1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm.
c) Tr. por. dovolanie obvineného W. K. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica z 13. júna 2016, sp. zn. 1T/68/2015, bol obvinený W. K. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a), b), ods. 2 písm.
2 Tr. zák., účinného do 1. januára 2016, za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon testu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Trenčíne rozhodujúc o odvolaní obvineného W. K. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 16. januára 2017, sp. zn. 23To/105/2016,
por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol. Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal obvinený W. K. prostredníctvom obhajcu dňa 5. mája 2017 dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g), písm.
1 písm. i) Tr. por. obvinený najprv doslovne zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol už v podanom odvolaní. Nad rámec týchto skutočností upozornil na to, že MUDr. K. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní na súde prvého stupňa doslova uviedla na otázku obhajoby: „ Áno, bol za mnou môj priateľ kapucínsky mních Ing. R. I. a od toho som sa dozvedela celú anamnézu a podrobný popis života od detstva až po súčasnú dobu Ing. S. N., pričom sa zmienil podobne o jej ťažkostiach a vyžiadal si u mňa terapeutické sedenia menovanej Ing. N., čomu som ja vyhovela, s menovanou som medzi štyrmi očami viedla rozhovor a po tomto som napísala krátku správu, o ktorej som však v tejto dobe nevedela, že bude alebo by vôbec mohla byť použitá pre trestný súdny proces, lebo
jej slov doposiaľ nikdy ako znalec takúto správu nepodávala, a ani sa necítila byť oprávnená ako znalec posudzovať verifikovane takéto otázky pre potreby súdu, ona údajne iba ako terapeut na terapeutickom sedení s pacientkou vyjadrila svoj názor psychoterapeuta na pacientku, ktorá sa u nej na žiadosť jej priateľa kapucínskeho mnícha Ing. R. I. terapii - rozhovoru zúčastnila, pričom dôvod jej terapie boli jej osobné problémy, s akcentom najmä na jej problémy vo vzťahových otázkach s jej nastávajúcim manželom. Následne obvinený uviedol, že po tom, ako sa jeho bývalý švagor, kapucínsky mních Ing. W. I. - brat Y. dozvedel o tom, a to od svojej sestry, teda od jeho manželky Mgr. K., rod. I., že v tejto veci neprebehne súdne konanie, ale že príslušný dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici po dôslednom vyhodnotení veci, keď pred týmto rozhodnutím opakovane vrátil spolu s príslušným spisom pokynom vec na došetrenie polícii, následne vo veci meritórne procesne rozhodol tak, že vec v súlade s ust. § 214 ods. 1 Tr. por. postúpil uznesením č.k. Pv 55/11-40 zo dňa 21. mája 2012 na prejednanie Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Považská Bystrica ako priestupok proti občianskemu spolužitiu
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, uviedla do zápisnice na hlavnom pojednávaní MUDr. K.: „osobne ma navštívil a informoval i s jeho ospravedlnením, že musí celú vec riešiť na požiadanie jeho sestry Mgr. K. a že požiada jeho známu lekárku MUDr. K., aby ona po vyhotovení všetkých znaleckých posudkov, ktoré ma objektívne z ničoho neusvedčovali, urobila nejaké sedenie ona s mojou dcérou, nakoľko sa mu sťažovala ako svojmu strýkovi, že má veľké problémy vo vzťahu, taktiež s inými intímnosťami vo vzťahu s jej už teraz manželom p. N., čo však vyústilo v úplne iné závery a najmä ničím nepodložené domnienky o údajnom posttramatickom syndróme, na základe ktorých bol súdom I. stupňa toho času už právoplatne odsúdený. Ďalej poukázal na to, že v prílohe podaného riadneho opravného prostriedku - odvolania bol pripojený okrem ďalších listín aj Rozkaz Obvodného úradu Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy č. VVS B/2010/02963-02 AP 11, 2010/360, ktorým bol postihnutý za príslušný priestupok, kde však tak ako mu bol rozsah priestupku kladený za vinu mu ani nebolo takéto konanie preukázané, ale za jeho čiastočné konanie bol riadne postihnutý a nie je teda možné dvakrát ho postihovať za jeden skutok, nakoľko takto popísané konanie zakladajúce naplnenie skutkovej podstaty priestupku je popisované i v napadnutom rozsudku súdu I. stupňa. Záverom uviedol, že sa opakovane snažil dosiahnuť, aby súd prvého stupňa vykonal mimoriadne dôležitý dôkaz pre objektívne posúdenie celej veci a to výsluch súdneho znalca PhDr. Jána Šútovca, PhD., na hlavnom pojednávaní, taktiež výsluch znalkyne PhDr. Eleny Fusekovej za účelom dopočutia a podania detailného vysvetlenia k jej znaleckému posudku č. 46/2011, tiež opakovane žiadal a to i písomným podaním súd prvého stupňa, aby vykonal ďalšie dôkazy mimoriadne dôležité a zásadné pre náležité posúdenie a rozhodnutie vo veci a to vypočul svedkov O. W. a F. W., W. B., L. W. a W. W., G. K. a Ing. R. I. - kapucínskeho mnícha v reholi kapucínov, ktorého výsluch je mimoriadne dôležitý vzhľadom na vývoj tejto trestnej veci a tiež s ohľadom na jeho výsluch ešte počas prípravného konania z pred viac ako štyroch rokov, kde sám potvrdil svoju angažovanosť vo veci svojej sestry, bývalej manželky obvineného Mgr. S. K., najmä jeho snahu dopomôcť jej k rozvodu manželstva s obvineným a jeho mimoriadnej snahy preukázať na ich rozvode manželstva iba vinu obvineného, čo sa neskôr aj jeho konaním voči MUDr. K. potvrdilo, pričom preukázanie viny obvineného v konaní pred súdom má
jeho slov prispieť a byť použité takéto rozhodnutie aj pred manželskou rozlukou pred cirkevným súdom, čo on ako cirkevný hodnostár aj dosiahol vyhlásením právoplatného, týmto dovolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu. Obvinený je ako dovolateľ presvedčený, že vykonaním vyššie uvedených dôkazov, po tom, ako bude jeho dovolaniu vyhovené, dospeje súd v danom prípade k záveru, že sú tu dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm.
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. V prípade, ak by dovolací súd zistil, že nezákonný v tomto prípade len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa, a ak je možné oddeliť ho od ostatných, požiadal obvinený dovolací súd, aby zrušil len tento výrok. Obvinený zároveň požiadal, aby dovolací súd, v prípade ak vzhliadne náležitý dôvod a zruší hoci len sčasti výrok o vine, aby súčasne zrušil celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Súčasne obvinený požiadal, aby dovolací súd zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Dovolanie obvineného bola dňa
názoru poškodenej je však pozoruhodné, že obvinený v súvislosti s touto svedkyňou nespomína tú skutočnosť, že k osobe svedkyne MUDr. K. a jej odbornosti a praxi sa vyjadril aj renomovaný súdny znalec MUDr. Droba, ktorý jasne uviedol, že MUDr. K. považuje za kvalitnú odborníčku vo svojom odbore a jej závery za vysoko relevantné. Zároveň súdny znalec MUDr. Droba vo svojej výpovedi pred okresným súdom zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodnil svoje znalecké závery a konštatovania v jeho posudku v spojení s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní poškodená nevidí rozpory, ako ich uvádza obvinený. V tomto kontexte sú preto námietky obvineného voči správnosti skutkových zistení okresného súdu úplne nedôvodné. Poškodená tiež uviedla, že z podaného dovolania je zrejmé, že obvinený zameriava svoje dovolanie len na znalecké posudky a očierňovanie osoby Ing. R. I.. Z obsahu spisu však nepochybne vyplýva, že obvinený je usvedčovaný nielen listinnými dôkazmi, ale tiež ľuďmi zo svojho okolia, ako je matka poškodenej Mgr. S. K., súrodenci W. K. a X. K., ktorí najlepšie poznajú to, čo sa nám dialo a boli priamymi svedkami správania sa odsúdeného voči mne a presne a podrobne sa vyjadrili k tomu, čoho je odsúdený schopný a čo jej aj ostatným spôsobil. V tejto súvislosti preto poškodená na tieto výpovede odkazuje. Na záver svojho vyjadrenia uviedla, že o charaktere osoby obvineného veľmi výstižne hovorí záver znaleckého posudku PhDr. Andreja Franeka č. 14/2011 zo dňa 30. júla 2011, ktorý uviedol: „Vyjadrujem sa, že obvinený má sklony ku klamstvám a skresľovaniu a nadsadzovaniu skutočností, ktoré ovplyvňujú, resp. znižujú vierohodnosť jeho výpovede.“. Je
nej zaujímavé pozorovať tú skutočnosť, koľko priestoru v podanom dovolaní obvinený venuje jej strýkovi, katolíckemu kňazovi Ing. R. I. a jeho očierňovaniu v očiach súdu. Nespomenul však tú podstatnú skutočnosť, že napriek tomu, že Ing. R. I. je katolícky kňaz, obvinený sa neštítil nadávať mu do „chrapúňov a kokotov“, vyhrážal sa, že mu odreže hlavu a aj ho fyzicky napadol tak, že ho udrel do oblasti tváre, čím mu
lekárskej správy MUDr. Mária Jurovčíka spôsobil pomliaždenie čelovej oblasti hlavy a nosa, s oderkou na chrbáte nosa o priemere 0,5 cm, za čo bol uznaný vinným v priestupkovom konaní a bola mu uložená pokuta 30 eur. Uvedené konanie jasne demonštruje nielen násilnícku povahu obvineného (a nie jeho prehnane pedantnú povahu, ako to sám uvádza v dovolaní), ale aj to, že obvinený vo svojom konaní nemá zábrany a svoje hrozby je ochotný a schopný aj uskutočniť. Z prejednania vyššie uvedeného priestupku zároveň vyplynula a bola preukázaná ďalšia podstatná skutočnosť, a síce že obvinený sa dňa
por. odmietol alebo
por. zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. g), písm.
3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací dôvod
tohto ustanovenia možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď sa vydané rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Nemožno ním napadnúť spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku,
ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Obvinený v podanom dovolaní namietal použitie podanej správy psychoterapeutičky MUDr. K. a jej hrubý protiklad s ostatnými vypracovanými znaleckými posudkami. Dovolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že na hlavnom pojednávaní nebolo ako dôkaz vykonané prečítanie akejkoľvek lekárskej správy MUDr. K., naopak, na hlavnom pojednávaní bol vykonaný len výsluch MUDr. K. v procesnom postavení svedka, pričom tento bol vykonaný v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a strany mali možnosť sa k výsluchu vyjadriť a klásť svedkyni otázky (čo obvinený ako aj jeho obhajca využili). Čo sa týka namietaného nesúladu podanej správy MUDr. K. (resp. jej svedeckej výpovede, keďže ako už bolo uvedené, z predloženého spisu nevyplýva, že by na hlavnom pojednávaní bola predložená akákoľvek správa MUDr. K.) so znaleckými posudkami, tu je len potrebné konštatovať, že obvinený v tomto prípade namieta spôsob hodnotenia dôkazu (výsluchu svedkyne MUDr. K.) v kontexte ostatných dôkazov, čo (ako už bolo uvedené vyššie) nemožno úspešne uplatňovať v rámci tohto dovolacieho dôvodu. Na základe uvedeného je zrejmé, že dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. naplnený nebol.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolacie námietky obvineného, ktorými by
neho mal byť naplnený dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. stoja vecne (obsahovo) zjavne mimo tohto dovolacieho dôvodu, ktorý pripúšťa výhradne námietky právnej povahy a nie skutkového charakteru. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm.
c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.