informácie, ktoré požadoval. Vzhľadom na jeho konanie a nedostatočné označenú žiadosť, ako i predchádzajúce konanie a zastupovanie V. v konaniach, ktoré boli vedené na Ministerstve školstva SR, sa domnievali, že tento žiada len o sprístupnenie spisov ako účastník konania, ktorému bolo i v priebehu konania na Ministerstve školstva SR už i v minulosti viackrát umožnené. Pretože ani krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že sa obvinení v priestupkovom konaní, a to Mgr. Ď. a A., dopustili takéhoto úmyselného priestupkového konania, dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu v tomto smere bolo správne, a preto v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. 6Sžo 160/2009 4 O trovách konania prvostupňový súd rozhodol
l OSP tak, že žalobcom, ktorí boli úspešní v žalobe len v časti rozhodnutia o náhrade trov správneho konania, náhradu trov súdneho nepriznal, keďže boli úspešní len v nepomernej časti napadnutého rozhodnutia. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podali žalobcovia v
žalobcov dostatočne neustálil pomocou dokazovania skutkový stav potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností objasňujúcich, že Mgr. Ď. poskytla nepravdivú informáciu a porušila tak povinnosť uloženú osobitným predpisom. Žalobcovia namietali, že Mgr. Ď. musela a mala vedieť o tejto povinnosti, a to vzhľadom na svoje pracovné zaradenie, vzdelanie ako aj vzhľadom na skutočnosť, že jej mal a musel byť pri riadnom plnení si svojich pracovných povinností známy obsah administratívneho spisu, ktorého sprístupnenie žalobca v 1. rade žiadal. Ak by teda prvostupňový súd dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie a preskúmal aj administratívny spis, tak by po riadnom vyhodnotení dôkazov s najväčšou pravdepodobnosťou dospel k záveru, že zodpovedná osoba vedome neposkytla žalobcovi v l. rade požadované informácie, čím sa
zákona o priestupkoch dopustila priestupku tým, že porušila povinnosť určenú osobitným predpisom. Namietali tiež názor prvostupňového súdu, že mali proti fiktívnemu rozhodnutiu o neposkytnutí informácie podať rozklad, nakoľko takéto odôvodnenie nemá oporu v našom právnom poriadku.
žalobcov je právne irelevantné, či žalobcovia v prvom a druhom rade podali rozklad alebo nie. Bolo to ich zákonné právo a nie povinnosť. Navyše, márnym uplynutím lehoty na sprístupnenie informácií
zákona o slobode informácií stratili požadované informácie pre žalobcov v prvom a druhom rade zásadný význam, pretože tieto informácie potrebovali získať kvôli rozkladovému konaniu, vedenému práve na Ministerstve školstva SR, ktoré im však požadované informácie neposkytlo ani ako účastníkovi konania ani ako žiadateľovi o poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobode informácií. V časti rozsudku, v ktorej prvostupňový súd rozhodol o trovách konania, uviedli, že žalobca v druhom rade podal dňa 21.09.2005 odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu iba v tej časti, ktorá sa dotýkala jeho povinnosti uhradiť trovy správneho konania. Ak teda súd 6Sžo 160/2009 5 v tejto časti rozhodnutie zrušil, tak bol žalobca v druhom rade úspešný v celom rozsahu a prvostupňový súd mal priznať žalobcovi v druhom rade aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Na základe uvedených skutočností navrhli žalobcovia, aby odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia, vykonaní a doplnení dokazovania, s ohľadom na nesprávne právne posúdenie veci, rozsudok prvostupňového súdu zmenil a zrušil rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave č. OVVS/324/2006/CRS/AP4 zo dňa
druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).
l priestupkového zákona priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
priestupkového zákona na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
l zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií.
l písm. a/ priestupkového zákona správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom. 6Sžo 160/2009 7
priestupkového zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní [t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok")].
l správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní a dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
2 správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa
l písm. a/ zák. č. 211/2000 Z.z.., v ktorom označil za vinných zo spáchania priestupkov Mgr. K. a A., a to z toho dôvodu, že v zákonom stanovenej 10-dňovej lehote mu neposkytli požadované informácie
uvedeného zákona. Obvodný úrad v Bratislave ako prvostupňový správny orgán v danej priestupkovej veci konal a rozhodol rozhodnutím č. OVVS-PR-3199/3-760-04-JVA a č. OVVS-PR-3200/3- 761-04-JVA dňa 22. augusta 2005. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že konanie, ktorého sa
žalobcu v
správneho poriadku a ďalej tým, že vydávali rozhodnutia v rozpore s § 46 správneho poriadku, a tým, že rozhodnutia neobsahovali náležitosti dané § 47 ods. 3 správneho poriadku, dané § 47 ods. 3 správneho poriadku; ďalej sa domáhali vyslovenia, že pri zisťovaní stavu veci sa žalovaní neriadili ustanoveniami § 42a a § 46 zákona o priestupkoch v nadväznosti na právo garantované čl. 26 ods. l a 5 Ústavy Slovenskej republiky, v nadväznosti na porušenie ustanovení § 23 ods. l správneho poriadku a § 3 ods. 1, § 14 ods. 2, §16 ods. 2 zákona o slobode informácií. Okrem toho
žalobcov žalovaný voči žalobcovi v
názoru odvolacieho súdu Mgr. Ď. postupovala v súlade so správnym poriadkom, teda posúdila žiadosť žalobcu v 1. rade v časti ako žiadosť účastníka správneho konania o jeho vyradení zo siete škôl a v časti ako žiadosť „inej osoby" v konaní o zaradenie strednej umeleckej školy do siete škôl, a nie ako žiadosť v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z., teda nepostupovala
uvedeného zákona, nemohla ani naplniť skutkovú podstatu priestupku v zmysle § 21a ods. l písm. a/ zák. č. 211/2000 Z.z.. Aj
odvolacieho súdu nebola naplnená ani subjektívna stránka konania v zmysle § 21a ods. l písm. a/ zák. č. 211/2000 Z.z. a § 42a zákona o priestupkoch, a to, že by uvedená osoba vedome poskytla nepravdivé informácie, resp. by neposkytla informácie. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že ani Mgr. Ď., ani p. H. nemali úmysel poškodiť, resp. neposkytnúť žalobcom informácie, ktoré požadovali, pričom odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisového materiálu má zato, že konanie Mgr. Ď. a p. H. nevykazuje ani znaky vedomej nedbanlivosti (t.j., že by mali vedomosť o možnosti spôsobenia následku, ktorý síce nechceli spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že následok nenastane). Pokiaľ ide o nevyužitie opravného prostriedku proti fiktívnemu rozhodnutiu, podanie odvolania (rozkladu) skutočne je právom účastníka, nie jeho povinnosťou. avšak, ak účastník svoje zákonné právo nevyužije, musí potom znášať aj následky tohto svojho konania. V časti, ktorou boli rozhodnutia správnych orgánov zrušené a vec bola v rozsahu rozhodnutia o náhrade trov konania vrátená žalovanému na ďalšie konanie, žalobcovia môžu svoje námietky uplatniť v novom konaní pred žalovaným. Nad rámec odvolania vzhľadom na námietky uvedené v žalobe týkajúce sa porušenia ústavných a procesných práv žalobcov odvolací súd ešte považuje za potrebné dodať, že v preskúmavanom konaní pred správnymi orgánmi ani odvolacím súdom neboli zistené porušenia Ústavy Slovenskej republiky a procesných predpisov, ktoré by boli dôvodom na zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí, keď tvrdenie žalobcov, že im nebolo umožnené v konaní o priestupku proti Mgr. K. a A. „účinne hájiť svoje práva a záujmy pri pojednávaní" nemá oporu v administratívnom spise, z obsahu ktorého bolo nesporne preukázané, že zástupca žalobcu v 1. rade akad. soch. V. bol na ústne pojednávania v priestupkovom konaní 6Sžo 160/2009 11 riadne predvolaný, viackrát sa ho aj osobne zúčastnil, bolo mu umožnené sa vyjadriť a doložiť do spisu doklady a bola mu aj poskytnutá fotokópia zápisnice o prejednávaní priestupku. S poukazom na vyššie uvedené závery ako aj na skutočnosť, že žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa nebol vyporiadal už krajský súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu
3 veta druhá v spojení s § 219 ods. l OSP potvrdil, pričom sa v zásade stotožnil aj s právnym posúdením a dôvodmi rozhodnutia krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l OSP v spojení s § 246c ods. l veta prvá OSP). Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového súdu, v časti v ktorej zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov o náhrade trov správneho konania, o tejto bude rozhodovať znova prvostupňový správny orgán a proti tomuto rozhodnutiu majú žalobcovia možnosť podať opravný prostriedok v správnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol zohľadniť ani požiadavku žalobcu týkajúcu sa pripustenia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.
l veta druhá a tretia OSP je v správnom súdnictve opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti OSP; proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Ustanovenie § 246c ods. l veta tretia OSP znamená, že proti uzneseniam a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zásadne nie je prípustný žiaden riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Nie je prípustné odvolanie, dovolanie, obnova konania ani mimoriadne dovolanie. Súčasná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, vychádza z názoru, že v správnom súdnictve právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konať o dovolaní nie je daná (napr. uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 1Sdo 102/2008 z
l OSP v spojení s § 224 ods. l a s poukazom na § 246c ods. l prvá veta OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobcovia neboli v konaní o odvolaní úspešní a žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnil. Odvolací súd dáva ešte do pozornosti krajskému súdu chybu a zrejmú nesprávnosť pri písaní napadnutého rozsudku, kde namiesto správneho č.k. l S 116/2006-26 je uvedené nesprávne č.k. l S 166/2006-26, ako aj chybu a zrejmú nesprávnosť vo výroku napadnutého rozsudku v časti o náhrade trov konania, kde je nesprávne uvedené len jednotné číslo žalobcov, a to „Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.", pričom v odôvodnení je správne uvedené množné číslo žalobcov, a to „ .. žalobcom, ktorí boli úspešní v žalobe len v časti rozhodnutia o náhrade trov konania nepriznal, keďže boli úspešní len v nepomernej časti napadnutého rozhodnutia". Taktiež je potrebné opraviť označenie zákona č. 21/2000 Z.z. (nie Zb., ako uvádza prvostupňový súd). Tieto chyby je potrebné odstrániť postupom
l veta prvá OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 9. februára 2010 JUDr. Jana Baricová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.