3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporcu, ktorým nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci
5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) z dôvodu nesplnenia podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu v konaní o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/663/2014-47 zo dňa
ods. 2 označeného ustanovenia od 1. januára 2015 výslovne platí, že dovolanie
ods. 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní
osobitného predpisu (odkaz č. 31 sa odvoláva na zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok). Z uvedeného krajskému súdu vyplynulo, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľka obrátila na odporcu so Žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci zo dňa
3 OSP potvrdil preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne. O trovách konania krajský súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 OSP s použitím § 250l ods. 2 OSP tak, že navrhovateľke, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP). Navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. V podanom odvolaní navrhovateľka poukázala predovšetkým na argumenty uvádzané v žalobe. Navrhovateľka namieta najmä údajné nesplnenie podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu v posudzovanom dovolacom konaní, nakoľko
jej názoru táto podmienka je splnená, vzhľadom k tomu, že dovolanie podala z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 237 OSP. Ďalej uviedla, že krajský súd rozhodol v jej neprítomnosti aj napriek tomu, že požiadala súd o odročenie pojednávania a ospravedlnila svoju neprítomnosť. Spochybnila vyjadrenie krajského súdu, že žiadosť o odročenie pojednávania bola doručená až deň po pojednávaní súdu, t.j. dňa
ustanovenia § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP, § 250l ods. 2 OSP).
1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak:
zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Senát odvolacieho súdu z predloženého spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, zistil, že navrhovateľke nebola priznaná právna pomoc. Medzi účastníkmi konania v preskúmavanej veci skutkový dej v podstate nie je sporný, avšak medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie, či vo veci nároku navrhovateľky na ustanovenie zástupcu v dovolacom konaní ide o zrejmú bezúspešnosť sporu a zistenie skutočnosti, ktorá vylučuje navrhovateľku z poskytnutia právnej pomoci. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť ustanovenie § 8 vyššie citovaného zákona,
ktorého pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Treba zvýrazniť skutočnosť, že spomenuté ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet skutočností, na ktoré centrum prihliada, nejedná sa teda o uzavretý komplex skutočností, práve naopak, centrum môže brať do úvahy aj iné dôvody, ktoré berie na zreteľ pri rozhodovaní. Z logického výkladu ustanovenia § 6 vyššie citovaného zákona vyplýva, že stanovené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Spornou sa v tomto prípade stala podmienka uvedená pod písm. b) predmetného zákonného ustanovenia.
navrhovateľky odporca vyvodil zrejmú bezúspešnosť sporu najmä na základe toho, že nezistil existenciu dôvodov naznačujúcich prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 a § 239 ods. 4 OSP. Uviedla tiež, že skúmaným kritériom je zrejmá bezúspešnosť sporu a nie hodnotenie doteraz uplatnených tvrdení a dôkazov v rozsahu, ktorý prislúcha len súdu. Preto zastáva názor, že je zrejmá bezúspešnosť v tomto prípade vylúčená. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že s účinnosťou od 1. januára 2015 bol § 237 OSP doplnený o ods. 2,
ktorého dovolanie
odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní
osobitného predpisu. Keďže sa v tomto prípade jedná o dovolanie v exekučnej veci, z povahy daného ustanovenia je také dovolanie neprípustné. Pokiaľ sa teda navrhovateľka domáha dovolania v exekučnej veci, kde je zjavné, že bude dovolanie neprípustné, možno v tomto prípade vyvodiť záver, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu tak ako správne uviedol odporca. Odporca teda nebol povinný skúmať námietky navrhovateľky o existencii dôvodov podania dovolania, nakoľko to nebolo potrebné s prihliadnutím na § 237 ods. 2 OSP. Teda v tomto prípade skutočne nemožno objektívne vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu ako jednu z obligatórnych podmienok pre poskytnutie právnej pomoci. V súvislosti s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno v otázke zrejmej bezúspešnosti sporu ako jednej z podmienok priznania právnej pomoci
1 zákona o poskytovaní právnej pomoci poukázať tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/36/2011. V danom prípade
spisu žiadateľ nesplnil podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Súd poukázal na skutočnosť, že § 8 zákona nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti prihliadať, cit.: „Posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sa nemá ponechať len na tvrdení žiadateľa, ale za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon v § 8 zveril právomoc tieto návrhy eliminovať v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku.“ Centrum právnej pomoci teda nemôže priznať právnu pomoc žiadateľovi v prípade, pokiaľ by spĺňal len niektorú z daných podmienok. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/249/2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zvýrazňuje skutočnosť, cit.: „pre naplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci
z. 327/2005 Z.z.“ (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky argumentuje i v iných rozhodnutiach, napr. sp. zn. 2Sžo/100/2014, sp. zn.5Sžo/14/2014). Správny orgán teda nemá prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky, ale len formálne preskúmať odôvodnenosť návrhu žiadateľa. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd považuje za obdobnú situáciu, keď žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré boli záväzne vyriešené v iných konaniach a taktiež ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti
procesných predpisov. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v predmetnej veci odporca zistil zrejmú bezúspešnosť sporu na základe zbežného (formálneho) posúdenia veci, nakoľko od 1. januára 2015 ustanovenie § 237 ods. 2 OSP explicitne stanovuje, že dovolanie
ods. 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní. Odvolací súd preto súhlasí s právnym názorom krajského súdu a v konečnom dôsledku aj s názorom žalovaného, že v predmetnej právnej veci nebola splnená podmienka vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, preto odvolacia námietka navrhovateľky vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci je zjavne nedôvodná. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku navrhovateľky, že postupom krajského súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď konal v jej neprítomnosti aj napriek jej žiadosti o odročenie pojednávania. Odvolací súd zo spisu krajského súdu zistil, že predvolanie na termín pojednávania dňa
3 OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že neúspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k OSP a s § 250l ods. 2 OSP). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.