← Slovensko

o ochranu osobnosti

Najvyšší súd 6 M Cdo 7/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. D. H., prihláseného k trvalému pobytu na adrese M.M., so sídlom v K.K., proti ţalovanej V.V. s.r.o., so sídlom v B.B., IČO : X.X., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 2 C 448/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Ţilina z

  1. decembra 2008 č.k. 2 C 448/2007-155 a proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
  2. apríla 2009 sp. zn. 9 Co 87/2009 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
  3. apríla 2009 sp. zn. 9 Co 87/2009 v potvrdzujúcom výroku vo veci samej, v zmeňujúcom výroku o trovách konania a vo výroku o trovách odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. Konanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Ţilina z
  4. decembra 2008 č. k. 2 C 448/2007-155 v zamietajúcom výroku vo veci samej a vo výroku o povinnosti ţalobcu zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania z a s t a v u j e . O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Ţilina 12.11.2007, po pripustení jej zmeny v priebehu konania (č.l. 149), si ţalobca uplatnil voči ţalovanej nárok na ochranu osobnostných práv vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 7 000 000 EUR a nárok na zaplatenie odmeny za sprostredkovateľskú činnosť v sume 4 760 000 EUR s prísl. 6 M Cdo 7/2010 2 Okresný súd Ţilina rozsudkom z
  5. decembra 2008 č. k. 2 C 448/2007-155 ţalobu ţalobcu o ochranu osobnosti zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania 999 330,44 Sk (33 171,69 EUR) na účet jej zástupcu (advokátskej kancelárie) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalobcu zaplatiť v rovnakej lehote na účet súdu náhradu trov štátu 8 210,-- Sk (272,52 EUR). Napokon posledným výrokom upravil učtáreň súdu, aby po právoplatnosti rozsudku vyplatila advokátke JUDr. M. B. (v konaní súdom ustanovenej zástupkyne ţalobcu) náhradu trov právneho zastúpenia 85 955,-- Sk (2 853,20 EUR). Zamietnutie ţaloby o ochranu osobnosti odôvodnil nepreukázaním neoprávneného zásahu do osobnostných práv ţalobcu. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ďalším nárokom ţalobcu na zaplatenie úhrady za sprostredkovanie obchodov sa nezaoberal, pretoţe tohto nároku sa ţalobca môţe domáhať v osobitnom konaní osobitným návrhom. Krajský súd v Ţiline ako odvolací súd na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
  6. apríla 2009 sp. zn. 9 Co 87/2009 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba ţalobcu o ochranu osobnosti zamietnutá, potvrdil. Vo výroku o trovách konania prvostupňový rozsudok zmenil tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania 32 897,41 EUR (991 067,50 Sk) na účet advokátskej kancelárie N. & N. do troch dní. Ďalej rozhodol o zrušení výroku prvostupňového rozsudku o povinnosti ţalobcu zaplatiť náhradu trov štátu a vyslovil, ţe ţiadnemu z účastníkov sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Na základe podnetu ţalobcu podal proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch o zamietnutí ţaloby a o povinnosti ţalobcu zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania a proti rozsudku krajského súdu v potvrdzujúcom výroku vo veci samej a v zmeňujúcom výroku o trovách konania mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd oba rozsudky v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením v otázke určenia tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej sluţby a tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vyslovil názor, ţe v konaní o ochranu osobnosti hodnotu veci nemoţno vyjadriť v peniazoch, preto základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej sluţby bolo treba určiť podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 6 M Cdo 7/2010 3 Z. z.“), v znení platnom v čase vykonania úkonov právnej sluţby, t.j. ako jednu trinástinu výpočtového základu. Za inú vadu konania označil skutočnosť, ţe súd prvého stupňa meritórne rozhodol len o časti ţaloby, a to o zamietnutí nároku na ochranu osobnosti, a ţe odvolací súd na základe odvolania ţalobcu preskúmaval tento výrok, hoci odvolaním napadnutý nebol, keďţe ţalobca sa v odvolaní domáhal len priznania nároku na zaplatenie odmeny za sprostredkovateľskú činnosť spolu s príslušenstvom. Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe sa stotoţňuje s argumentáciou a s návrhom generálneho prokurátora. Ţalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla tento opravný prostriedok ako nedôvodný zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a ţe je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutia oboch súdov ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu dôvodné. Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. kaţdý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Podľa § 152 ods. 2 veta prvá O.s.p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom len o nároku ţalobcu o ochranu osobnosti a to tak, ţe ho zamietol. Proti tomuto výroku ţalobca odvolanie nepodal, preto v tejto časti nadobudol prvostupňový rozsudok právoplatnosť. Z odvolania podaného ţalobcom vyplynulo, ţe sa ním domáhal priznania uplatneného nároku na zaplatenie odmeny za sprostredkovateľskú činnosť. Keďţe o tomto uplatnenom nároku nebolo prvostupňovým súdom rozhodnuté, bolo potrebné odvolanie 6 M Cdo 7/2010 4 ţalobcu, posudzujúc ho v zmysle citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 O.s.p. podľa obsahu, povaţovať za návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku, ktorým by bolo rozhodnuté aj o tomto nároku. Odvolací súd namiesto toho, aby vrátil spis súdu prvého stupňa na rozhodnutie aj o nároku na zaplatenie odmeny za sprostredkovateľskú činnosť dopĺňacím rozsudkom, preskúmal v odvolacom konaní odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí ţaloby v časti nároku o ochranu osobnosti a tento právoplatný výrok potvrdil. Tým zaťaţil odvolacie konanie tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd z tohto dôvodu rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku vo veci samej a v súvisiacich výrokoch, t.j. v zmeňujúcom výroku o trovách konania a vo výroku o trovách odvolacieho konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo opodstatnené aj pokiaľ išlo o dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom v otázke určenia odmeny advokáta za jeden úkon právnej sluţby v predmetnej veci v časti nároku o ochranu osobnosti. Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom generálneho prokurátora, ţe v konaní o ochranu osobnosti pre určenie hodnoty veci, od ktorej sa odvíja základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej sluţby, nie je rozhodujúca výška poţadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (predstavujúca len jednu z foriem - právnych prostriedkov ochrany tohto práva). Rozhodujúca je hodnota osobnostných práv, o ochranu ktorých v konaní ide. Keďţe hodnotu týchto práv nemoţno vyjadriť v peniazoch, bolo potrebné základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej sluţby určiť podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení do 31.5.2009 (v znení platnom v čase vykonania úkonov právnej sluţby), t.j. ako jednu trinástinu výpočtového základu. Tento výklad rešpektuje osobitný charakter konania o ochranu osobnosti, primeranosť výšky odmeny ako aj skutočnosť, ţe rozsah náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je výsledkom voľnej úvahy súdu. Správnosť takejto interpretácie v podstate potvrdila aj zmena právnej úpravy vykonaná vyhláškou č. 209/2009 Z. z. účinnou od 1.6.2009, ktorá vo veciach ochrany osobnosti určila hodnotu veci pevnou sumou. V časti, v ktorej mimoriadne dovolanie smerovalo proti rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku vo veci samej a vo výroku o povinnosti ţalobcu zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania dovolací súd dovolacie konanie zastavil a to pre nedostatok podmienok takéhoto konania. Ide o podmienky, ţe podanie mimoriadneho dovolania vyţaduje ochrana práv ţalobcu (podnet na podanie mimoriadneho dovolania podal ţalobca) a ţe túto ochranu 6 M Cdo 7/2010 5 nemoţno dosiahnuť inými prostriedkami. Generálny prokurátor totiţ napadol mimoriadnym dovolaním zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa, hoci, ako to aj sám uviedol, tento výrok nebol napadnutý odvolaním, preto ochrana práv ţalobcu v tejto časti mimoriadne dovolanie nevyţadovala. Pokiaľ išlo o výrok o povinnosti ţalobcu zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania, tým, ţe dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu aj v zmeňujúcom výroku o trovách konania, vrátila sa vec do štádia odvolacieho konania, v ktorom bude povinnosťou odvolacieho súdu opätovne, na základe ţalobcom podaného odvolania, posúdiť správnosť uvedeného výroku o trovách konania najmä z hľadiska určenia ich výšky. Ochrana práv ţalobcu tak bude zabezpečená v obnovenom odvolacom konaní. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  7. januára 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.