1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. novembra 2011, sp. zn. 3To/33/2011, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného C. P. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bardejov z 8. júna 2011, sp. zn. 2T/153/2010, bol obvinený C. P. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od mesiaca máj 2009 až do 26.4.2010 na rôznych miestach Prešovského kraja, hlavne v meste Bardejov a okolí od L. U., D. B., Y. L. a ďalších, bližšie nestotožnených osôb kúpil, predal, zadovážil pre viacero osôb a prechovával v doposiaľ nezistenom množstve omamné a psychotropné látky, najmä marihuanu a pervitín, ktoré látky sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. a II. skupiny psychotropných látok. Prvostupňový súd obvinenému uložil
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 (desiatich) rokov.
4 Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon testu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Prešove rozhodujúc o odvolaní obvineného C. P. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom z 15. novembra 2011, sp. zn. 3To/33/2011,
1 písm. a), c), e) Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného uznal vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), d), ods. 2 písm.
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 468/2009 Z. z. zaradený do I. skupiny omamných látok a drogu nazývanú pervitín obsahujúcu účinnú látku metamfetamín zaradenú
uvedeného zákona do II. skupiny psychotropných látok, tieto drogy následne sám, ale i s ďalšími osobami užíval a postupne ich ponúkal, predával, ale i bezplatne zabezpečoval a ich kúpu sprostredkoval ďalším osobám, čím takto v období od novembra 2009 do 26. apríla 2010 zabezpečil pre B. M. presne nezistené množstvo marihuany a pervitínu, ktoré väčšinou užili spoločne s obžalovaným, pre T. W. najmenej dvakrát sprostredkoval kúpu marihuany v presne nezistenom množstve v cene 13 eur za dávku, F. U. v jednom prípade sľúbil nezistené množstvo marihuany za 10 eur, A. L. najmenej raz bezplatne zabezpečil nezistené množstvo marihuany a Milanovi Petrišákovi za 4 eurá predal marihuanu v množstve potrebnom na výrobu jednej cigarety. Za to mu krajský súd uložil
2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
4 Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon testu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal obvinený C. P. prostredníctvom obhajcu dňa 22. mája 2015 dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g), písm.
1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona za čo mu súd ukladá
2 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 10 /desiatich/ rokov.
2 písm.
názoru obvineného sa krajský súd dôsledne nezaoberal napadnutým nesúladom a teda nepostupoval v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), c), e) Tr. por. a § 322 ods. 3 Tr. por. Krajský súd v Prešove po doplnení dokazovania a zrušení prvostupňového rozsudku však obvineného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon so stredným stupňom stráženia, čím v podstate sprísnil pôvodne vyhlásený rozsudok v tejto časti. Taktiež skutok
rozsudku Krajského súdu v Prešove je v neprospech aj v tej časti, že sa tam konštatuje, pre ktoré konkrétne osoby zabezpečil omamné látky, ale v prvostupňovom rozsudku je uvedené, že to bolo pre viacero osôb bez ich konkretizovania. Skutočnosť, že rozsudok bol vyhlásený tak ako je to uvádzané obvineným môže byť zistená z potvrdení súdu pre eskortu ZVJS a z dozorových spisov Okresnej prokuratúry v Bardejove, Krajskej prokuratúry v Prešove, Generálnej prokuratúry Slovenskej Republiky v Bratislave, keďže v tejto trestnej veci bola „správová“ povinnosť.
názoru obvineného, ako každý obvinený, aj on má právo na to, aby rozhodnutie o skutku, ktorého spáchanie sa mu kladie za vinu, vychádzalo zo skutkových zistení ustálených na základe uplatnenia princípu voľného hodnotenia dôkazov ako jednej zo základných zásad trestného konania súdmi. Obvinený je presvedčený, že takýto postup v súdnom konaní dodržaný nebol, dovolaním napadnuté rozhodnutia sú založené na nezákonne vykonanom dokazovaní - skutok vyhlásený na hlavnom pojednávaní nie je totožný so skutkom uvedeným v písomnom vyhotovení rozsudku a taktiež naň nadväzujúce výroky o treste a spôsobe jeho výkonu. K dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 ods. 1 písm. i) obvinený uviedol, že
jeho názoru nemožno súhlasiť s kvalifikáciou skutku ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
ktorej prednosť má použitie určitej okolnosti len ako kvalifikovaného znaku základnej skutkovej podstaty pred jej iným použitím. Určitú okolnosť ako prísnejší kvalifikačný znak možno použiť len vtedy, ak táto okolnosť nie je obsiahnutá už v základnej skutkovej podstate. Na základe uvedeného navrhol, aby najvyšší súd
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
3 Tr. por. a
1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. a to v neprospech obvineného C. P.. Zároveň navrhol, aby najvyšší súd
2 Tr. por. zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Bardejov, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa dňa 17. júna 2015 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov, ktorý navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 370 ods. 1 Tr. por. a § 382 písm.
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Zároveň však najvyšší súd dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) Tr. por.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Uvedený dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol obvinený, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil
jeho predstáv. V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom
1 písm. g) Tr. por. môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky
3 Tr. por.), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 23. septembra 2015, sp. zn. 2 Tdo 57/2015).
2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Z podaného dovolania je zrejmé, že obvinený vidí naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. v nesúlade zápisnice o hlavnom pojednávaní zaslanej jeho obhajcovi dňa 21. júna 2011 emailom a zápisnice nachádzajúcej sa v súdnom spise, konkrétne v časti týkajúcej sa vyhlásenia rozsudku. Vychádzajúc z ust. § 119 ods. 2 Tr. por. je zrejmé, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
Trestného zákona alebo
osobitného zákona. Časť zápisnice o hlavnom pojednávaní týkajúca sa vyhlásenia rozsudku však nemôže prispieť k náležitému objasneniu veci v trestnom konaní (teda na preukázanie toho, či sa stal skutok, či tento má znaky trestného činu a či ho spáchal obvinený), keďže vo vyhlásení rozsudku súd na základe vykonaného dokazovania rozhoduje, či na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní uzná obvineného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe alebo či obvineného spod obžaloby oslobodí. Samotným vyhlásením rozsudku súd dokazovanie nevykonáva, keďže dokazovanie je na základe uznesenia skončené ešte pred vyhlásením rozhodnutia. Vo vyhlásenom rozsudku súd na základe vykonaného dokazovania subsumuje daný skutok pod určitú skutkovú podstatu, autoritatívne konštatuje naplnenie jej znakov a ukladá trest, pričom v odôvodnení rozsudku následne len sumarizuje vykonané dokazovanie. Z tohto dôvodu časť zápisnice o hlavnom pojednávaní týkajúcu sa vyhlásenia rozsudku nie je možné považovať za dôkaz v trestnom konaní, ktorý by mal vplyv na rozhodnutie súdu a z tohto dôvodu nie je možné ani úspešne uplatňovať prípadný nesúlad zápisnice o hlavnom pojednávaní v tejto časti ako dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. Na druhej strane najvyšší súd musí prisvedčiť námietkam obvineného, že s najväčšou pravdepodobnosťou rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený v inom znení, než v akom bol vypracovaný. Jedná sa síce o podstatné procesné pochybenie, avšak dopad jeho závažnosti bol významne zmiernený tým, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa o vine i treste bol zrušený a nahradený novým výrokom zo strany súdu odvolacieho súdu - Krajského súdu v Prešove. I bez ohľadu na túto skutočnosť je však nutné konštatovať, že uvedené procesné pochybenie súdu prvého stupňa samostatne nezakladaná naplnenie žiadneho z dovolacích dôvodov, teda ani dovolacích dôvodov obvineným tvrdených. V uvedenej procesnej situácii možno následne uvažovať o porušení zákazu reformácie in peius, upraveného v § 322 ods. 3 Tr. por. zo strany krajského súdu, ako súdu odvolacieho a to za predpokladu, že rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený v inom znení, než bol zachytený v samotnom písomnom vyhotovení. Je predpoklad, že sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou stalo. Ak vyjdeme z uvedeného predpokladaného rozporu medzi zneniami výroku rozsudku prvého stupňa, tak pôvodne pri vyhlásení bol obvinenému uložený trest odňatia slobody
2, § 36 písm. j), l), 38 ods. 3 vo výmere 10 rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
2 písm. a) Tr. zák. V konaní o odvolaní Krajský súd v Prešove nemal objektívne overiteľnú vedomosť o rozpore medzi znením rozsudku pri vyhlásení a znením v písomnom vyhotovení rozsudku, pretože výrok rozsudku zachytený v zápisnici z hlavného pojednávania založenou v spisovom materiáli korešpondoval s výrokom písomne vypracovaného rozsudku. Nevediac o tomto rozpore uložil krajský súd obžalovanému po zrušení rozsudku
2 a 39 Tr. zák. vo výmere 6 rokov, pričom na výkon trestu ho zaradil
4 Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zaradil ho teda na výkon trestu do prísnejšieho ústavu, než do akého bol zaradený (s veľkou pravdepodobnosťou) súdom prvého stupňa pri vyhlasovaní výroku rozsudku z
ktorej viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Tr. por. alebo zamietne
1 Tr. por., a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu. V danom prípade najvyšší súd aplikoval prísne sebaobmedzujúci princíp, pretože na rozširovanie dovolacích dôvodov (ich dopadov) judikatúrnou činnosťou skutočne nevznikol priestor ani dôvod. Ak aj odvolací súd v napadnutom rozsudku porušil zákaz reformácie in peius (čo nie je samostatným dovolacím dôvodom), tak v konečnom dôsledku neprišlo k zásadnému ovplyvneniu postavenia obvineného. Bol mu uložený trest o 4 roky kratší ako pôvodne a i keď mu bolo uložené vykonávať ho v ústave so stredným stupňom stráženia, tak ho vykonával reálne len po dobu 3 rokov, keď bol dňa 12. decembra 2014 z výkonu trestu podmienečne prepustený. Nad rámec veci najvyšší súd dodáva, že pochybenie súdu prvého stupňa pri zaznamenaní výroku rozsudku v zápisnici a v písomnom vyhotovení rozsudku bude signalizovať príslušnému predsedovi súdu. Ako už bolo vyššie uvedené, naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) obvinený vidí v tom, že
jeho názoru nemožno súhlasiť s kvalifikáciou skutku ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), d), ods. 2 písm.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Vo vzťahu k dovolacím námietkam obvineného v tejto časti dovolací súd odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 8. júla 2014, sp. zn. 2 Tdo 35/2014, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 15/2015, v zmysle ktorého: „Pri trestnom čine
zák. je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.