Obsah (8)

§ 244§ 11§ 19§ 21§ 32§ 33§ 46§ 47

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžo/25/2016 Identifikačné číslo spisu: 8015200128 Dátum vydania rozhodnutia: 29.06.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 244ods.

3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa myslí aj jeho nečinnosť.

1. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a jeho postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
2. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
3. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o integrovanej prevencii a kontrole, integrované povolenie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činnosti v existujúcich prevádzkach a nových prevádzkach s cieľom zaručiť integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia.
6. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ bod 1 a 2 zákona o integrovanej prevencii a kontrole, súčasťou integrovaného povoľovania v oblasti povrchových vôd a podzemných vôd je konanie na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd.
7. Podľa § 3 ods. 3 písm. c/ bod 1 zákona o integrovanej prevencii a kontrole, súčasťou integrovaného povoľovania je v oblasti odpadov konanie o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, z ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov.
8. Podľa § 3 ods. 3 písm. c/ bod 6 zákona o integrovanej prevencii a kontrole, súčasťou integrovaného povoľovania je v oblasti odpadov udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zneškodňovanie odpadov a zariadenia na zhodnocovanie nebezpečných odpadov. 23.

§ 11ods.

2 zákona o integrovanej prevencii a kontrole, konanie z vlastného podnetu inšpekcia začne, ak

1. a)je potrebné zmeniť emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania určené na prevádzku a monitorovanie zariadenia vo vydanom povolení, ak po vydaní povolenia došlo k zmene právnych predpisov alebo k zmene najlepšej dostupnej techniky, ktorá umožňuje významné zníženie emisií z prevádzky a jej zavedenie je pre prevádzkovateľa technicky a ekonomicky únosné,
2. b)znečisťovanie z prevádzky spôsobuje prekračovanie normy kvality životného prostredia alebo povolená prevádzka môže spôsobiť prekročenie normy kvality životného prostredia a toto prekročenie nemožno odstrániť alebo ak nie sú splnené ostatné podmienky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povoľovania,
3. c)sa zistí činnosť v prevádzke, pre ktorú nebolo vydané povolenie a jej činnosť je uvedená v prílohe č. 1. 24.

§ 11ods.

3 zákona o integrovanej prevencii a kontrole, ak inšpekcia začne konanie z vlastného podnetu, vyzve prevádzkovateľa na predloženie žiadosti v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy prevádzkovateľovi. Na základe odôvodnenej písomnej žiadosti prevádzkovateľa môže inšpekcia lehotu podľa prvej vety predĺžiť najviac o 30 dní. 25.

§ 11ods.

4 písm. d/ zákona o integrovanej prevencii a kontrole, k je žiadosť úplná a je zistený okruh účastníkov konania, dotknutých orgánov a cudzích dotknutých orgánov, inšpekcia bezodkladne zverejní na svojom webovom sídle, v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania a najmenej na 15 dní na svojej úradnej tabuli výzvu dotknutej verejnosti na písomné prihlásenie sa za účastníka konania, výzvu dotknutej verejnosti a výzvu verejnosti s možnosťou vyjadrenia sa k začatiu konania s lehotou najmenej 30 dní odo dňa zverejnenia výzvy na webovom sídle spolu s informáciami. 26.

§ 19ods.

1 zákona o integrovanej prevencii a kontrole, inšpekcia vydá povolenie, ktorým sa povoľuje činnosť v prevádzke, ak znečisťovanie z nej nespôsobí prekročenie normy kvality životného prostredia a ak sú súčasne splnené aj ostatné podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré sú súčasťou integrovaného povoľovania. 27.

§ 21ods.

1 zákona o integrovanej prevencii a kontrole, Povolenie okrem náležitostí rozhodnutia podľa všeobecného predpisu o správnom konaní obsahuje

1. a)meno a priezvisko fyzickej osoby a adresu trvalého bydliska, obchodné meno fyzickej osoby podnikateľa, identifikačné číslo a miesto podnikania alebo názov alebo obchodné meno právnickej osoby, jej sídlo a identifikačné číslo prevádzkovateľa,
2. b)popis a umiestnenie prevádzky a jej zariadení,
3. c)podmienky prevádzkovania prevádzky a jej zariadení, postupy a opatrenia zabezpečujúce plnenie týchto podmienok (ďalej len „záväzné podmienky prevádzkovania“). 28.

§ 21ods.

2 zákona o integrovanej prevencii a kontrole, v záväzných podmienkach prevádzkovania inšpekcia podľa príslušných písm. a/ až o/ určí všetky podrobnosti, limity a opatrenia na zabezpečenie prevádzkovania takéhoto zariadenia. 29.

§ 21ods.

4 zákona o integrovanej prevencii a kontrole, záväzné podmienky povolenia musia vždy obsahovať podmienky, postupy a opatrenia, ktoré by inak boli určené na základe osobitných predpisov, podľa ktorých by boli vydané rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia a súhlasy, ktoré sa nahradzujú povolením. 30.

§ 32ods.

1 zákona o integrovanej prevencii a kontrole, inšpekcia je správnym orgánom v integrovanom povoľovaní. 31.

§ 33ods.

3 zákona o integrovanej prevencii a kontrole, inšpekcia pri prehodnocovaní podmienok povolenia použije všetky informácie vyplývajúce z monitorovania alebo kontrol. 32. Podľa ustanovení § 3 ods. 1, 2 a 4 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 33.

§ 32ods.

1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 34.

§ 46

správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 35.

§ 47ods.

3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

1. Pri rozhodovaní sa odvolací súd v prvom rade zameral na tvrdenia žalovaného, ktoré vo svojom rozsudku potvrdil aj krajský súd, podľa ktorých správne orgány postupovali v súlade s právnymi predpismi, a to najmä s ohľadom na zákon o integrovanej kontrole a prevencii, spomínanú vyhlášku, ako aj správny poriadok. Podľa právneho názoru krajského súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, z ktorého prijali správne právne závery a na základe uvedených právnych záverov svoje rozhodnutia odôvodnili dostatočne, zrozumiteľne a jasne, pričom vyhodnotili všetky vykonané dôkazy samostatne i spolu v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku.
2. Skutočnosťou, ktorú žalobca najviac namietal, či už v priebehu správneho konania, alebo aj v podanej žalobe, resp. odvolaní, je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov, najmä skutočnosť, že hoci správny orgán spomenul dôkazy, ktoré navrhol žalobca, nijako ich pri rozhodovaní nezobral do úvahy, resp. neuviedol, prečo ich nepovažoval v danom prípade za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci. Jednalo sa najmä o technickú správu vypracovanú Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra z októbra 2013, ako aj ďalšie merania, ktoré mali byť zásadne protirečivé voči Statickému posúdeniu, vypracovanému statikom Ing. P. X., ktoré bolo v tomto prípade najdôležitejším podkladom na rozhodnutie, ako aj voči záverom Záverečnej správy vypracovanej spoločnosťou TERRA - GEO s.r.o. Táto správa, ako aj ďalšie podklady, navrhované žalobcom upozorňovali na skutočnosť, že svah, na ktorom sa skládka nie nebezpečného odpadu v Snine nachádza, je značne pohyblivý, čo dokazujú aj mnohé ďalšie merania a skúšobné inklinometrické vrty.
3. Žalovaný vo svojej argumentácii, obdobne ako pred ním prvostupňový správny orgán, uviedol, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 správneho poriadku umožnil účastníkom konania jednak sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, ako aj uplatniť svoje návrhy. Zároveň však nebolo nijako povinný, aby tieto návrhy, resp. dôkazy aj vykonal, alebo dokonca na ich podklade vydal rozhodnutie. K tomuto je nevyhnutné uviesť, že procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich (III. ÚS 369/2010-12). Zákonnou povinnosťou správneho orgánu je v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Za týmto účelom je povinný si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (teda ide o zisťovanie z úradnej povinnosti, ktoré je prvoradé), pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. V danom prípade sa IŽP Košice, ako prvostupňový správny orgán, a následne aj žalovaný, oprel o podstatný dôkazný prostriedok, ktorý bolo Statické posúdenie, vypracované Ing. P. X. - statikom, ktoré zabezpečil ďalší účastník konania, a to prevádzkovateľ skládky nie nebezpečného odpadu.
4. Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu, z ústavy, ani z Dohovoru nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). Aj keď je odvolací súd toho názoru, že žalovaný sa dostatočne vysporiadal so všetkými návrhmi žalobcu, nebolo nevyhnutné, aby detailne a vecne rozoberal každý argument žalobcu. Aj Európsky súd pre ľudské práva, napr. v rozsudku z
5. januára 1999 vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko konštatoval, že podľa štandardnej judikatúry tohto súdu ref1ektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené: Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Obdobne aj Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že v prípade, ak žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav, súd skúma, či skutočnosti, ktoré sa v konaní mali zistiť, boli zistené v postačujúcom rozsahu, či sa tak stalo s použitím zákonných dôkazných prostriedkov a spôsobom, ktorý neodporuje procesnoprávnemu predpisu, a či skutkový stav, ktorý správny orgán takto zistil a na základe ktorého rozhodoval, má vo vykonaných dôkazoch dostatočnú oporu (rozsudok Vrchného súdu v Prahe č. j. 6 A 11/95-18). Častou chybou pri rozhodovaní správnych orgánov je práve skutočnosť, že si nezaobstarali dostatok dôkazných prostriedkov a nemali preto dostatok dôkazov, alebo že dôkazy sa vykonali procesne nezákonným spôsobom a nemožno z nich preto pri úvahe o skutkovom stave vychádzať (rozsudok Vrchného súdu v Prahe č.j. 6 A 61/95-36).
6. V tomto prípade sa správny orgán vyrovnal s tým, že nebral návrhy žalobcu ako podklady rozhodnutia argumentáciou, že tie sa netýkali samotnej stavby - teda skládky nie nebezpečného odpadu v Snine, ale pohybu svahu. Aj k meraniam, ktorých výsledky predkladal žalobca, malo dôjsť mimo tejto stavby. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že bolo správnym procesným postupom správneho orgánu, keď - na rozdiel od návrhov žalobcov - bral do úvahy ako relevantný podklad rozhodnutia Statické posúdenie, ktoré sa týkalo samotnej stavby a nie len blízkeho terénu ako celku, zohľadňovalo špecifickosť prostredia a všetky vonkajšie faktory. Spolu so žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom možno len súhlasiť v tom, že Statické posúdenie, ako relevantný dôkaz a podklad pre rozhodnutie, nebolo možné v správnom konaní v rámci dokazovania porovnávať s návrhmi žalobcu, ktoré mali všeobecnejší charakter a netýkali sa stavby - skládky nie nebezpečného odpadu v Snine ako takej. Je nepochybné, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný sa dostatočne vysporiadali s dôvodmi, prečo návrhy žalobcu nepovažovali za relevantný podklad rozhodnutia.
7. Podľa rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe (Rs 296 6 A 139/94) správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov až potom, keď vyčerpal možnosti odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Ak sa to nepodarí, je nevyhnutné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, v čom rozpor spočíval, čo sa urobilo na jeho odstránenie, prečo sa to nepodarilo a ku ktorým dôkazom sa nakoniec pri svojom hodnotení priklonil, ktoré dôkazy odmietol a z akého dôvodu. Obdobne sa vyjadril vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (5Sžf/79/2011), podľa ktorého je v súlade s ustanoveniami O.s.p. povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Aj napriek tomu, že správne orgány v tomto prípade správne vyhodnotili a odôvodnili, prečo návrhy žalobcu nemohli predstavovať podklady pre rozhodnutie v tomto prípade, stále existuje otázka, či možno len samotné Statické posúdenie, ktoré navrhol prevádzkovateľ skládky, považovať za dostatočný podklad rozhodnutia, teda, či si správny orgán zaobstaral dostatok dôkazných prostriedkov, a či mal dostatok dôkazov. Ani zásada voľného hodnotenia dôkazov totiž nezbavuje správny orgán jeho povinnosti uviesť v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, ktoré uznal za dokázané, a dôvody na ktorých základe k svojmu presvedčeniu dospel. (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu, Boh. A 3667/24). Na vyššie spomenutú otázku možno odpovedať v tom zmysle, že Statické posúdenie predstavuje komplexné a jednoznačné posúdenie skutočnosti, či je udelenie integrovaného povolenia v danej situácii vhodné, alebo nie, a správny orgán nemal k dispozícii žiaden relevantný dôkazný prostriedok, ktorý by tieto zistenia vyvracal, a to ani zo strany žalobcu a ďalších účastníkov konania, ktorý mali na veci odlišný právny záujem. Správny orgán vyhodnotil tento dôkaz ako postačujúci a určujúci pre vydanie rozhodnutia, nakoľko Ing. P. X. je ako statik osobou oprávnenou posudzovať stavby vo všetkých súvislostiach, ako aj ich statiku aj na účely integrovaného povolenia a Statické posúdenie, ktoré vypracoval, možno bez pochýb na tento účel použiť, čo však nemožno tvrdiť o dokumentoch, ktoré navrhol správnemu orgánu žalobca a ďalší účastníci správneho konania. Zo žiadnych známych skutočností nie je pravdepodobné, že k iným záverom by správny orgán dospel v prípade, keby z vlastnej iniciatívy napríklad nechal vypracovať nejaký iný znalecký dokument, ktorého cieľom by bolo posúdenie stavby skládky nie nebezpečného odpadu.
8. Zo záverov znaleckého posudku predloženého žalobcom nie je možno žiadnym spôsobom posúdiť mieru ohrozenia skládky zabezpečenej konkrétnymi technickými prostriedkami, ním tvrdením o pohyboch vo flyšovom pásme, nakoľko toto konštatovanie nedal do súvislosti so spomenutým technickým zabezpečením skládky, len všeobecne je konštatovaná možnosť ohrozenia pohybu.
9. K procesnej stránke rozhodnutia Najvyšší súd SR ešte uvádza, že sa nestotožňuje s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu I. stupňa, keďže odborné argumenty správnych orgánov, ako aj žalobcu sa v podstate stabilizovali už v prvom stupni správneho konania a vo všetkých ďalších stupňoch konania sa v zásade nemenili. V takom prípade ak potom súd I. stupňa v odôvodnení rozhodnutia ich v časti stanovísk žalobcu a žalovaného podrobne popíše a vo vlastnom odôvodnení právneho názoru sa ku nim pripojí aj s vlastným vyhodnotením, nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že nevedel proti čomu má v odvolaní namietať.
10. V súlade so skutočnosťou, že povolenie na prevádzkovanie skládky bolo vydané iba do 31.12.2015 je potrebné poukázať aj na aktualitu námietok žalobcu z hľadiska dĺžky meraní pohybov v zmienenom flyšovom pásme, ktoré ich znalec skúmal dlhé časové obdobie.
11. V danej súvislosti je vhodné poznamenať, že problematika skládok je častým predmetom správnych konaní, a to nielen ohľadom problematiky integrovaného povoľovania, ale aj súdneho prieskumu. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č.k. 1 Sžp/1/2010 poukázal na viaceré skutočnosti, ktoré je nevyhnutné v prípade udeľovanie integrovaného povolenia neopomenúť. Jedná sa najmä o problematiku informovania, či už dotknutých správnych orgánov, účastníkov konania, alebo aj verejnosti v najširšom zmysle slova. Rovnako významnou bola pre súd aj problematika ochrany životného prostredia a jej význam v takomto konaní. Pre porovnaní s prípadom skládky nie nebezpečného odpadu v Snine je však nevyhnutné uviesť, že tu sa jedná o skládku, ktorá je prevádzkovaná už dlhšiu dobu a integrované povolenie na jej prevádzku jej bolo dosiaľ bez akýchkoľvek väčších pochybností vždy opätovne udelené.
12. Treba poukázať aj na skutočnosť, že v preskúmavanom integrovanom povolení povolil prvostupňový orgán prevádzkovanie skládky len na dobu jedného roka, čo je na dolnej hranici, keďže bol oprávnený ho udeliť v rozmedzí jedného až troch rokov, pričom viackrát argumentoval, že cieľom tohto rozhodnutia je zabezpečiť dôkladnejšie sledovanie v budúcnosti a po uplynutí tejto doby v novom správnom konaní opätovne dokázať vhodnosť udelenia integrovaného povolenia.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány bez pochýb vychádzali z ustanovení príslušných právnych predpisov, najmä zákona o integrovanej prevencii a kontrole, predmetnej vyhlášky, ako aj správneho poriadku, na námietky žalobcu adekvátne reagovali a dostatočne svoje rozhodnutia zdôvodnili. Súd taktiež vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, pričom ich vyhodnotil ako nedôvodné, a preto potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 s § 246c ods. 1 O.s.p.
14. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.