Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1XObdo/142/2017 Identifikačné číslo spisu: 4612208813 Dátum vydania rozhodnutia: 19.07.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4612208813.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13C/333/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 4Co/201/2015, 4Co/202/2015-120 z
- decembra 2015 vo výroku potvrdzujúcom uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 13C/333/2012-80 z
- apríla 2015, takto rozhodol: Dovolanie žalobkyne o d m i e t a. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Levice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 13C/333/2012-80 z
- apríla 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur s tým, že poplatok je vyrubený podľa položky č. 7a, s prihliadnutím k poznámke č. 3 k položke č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov a § 5 ods. 1 písm. a/, § 17 ods. 2 a § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
- Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) druhou výrokovou vetou rozsudku č. k. 4Co/201/2015, 4Co/202/2015-120 z
- decembra 2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od
- októbra 2012, t. j. od účinnosti novely zákona o súdnych poplatkoch uskutočnenej zákonom č. 286/2012 Z. z., nie sú konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatkovej povinnosti, preto žalobcovi v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach stáva ten, kto podal odvolanie (§ 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch). Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že spoplatneniu podlieha len podanie samotnej žaloby, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej, medzi ktoré patrí i odvolanie. Poukázal na poznámku k položke č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá poplatkovú povinnosť odvolateľa nevylučuje. Zdôraznil, že odvolanie žalobkyne je návrhom na začatie osobitného konania, a to konania odvolacieho. Keďže žalobkyňa podala odvolanie
- januára 2015, súd prvej inštancie postupoval správne, keď jej napadnutým uznesením vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie a aplikoval tak právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti. Ako nedôvodné posúdil odvolací súd tiež námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia s poukazom na to, že predmetné rozhodnutie spĺňa náležitosti odôvodnenia uznesenia súdu podľa ust. § 169 ods. 1 OSP, a to označenie súdu, ktorý ho vydal, účastníkov konania a veci, výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ako i deň a miesto vydania uznesenia. Z jeho odôvodnenia bez ohľadu na to, že nie je obsiahnuté v oddelenej časti s nadpisom „Odôvodnenie“ nepochybne vyplýva, z akého dôvodu bola poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa ktorej položky Sadzobníka súdnych poplatkov.
- Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Žiadala preto zrušiť napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie.
- Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané
- januára
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do
- júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do
- júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do
- júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.
- Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
- V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo/21/2015, 14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/
- Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 CSP).
- Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej dovolateľkou (ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust. § 237 ods. 1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 OSP, dovolací súd podľa ust. § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
- Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.