← Slovensko

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Obsah (14)§ 250j§ 11§ 151§ 492§ 246c§ 250k§ 137§ 1§ 2§ 5§ 9§ 18§ 219§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžf/33/2015 Identifikačné číslo spisu: 8014200010 Dátum vydania rozhodnutia: 26.07.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 250jods.

2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie žalovaného označené v záhlaví tohto rozsudku a aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad, dodatočný platobný výmer č. 9712402/5/1583876/2013/Jan2 zo dňa 29.4.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 780,57 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením č. k. 5S/1/2014-76 zo dňa 26.1.2015 bola upresnená formulácia výroku o náhrade trov konania v súlade s ust. § 151 ods. 8 O.s.p. tak, že žalovaný bol zaviazaný na náhradu trov konania žalobcovi vo výške 70 € (za zaplatený súdny poplatok) a ďalej na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 710, 57 € právnemu zástupcovi v stanovenej lehote.

odôvodnenia rozsudku bola náhrada trov konania priznaná na základe uplatnenia nároku v zmysle § 250k ods. 2 O.s.p. a pozostávala z náhrady zaplateného súdneho poplatku 70 € a náhrady trov právneho zastúpenia uznaných v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za účelne uplatnené v rozsahu 710, 57 € čo predstavuje tarifnú odmenu za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady 130,16 € + 7,81 € režijný paušál, podanie žaloby 134 € + 8,04 € režijný paušál, žiadosť o odklad vykonateľnosti 67 € + 8,04 € režijný paušál, účasť na pojednávaní 134 € + 8,04 € režijný paušál), ďalej náhradu cestovného v súvislosti s cestou na pojednávanie

predloženej špecifikácie v sume 28,05 €, náhrady za stratu času v súvislosti s cestou na pojednávanie v rozsahu 67€ a DPH z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia v sume 118,43€. Krajský súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu uplatnenej časti trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z náhrady zmluvnej odmeny vo výške 40 000 €, uplatnenej na základe predloženej Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 5.12.2013, uzavretej medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil krajský súd v zmysle § 250k O.s.p. tým, že žalobca mal v konaní úspech, a preto mu priznal náhradu trov právnej služby a náhradu hotových výdavkov

vyúčtovania predloženého právnym zástupcom žalobcu

§ 11ods.

4 a § 15 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) - s výhradou korekcie tarifnej odmeny za žiadosť o odklad vykonateľnosti. Vzhľadom na právnu úpravu § 246c ) O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 5 O.s.p. a §18 ods. 1 zák. č. 655/2004 Z. z. však dospel k záveru, že ak ust. § 250k ods. 2 O.s.p. upravuje právo na náhradu trov konania žalobcu, sú nimi trovy konania upravené v § 137 O.s.p. určené

§ 151O.s.p.

v súlade s ust. § 9 - 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z. t.j. v rozsahu tarifnej odmeny. Zmluvná odmena dohodnutá medzi advokátom a klientom

zmluvy o poskytovaní právnej pomoci sa týka iba vzťahu advokát - klient, a nie je možné ju v rámci náhrady trov konania priznať. II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania a z rovnakých dôvodov aj proti opravnému uzneseniu, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozsudkom krajského súdu bola vec v napadnutej časti posúdená po právnej stránke nesprávne, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil výrok o trovách konania tak, že žalobcovi prizná trovy právneho zastúpenia vo výške uplatnenej právnym zástupcom žalobcu vo výpočte trov právneho zastúpenia z 25.9.

  1. V odvolaní uviedol, že si uplatnil právo na náhradu všetkých trov súdneho konania vrátane všetkých nákladov právneho zastupovania s poukazom na § 250k ods. 2 Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/1/2014-59 zo dňa 24.9.2014 rozsahu napadnutom odvolaním ako vecne správny potvrdil. III. Dňom
  2. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

§ 492ods.

2 SSP, odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2

§ 246cods.

1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

§ 250ja ods.

4

§ 250kods.

1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu

§ 250jods.

3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

§ 250kods.

2 O.s.p. ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania.

§ 137

§ 1ods.

1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.

ods. 2 citovaného ustanovenia, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

§ 2ods.

1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

§ 5vyhl.

č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, paušálna odmena sa môže dohodnúť

  1. a)za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas,
  2. b)za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

§ 9ods.

1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví

tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a

počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

ods. 2 základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.

§ 18ods.

1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, advokát upozorní klienta pri rokovaní o zmluvnej odmene na to, že pri určení trov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, sa odmena advokáta určí

ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene. IV. Procesným predpokladom na priznanie náhrady trov konania

§ 250kods.

2 Predmetom súdneho prieskumu v konaní sp. zn. 5S/1/2014 bola správnosť rozhodnutia vo veci určenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2002, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z príjmu v sume 231 963,81 €. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku č.k. 5S/1/2014-59 zo dňa 24.9.2014 vyplýva, že rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/512426/2013/5052 zo dňa 25.10.2013 v spojení s rozhodnutím príslušného správcu dane č. 9712402/5/1583876/2013/Jan2 zo dňa 29.4.2013 bolo zrušené z dôvodu v zmysle § 250j ods. 2 písm. d ) O.s.p. (rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov) pričom krajský súd postupu a rozhodnutiu žalovaného vytkol, že z neho nevyplýva, ako sa správne orgány riadili právnym názorom NS SR vysloveným v rozhodnutí 3Sžf 85/2007, prípadne ako sa s týmito právnym názorom a námietkami žalobcu vyrovnali. V dôsledku takéhoto postupu odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu nespĺňa kritériá uvedené v § 63 ods. 5 daňového poriadku. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí 3Sžf/85/2007 zo dňa 23.10.

  1. Rozsudkom NS SR sp. zn 3Sžf/85/2007 zo dňa 23.10.2008 bolo vo vecne súvisiacom predchádzajúcom konaní zmenený zamietajúci rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/9/2006 zo dňa 25.9.2007, z dôvodu, že Najvyšší súd SR sa nestotožnil s právnym vyhodnotením preukázateľnosti daňových výdavkov vo výške 6.981 480 Sk (neuznaných z dôvodu právnej vady v záväzkovom vzťahu), nakoľko nebolo daňovému subjektu umožnené preukázať materiálnu existenciu výdavku, nakoľko aj následne možno zisťovať vecnú súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením, udržaním príjmov. Vyslovil záväzný právny názor, že pokiaľ sú doklady o takomto výdavku použité ako pomôcka, nemôžu byť vyradené iba z titulu právnych vád týkajúcich sa záväzkového vzťahu subjektov, obsahom ktorého je výdavok ako plnenie jednej zo strán, pokiaľ takéto plnenia neboli účastníkmi navzájom vrátené ako bezdôvodné obohatenie a žalobcovi musí byť umožnené preukázanie materiálnej existencie daňového výdavku. Po vrátení veci na ďalšie konanie správca dane (majúci vedomosť o odcudzení účtovných dokladov žalobcu za rok 2002) vyzval žalobcu na predloženie účtovných a iných dokladov, prípadne na rekonštrukciu účtovníctva za zdaňovacie obdobie 2002, nie však na preukázanie materiálnej existencie sporného výdavku od spoločnosti Gerlach s.r.o.. Vzhľadom na to, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, vrátane odôvodnenia rozhodnutia, bolo preskúmavané rozhodnutie zo dňa 25.10.2013 zrušené so záväzným právnym názorom o povinnosti rešpektovať právny názor NS SR vyslovený v rozsudku 3Sžf/85/2007 zo dňa 23.10.
  2. V. Vyšieuvedeným je nepochybne preukázané, že dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.10.2013 bola jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie spôsobené nerešpektovaním záväzného právneho názoru NS SR ohľadne povinnosti doplnenia dokazovania v časti umožnenia preukázania materiálnej existencie sporného daňového výdavku a právneho vyhodnotenia materiálnej preukázateľnosti sporného daňového výdavku. Saňové orgány nerešpektovali záväzný právny názor vyslovený v rozsudku 3Sžf/85/2007, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie vo veci určenia rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie 2002, bez toho, že by došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu. Najvyšší súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že popísaný postup správneho orgánu je dôvodom na aplikáciu ust. § 250k ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania, nestotožňuje sa však s výkladom obsahu pojmu „trovy konania“ v zmysle ich vyčíslenia predloženého právnym zástupcom žalobcu. VI. Do okruhu trov konania v zmysle §246c O.s.p. v spojení s § 137 O.s.p., o náhrade ktorých sa v zmysle osobitnej úpravy § 250k O.s.p. rozhoduje, patria aj trovy právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

§ 250kO.s.p sa aplikuje všeobecné kritérium procesného úspechu (§ 250k ods.

1 veta prvá O.s.p.) v kombinácii s preukázaním účelnosti vynaložených trov, s možnosťou moderácie výšky priznanej náhrady z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pre osobitne stanovené prípady neodôvodneného nerešpektovania záväzného právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, vedúceho v konečnom dôsledku k zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, zákon v ods. 2 ako určitú sankciu ukladá súdu priznať žalobcovi nárok na náhradu všetkých trov konania, čo sa konštantne vykladá ako povinnosť priznať žalobcovi nárok nielen na náhradu účelne vynaložených trov konania ale aj nárok nielen na náhradu neúčelne vynaložených trov konania. Podstatou právneho problému v danej veci je to, či na účely rozhodovania

ust. § 250k ods. 2 O.s.p. možno do kategórie „všetky trovy konania“ zahrnúť aj zmluvnú odmenu 40 000 € dohodnutú medzi advokátom a jeho klientom v čl. II Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 5.12.2013, ktorá bola dojednaná za zastupovanie klienta v danej veci pred všeobecnými súdmi, pričom platnosť a účinnosť zmluvy bola stanovená do vyčerpania všetkých právnych možností pred všeobecnými súdmi v zmysle právnych predpisov, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. V čl. V. ods. 4 advokát vyhlásil, že v prípade splnenia podmienok

§ 250kods.

2 O.s.p. si bude dohodnutú odmenu uplatňovať v súdnom konaní. Zároveň v súlade s ust. § 18 vyhl. č. 655/20004 Z. z. upozornil svojho klienta, že v prípade určenia trov konania, ktorých náhrada sa priznáva voči inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe sa výška odmeny advokáta určí

ust. § 9 - 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb rozlišuje zmluvnú odmenu(§§ 2- 8, t.j. hodinová odmena, paušálna odmena, podielová odmena), tarifnú odmenu (§§9 - 14) a tarifnú odmenu v osobitných prípadoch. Na účely náhrady trov konania v jednotlivých druhoch súdnych a iných konaní je výslovne upravená tarifná odmena, s čím korešponduje aj povinnosť upozornenia klienta v zmysle § 18. Z vyššieuvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní

§ 250kods.

2 O.s.p. môže byť žalobcovi v rámci náhrady trov konania priznaná iba náhrada trov právneho zastúpenia predstavujúca súčet tarifných odmien a súvisiacich nárokov za jednotlivé úkony, účelne ako aj neúčelne vykonané (napr. nedôvodne opakované alebo nevyžiadané podania). Nie je však žiaden dôvod na priznanie nároku na náhradu dojednanej paušálnej odmeny, ktorá je jedným druhom zmluvnej odmeny. Nemožno opomenúť, že inštitút zmluvnej odmeny je výslovne upravený iba ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným. Za situácie, keď všeobecná zákonná úprava obsahuje racionálny a všeobecne použiteľný mechanizmus spôsobu výpočtu odmeny za zastupovanie v súdnom konaní, nie je žiadny logický, racionálny ani legálny dôvod na prenášanie dôsledkov možnosti dohody o fakticky ničím neobmedzenej výške zmluvnej odmeny na protistranu v súdnom konaní. VII. Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 219ods.

1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c ods. 1 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 224ods.

1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., tak že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca v tomto konaní nebol úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.