1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. XL zákona č. 125/2016 Z. z. (o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 5.
1 C. s. p. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. 6.
p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví a
e/ C. s. p. dovolací súd dovolanie odmietne, ak neboli splnené podmienky
Civilný sporový poriadok už skôr existujúcu podmienku dovolacieho konania, spočívajúcu v povinnom zastúpení dovolateľa advokátom (tu por. ustanovenie § 241 ods. 1 vety druhej O. s. p.) doplnil ďalšou podmienkou, ktorou je to, aby aj dovolanie a tiež všetky ďalšie podania dovolateľa boli spísané advokátom. Zjavným účelom takejto úpravy je, aby v konaní o dovolaní (ako mimoriadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiam odvolacích, resp. za určitých okolností aj prvoinštančných súdov) s Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), povolaným o dovolaní rozhodovať, komunikovala osoba garantujúca patričnú odbornú úroveň všetkých podaní. Sankciou za nesplnenie podmienky je tu odmietnutie dovolania (bez zaoberania sa ním nielen vecne, ale aj z pohľadu skúmania, či toto je alebo nie je prípustným). 8.
názoru najvyššieho súdu, vysloveného už v jeho uznesení z 27. apríla 2017 sp. zn. 7 Cdo 237/2016 odporuje nielen procesnej ekonomike, ale i dobrým mravom a rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov, aby sa za stavu podania dovolania samým účastníkom trvalo na splnení podmienky povinného zastúpenia advokátom (resp. tiež spísania ním príslušného podania) aj vtedy, ak sa účastník rozhodne v dovolacom konaní nepokračovať. V takomto prípade totiž nielenže už nemôže prísť k naplneniu účelu povinného zastúpenia (ku komunikácii dovolacieho súdu s odborne zdatnou osobou, reprezentujúcou dovolateľa), ale bezpodmienečné trvanie na zastúpení by pri jeho dovedení do dôsledkov viedlo k pomerne absurdným záverom,
ktorých I. účastník si dovolanie (nech aj vadné) môže spísať sám, následne však už nemá sám možnosť s takýmto podaním disponovať (takže má menej práv než zástupca, ktorého si zvolí alebo by si len mal zvoliť) a II. ten, kto podal dovolanie bez advokáta, by si aj v prípade rozmyslenia zámeru ďalej brojiť proti rozhodnutiu súdu musel advokáta obstarať výlučne na to, aby nový zámer previedol do formy zodpovedajúcej procesnému právu (za takejto situácie inak bez ohľadu na to, že takto by mohlo byť učinené zadosť len zákonnej požiadavke na spísanie advokátom ďalšieho podania dovolateľa, to by však nemohlo nič zmeniť na tom, že dovolanie takto spísané nebolo - pokiaľ by aj na takejto podmienke šlo trvať, čo ale v prejednávanej veci pre začatie dovolacieho konania ešte za účinnosti O. s. p. do úvahy neprichádzalo). 9. Vedený týmito úvahami preto najvyšší súd ani v tejto veci nemal prečo ustupovať od skoršieho ním vysloveného názoru,
ktorého späťvzatie dovolania podaného samým účastníkom, urobené pred odstránením nedostatku zastúpenia účastníka advokátom, môže spísať a podpísať i sám účastník, pričom ak tak urobí, dovolací súd dovolacie konanie zastaví. 10. Preto bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto uznesenia. 11. O trovách dovolacieho konania potom najvyšší súd rozhodol
1 C. s. p. a contrario i za použitia analógie
čl. 4 ods. 1 C. s. p., § 453 ods. 1 rovnakého zákona a už vyššie spomínaného ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. Zastavenie dovolacieho konania tu totiž späťvzatím dovolania zavinil povinný a principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov konania jeho protistrane (oprávnenej); v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že oprávnenej v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a preto ani nemohol nastúpiť dvojfázový mechanizmus rozhodovania o trovách, zverujúci súdu končiacemu konanie len rozhodovanie o nároku na náhradu trov a súdu prvej inštancie určenie výšky trov, resp. aj určenie platobného miesta náhrady (k tomuto tiež por. najmä odsek 10. uznesenia najvyššieho súdu z 25. januára 2017 sp. zn. 6 Cdo 5/2017). 12. Toto uznesenie prijal senát dovolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.