júla 2017, s následným verejným vyhlásením rozsudku v trestnej veci obvineného O. V., pre prečin útoku na verejného činiteľa
1 písm. a/ Trestného zákona, o dovolaní obvineného O. V., proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 12. marca 2015, sp. zn. 23To/189/2014, a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanoveniach § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 319 Trestného poriadku, v neprospech obvineného O. V..
2 Trestného poriadku uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 12. marca 2015, sp. zn. 23To/189/2014 sa z r u š u j e. Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Trenčíne sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. II.
2 Trestného poriadku sa obvinený O. V., nar. X. T. XXXX, trvale bytom L., prechodne bytom L., Y. č. XXX/X, v súčasnosti v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, n e b e r i e do väzby. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/237/2012, z 13. októbra 2014, bol obvinený O. V. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa
1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 11. augusta 2012 okolo 23:05 hod. po tom, čo sa obvinený O. V. a odsúdený T. V. pobili v Pohostinstve SATELIT 2 v Prievidzi a personál privolal hliadku Obvodného oddelenia PZ SR Prievidza, ktorá v zložení práp. T. K. a nstržm. T. X. vyzvala obvineného O. V. a obvineného T. V. na preukázanie totožnosti, obvinený T. V. opakovane ignoroval výzvu policajtov, vulgárne im nadával, rukami strčil do hrudníka nstržm. T. X., snažil sa ho fyzicky napadnúť a udrieť do hrudníka, obvinený O. V. sa snažil zabrániť zákroku policajtov voči jeho bratovi, pričom napadol práp. T. K., opakovane sa snažil poškodeného kopnúť do rozkroku, po čom boli proti obom použité donucovacie prostriedky a poškodení v dôsledku napadnutia obvinenými neutrpeli zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie. Za to bol obvinenému O. V. uložený
1 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov, na výkon ktorého bol obvinený
2 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti rozsudku Okresného súdu Prievidza z
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/189/2014, z
1 písm. c/ Trestného poriadku, t. j. bolo porušené zásadným spôsobom právo na obhajobu a z dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku, t. j. rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Obvinený O. V. v dovolaní podanom prostredníctvom obhajcu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/237/2012, z 13. októbra 2014, bol uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa
1 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený
1 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn. 23To/189/2014, z 12. marca 2015 v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/64/2014 z 9. septembra 2014, bol obvinený uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy
2, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, § 138 písm. b/ Trestného zákona, za čo bol obvinenému uložený
3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený
2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal obvinený O. V. odvolanie, ktoré Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn. 2To/24/2015, z
1 písm. i/ Trestného poriadku bol preto
obvineného porušený zákon v neprospech obvineného
1 Trestného zákona,
ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
zásad na uloženie súhrnného trestu. Skutok zanedbania povinnej výživy obvinený spáchal skôr, t. j. povinnú výživu zanedbával do
1 Trestného zákona a bolo potrebné zrušiť rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/64/2014, vo výroku o treste. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený prostredníctvom obhajcu uviedol, že z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/237/2012 je zrejmé, že obvinený spáchanie prečinu útoku na verejného činiteľa poprel a jasne popísal k čomu v bare SATELIT 2 v Prievidzi došlo dňa
obvineného mala byť odmietnutá obžaloba z dôvodu, že neboli zabezpečené a predložené dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie súdu podstatné a ktoré zabezpečené a predložené mali byť. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom konania. Prvostupňový súd nezohľadnil všetky podstatné fakty vo svojom rozhodnutí a nezaoberal sa vyhľadávacou zásadou a prezumpciou neviny v zmysle § 2 ods. 4 Trestného poriadku. Súd rovnako
obvineného nedostatočne posúdil okolnosti, ktoré jednoznačne vylučujú protiprávnosť trestného činu útoku na verejného činiteľa. Súd mal vypočuť všetkých svedkov vrátane nestranných, ktorí sa nachádzali na mieste incidentu. Taktiež vytkol súdu, že nevykonal konfrontáciu medzi poškodeným a obvineným a uviedol, že výsluch svedka, poškodeného nebol vykonaný v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého pri ukladaní súhrnného trestu musí byť odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine právoplatný. Ak ešte tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, súd rozhodujúci neskôr vyčká s rozhodnutím, kým skorší rozsudok nenadobudne právoplatnosť (R 27/1971). K dovolaniu obvineného sa vyjadril podaním z 9. novembra 2016 prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza, ktorý uviedol, že
1 Trestného zákona súd uloží páchateľovi trestného činu súhrnný trest v prípade, ak tento trestný čin spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, a to
zásad na uloženie úhrnného trestu. Hoci Okresný súd Prievidza v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3T/64/2014, dňa 9. septembra 2014 vyhlásil odsudzujúci rozsudok, ktorým uznal obvineného vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy
2, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, tento rozsudok obvinený napadol odvolaním, čím nedošlo k dokončeniu predmetného trestného činu, pričom tento bol dokončený až dňa
c/ Trestného poriadku odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) po predložení spisového materiálu dňa 9. januára 2017 primárne zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote, na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku) a v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie podal prostredníctvom obhajcu. V dovolaní je uvedený dôvod dovolania
2 Trestného poriadku) a dovolanie je riadne odôvodnené (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku).
1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
Trestného poriadku, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.
Trestného poriadku dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1. Dovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania, prerokoval dovolanie na neverejnom zasadnutí
Trestného poriadku, so zameraním na dôvod dovolania
1 písm. c/ a písm. i/ Trestného poriadku. Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, že zákon bol porušený napadnutým uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 12. marca 2015, sp. zn. 23To/189/2014, v neprospech obvineného O. V. z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku a že vytýkané porušenie zákona povedie k postupu
1 Trestného poriadku.
1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie aj pochybenie súdu pri uložení úhrnného, súhrnného alebo spoločného trestu a toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov.
1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
zásad na uloženie úhrnného trestu.
2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol takýto trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Obvinený v dovolaní uplatnil dôvod dovolania
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku v tom smere, že namietal postup krajského súdu pri ukladaní trestu, pretože mu mal byť uložený v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 1T/237/201 súhrnný trest
1 Trestného zákona. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Prievidza rozsudkom, sp. zn. 1T/237/2012, z
1 písm. a/ Trestného zákona, za čo bol obvinenému uložený
1 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený
2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto primárne skúmal, či vo veci došlo k porušeniu ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona tak, ako to uvádzal v dovolaní obvinený, a teda skúmal, či mal byť v dôsledku porušenia citovaného ustanovenia Trestného zákona v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne, sp. zn. 23To/189/2014, a v konaní, ktoré mu predchádzalo uložený obvinenému súhrnný trest vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/64/
2, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, § 138 písm. b/ Trestného zákona, ktoré spáchal tak, že hoci obvinenému zo zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry P. H., nar. X. C. XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 13P/670/2005, zo dňa
3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, na výkon ktorého bol obvinený
2 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Z dovolaním napadnutého uznesenia krajského súdu je zrejmé, že krajský súd postupoval nesprávne, keď neuložil obvinenému v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 1T/237/2012, súhrnný trest odňatia slobody
1 Trestného zákona vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/64/2014, z
ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že určujúcim kritériom pri súhrnnom treste pri rozsudku za iný trestný čin obvineného, je v rámci časového obdobia vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, t. j. deň
ktorého trestný čin zanedbania povinnej výživy
1, ods. 2 Trestného zákona je dokonaný už naplnením jeho zákonných znakov, t. j. okamihom, keď páchateľ najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného (§ 207 ods. 1 Trestného zákona) alebo sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného (§ 207 ods. 2 Trestného zákona). Týmto okamihom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy
2, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona je jeho dokonanie a nie až okamih jeho dokončenia. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil
1 Trestného poriadku vo výroku tohto rozsudku porušenie zákona v neprospech obvineného O. V., v ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 319 Trestného poriadku,
2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu. Dovolací súd zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Trenčíne prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol pri rešpektovaní vysloveného právneho názoru (§ 391 ods. 1 Trestný poriadok). K dovolaciemu dôvodu obvineného
1 písm. c/ Trestného poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu sa chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Z dikcie tohto ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené podmienky povinnej obhajoby. V posudzovanej veci o takýto prípad nejde. Pokiaľ však dovolateľ popiera spáchanie trestného činu jeho osobou a namieta nevykonanie výsluchu svedka Q. R. na hlavnom pojednávaní, uvedené námietky možno subsumovať len pod dovolací dôvod
1 písm. i/ Trestného poriadku,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V prvom rade je však potrebné uviesť, že argumenty obvineného stoja úplne mimo dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku. V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne namietať právne vady, ale nie je možné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne. Dovolacie námietky obvineného sa vôbec nedotýkali právneho posúdenia zistených skutkov, ale naopak, priamo a konkrétne spochybňovali skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa, subjektívne kritizovali hodnotenie dôkazov doteraz vo veci konajúcimi súdmi (...“tento svedok bol jediným nestranným svedkom a ja som trval na tom, aby bol vypočutý na hlavnom pojednávaní“...“ja som spáchanie prečinu útoku na verejného činiteľa poprel a jasne som popísal k čomu v bare SATELIT 2 došlo“...“tento svedok ako jediný nestranný svedok“...), čo nezodpovedá dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku v posudzovanom prípade naplnený nebol. + + +
2 Trestného poriadku ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe. Nakoľko obvinený O. V. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený napadnutým uznesením krajského súdu a dovolací súd v konaní o dovolaní predmetné rozhodnutie krajského súdu zrušil,
2 Trestného poriadku bolo potrebné rozhodnúť súčasne o väzbe. Z úradného záznamu zo dňa. 2. mája 2017 vyplýva, že
záznamov Ústrednej evidencie väzňov Bratislava obvinený V. v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/237/2012, z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.