Najvyšší súd 6 Cdo 136/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu K. s.r.o., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. K. Ţ., advokátom so sídlom v T., proti ţalovanému Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom v Bratislave, Mýtna 1, o nariadenie predbežného opatrenia a zabezpečenie dôkazu, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8 C 137/2009, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- januára 2010 sp. zn. 7 Co 23/2010, 7 Co 24/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave označeným uznesením v prvom výroku potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z
- novembra 2009 č. k. 8 C 137/2009-26, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh ţalobcu na zabezpečenie dôkazu uloţením povinností ţalovanému, a to označiť osobu, ktorá redakčne zodpovedala za skladbu a obsah Televízneho spravodajstva STV 1 odvysielaného dňa
- augusta 2009 o 19.30 hod, ďalej označiť rozsah a spôsob výkonu kompetencii jednotlivých zamestnancov STV redakčne zodpovedných za skladbu a obsah Televízneho spravodajstva STV 1 odvysielaného dňa
- augusta 2009 o 19.30 hod, ako aj predloţiť písomnú dokumentáciu - kópiu protokolu, ktorého obsahom je schválenie odvysielania spravodajského príspevku o pašovaní odvysielaného dňa
- augusta 2009 v Televíznych novinách o 19.30 hod na STV l, a ktorým zároveň zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia o uloţení povinnosti ţalovanému zdrţať sa pouţívania záberov zhotovených v priestoroch spoločnosti K. s.r.o. aţ do doby rozhodnutia vo veci samej. V celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý uviedol, ţe označenie zodpovedných osôb ani oznámenie rozsahu 6 Cdo 136/2010 2 a spôsobu výkonu ich kompetencií, samo o sebe nepredstavuje zabezpečenie dôkazu. Ţalobca neosvedčil a ani v priebehu konania nevyšli najavo ţiadne skutočnosti, z ktorých by mohla vyplývať, čo i len minimálna obava, ţe ţalovaný objektívne nebude môcť označiť osoby zodpovedné za vysielanie televízneho spravodajstva. K zabezpečeniu dôkazu uloţením povinnosti predloţiť kópiu protokolu, ktorého obsahom je schválenie odvysielania spravodajského príspevku uviedol, ţe v konaní nevyplynula existencia takejto listiny a nevyšli najavo ani ţiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by mohla vyplývať obava, ţe pokiaľ aj takáto listina existuje, dôjde k jej zničeniu, a preto ju nebude moţné v konaní neskôr vykonať ako listinný dôkaz. Pri zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia uloţením povinnosti ţalovanému zdrţať sa pouţívania záberov zhotovených v priestoroch spoločnosti K. s.r.o. poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca ani po výzve súdu a doplnení návrhu tieto zábery bliţšie nevymedzil, nekonkretizoval spôsob ich pouţívania a rovnako neosvedčil ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jeden z predpokladov pre nariadenie predbeţného opatrenia. V poradí druhým výrokom označeného uznesenia Krajský súd v Bratislave potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z
- decembra 2009 č. k. 8 C 137/2009-36, ktorým prvostupňový súd uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za odvolanie vo výške 33 eur podľa poloţky 1 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov. Uviedol, ţe podaním odvolania vznikla ţalobcovi poplatková povinnosť v stanovenej výške v súlade s citovanou poloţkou sadzobníka v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keď povinnosť platiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia je zrejmá aj z poznámky č. 3 k uvedenej poloţke sadzobníka. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ho ţiadal spolu s uzneseniami prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobca v dovolaní namietal nezákonnosť rozhodnutí súdov oboch niţších stupňov. Podrobne opísal skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzal vo svojom návrhu, v jeho doplnení i v odvolaní a prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., ktorý dôvod spočívajúci v odňatí moţnosti konať pred súdom nijak bliţšie nešpecifikoval. Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril. 6 Cdo 136/2010 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci sú dovolaním napadnuté oba potvrdzujúce výroky uznesenia odvolacieho súdu, ktoré však nevykazujú znaky ţiadnej z vyššie citovaných moţností prípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 239 ods. 2 O.s.p.; navyše z časti smeruje opravný prostriedok ţalobcu aj proti výroku o predbeţnom opatrení, ktorého prípustnosť bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu vylučuje ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. 6 Cdo 136/2010 4 Dovolanie preto podľa § 239 O.s.p. prípustné nie je. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi konať pred súdom, aj keď ju vo svojom dovolaní bliţšie nešpecifikoval. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi občianskeho súdneho konania znemoţní realizácia tých práv, ktoré mu procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom vylúčil účastníka konania z realizácie jeho procesných práv priznaných mu právnym poriadkom. Takýmto procesným právom účastníka je napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. Na rozhodnutie vo veciach predbeţných konaní súd nemusí pojednávanie nariadiť, nemusí účastníkov konania vypočuť, teda ani vykonávať dokazovanie. Nemusí účastníkom ani umoţniť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k obsahu listín, z ktorých treba 6 Cdo 136/2010 5 urobiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbeţného opatrenia, resp. pre zabezpečenie dôkazu. Súd posudzuje dôvodnosť návrhu podľa jeho obsahu a na základe k nemu pripojených, prípadne dodatočne predloţených listín. Dovolací súd preto v danom prípade nezistil existenciu dovolateľom namietanej, ani inej z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p. Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 ods. 1 aţ 3 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová