priloženého bankového predpisu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odôvodnenie Napadnutým rozhodnutím č. RP/29/2015 zo dňa 09. júna 2015 odporkyňa ako orgán príslušný
1 až 3 Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, súčasne žiadala priznať náhradu trov konania. V dôvodoch opravného prostriedku uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a považuje ho za nezákonné. Poukázala na znenie ustanovenia § 32 ods. 2 Ďalej uviedla, že pojem „čestný“ nie je definovaný v žiadnom právnom predpise a preto je nevyhnutné, aby ho odporkyňa vymedzila jednoznačne a nezameniteľne, tak aby recipienti právnych noriem boli schopní predvídať aplikáciu práva a
toho upraviť svoje správanie. Pojmy ako čestnosť a slušnosť je možné považovať za hodnoty prisudzované procesom alebo javom spoločnosťou, pričom ich výklad by mal byť vnímaný vždy v súvislosti s okolnosťami, dobou a aj v závislosti od spoločnosti a situácie, v ktorej je takýto neurčitý pojem používaný. V komunikáte moderátor - veštec L. uskutočňoval tzv. rituál zrušenia kliatby, a to prostredníctvom telefonických rozhovorov divákov, ktorí sa do interaktívneho programu aktívne zapoja. Zo záznamu komunikátu vyplýva, že veštec L. vykonával zrušenie kliatby v oblasti financií. Za neprijateľnú považoval navrhovateľ argumentáciou odporkyne, ktorá v napadnutom rozhodnutí uviedla, že účinky rituálu zrušenia kliatby nie sú ničím podložené ani dokázané a v dôsledku toho vzniká potreba dať informáciu o tejto skutočnosti koncovým užívateľom služby. Navrhovateľka súhlasila s tým, že účinky veštenia, čistenia aury, rušenia kliatby a podobných služieb neboli preukázané, avšak ani neboli vylúčené. Vzhľadom na to, že ide o legálne služby musí byť legálny aj komunikát ako zábavný interaktívny program. Odporkyni vyčítala, že rozhodnutím núti podnikateľov spochybňovať poskytované služby napriek skutočnosti, že podnikatelia sú presvedčení, že služby poskytujú riadne, t.j. dôjde k zrušeniu kliatby. Úroveň a efekt služby poskytovanej v komunikáte môže byť hodnotená osobami, ktorým bola poskytnutá.
navrhovateľky odporkyňa tak iba na základe svojich dojmov vyhodnotila, že veštec nerobil rituál riadne a teda, že výsledok požadovaný divákmi sa nemusel dostaviť. Navrhovateľka predpokladala, že odporkyňa nedisponuje potrebnými znalosťami ani schopnosťami v oblasti poskytovaných služieb, aby kvalitu služby a jej skutočný efekt mohla zhodnotiť. V súvislosti s vymedzením pojmu „priemerný spotrebiteľ“ poukázala na to, že právny poriadok Slovenskej republiky upravuje len pojem spotrebiteľ. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES Navrhovateľka poukázala aj na možnosť poskytnuté služby reklamovať za podmienok stanovených právnymi predpismi. V tejto súvislosti uviedla, že žiaden z divákov, ktorým bola služba poskytnutá jej poskytnutie doteraz nespochybnil ani nereklamoval. Prípad skoršieho porušenia povinnosti v súvislosti s reklamou na prací prostriedok T., ktorý odporkyňa uviedla v rozhodnutí ako príklad zneužívania dôvery spotrebiteľov nie je možné aplikovať na predmetný komunikát, nakoľko ide o odlišný prípad. Navrhovateľka ďalej s poukazom na § 3 ods. 2 Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že predmetný komunikát má povahu telenákupu, nakoľko spĺňa všetky kritériá v zmysle § 32 ods. 2 Odporkyňa ďalej poukázala na to, že v zmysle všeobecných pravidiel komunikátu V. jeho účelom je „podpora aktivít a značky organizátora, TV stanice, príp. reklamných partnerov programu“. Z uvedeného vyplýva, že v komunikáte bola propagovaná a poskytovaná služba tretej osoby, čo znamená, že samotný komunikát ponúkajúci službu zrušenia kliatby na financie predstavuje skutočnú ekonomickú aktivitu zahŕňajúcu poskytnutie služby tretej osoby. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že v predmetnom komunikáte išlo o priamu ponuku využiť poskytovanú službu. Priamosť ponuky spočívala v tom, že diváci mohli získať službu okamžite počas vysielania, nie až následne napr. osobným stretnutím s veštcom. V predmetnom komunikáte boli diváci veštcom, ale aj pomocou textu zobrazeného na obrazovke („VOLAJTE TERAZ!“) vyzývaní na použitie ponúkanej služby. V prípade, že sa divák dovolal do štúdia, veštec vykonal rituál, ktorá služba bola poskytnutá priamo v komunikáte. Platba za službu bola tiež priama, keďže sa uskutočnila platbou za telefonát. Telefonát bol pritom spoplatnený cenou vyššou, než je priemerná cena telefonického hovoru v Slovenskej republike (v danom prípade 2,- € s DPH/1 min.). Odporkyňa nespochybňovala tvrdenie navrhovateľky, že komunikát je interaktívnym televíznym programom. Poukázala na to, že interaktívnosť televízneho programu nevylučuje jeho zaradenie ako telenákupu, keď práve interaktivita môže byť jedným zo znakov telenákupu. Predmetný komunikát možno považovať za telenákup aj z dôvodu, že vysielateľ oddelil začiatok a koniec komunikátu zvukovo-obrazovým predelom s označením „Telenákupné pásmo“. V súvislosti s chápaním pojmu čestnosť uviedla, že vo všeobecnosti je možné označiť za čestné informovanie také, ktorého obsah bude v súlade so všeobecne prijímanými pravidlami, verné skutočnosti, ktoré nezavádza, nesmeruje k neúplnému alebo nepresnému informovaniu vykonávanému najmä s cieľom vyvolať alebo vytvoriť predpoklady pre vyvolanie rozhodnutia v recipientovi informácie, ktoré by pri riadnom informovaní neurobil, alebo pravdepodobne neurobil zo zištných dôvodov. Takéto vymedzenie pojmu čestnosť je preskúmateľné, logické, predvídateľné a zohľadňuje jeho všeobecné chápanie v spoločnosti. Vo vzťahu k námietke navrhovateľky, ktorou poukazovala na legálnosť podnikania v oblasti veštenia, numerológie a pod. odporkyňa uviedla, že na vysielanie sú vzhľadom na jeho rozsah a dosah kladené iné nároky ako na podnikanie formou voľnej živnosti (ktorou je veštenie). Sankcia bola navrhovateľke uložená z dôvodu nesplnenia povinnosti v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. K námietke navrhovateľky, že odporkyňa nemôže posúdiť efekt služby poskytovanej v komunikáte, nakoľko táto môže byť hodnotená iba osobami, ktorým bola poskytnutá, odporkyňa uviedla, že účinky predmetnej služby nemôže posúdiť a preukázať nielen odporkyňa, ale ani nikto ďalší, vrátane zapojených divákov alebo veštca. Aj v prípade, ak by došlo k pozitívnym zmenám v divákom zvolenej oblasti, nie je možné preukázať, že sa tak stalo v dôsledku poskytnutia služby. Odporkyňa zastáva názor, že v predmetnom komunikáte neboli recipientom sprostredkované informácie o tom, že účinky poskytnutej služby nie sú ničím podložené. Recipienti tak mohli aj napriek zvýšenej miere pozornosti urobiť také rozhodnutie o transakcii, ktoré by neboli urobili, ak by mali k dispozícii dostatok informácií tak ako to vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
1 Správneho súdneho poriadku konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a mu predchádzajúce správne konania postupom
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v posudzovanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 308/2000 Z. z., nakoľko dňa 3. januára 2015 v čase o cca 09:09 h. v rámci programovej služby K. odvysielala komunikát V., ktorý naplnil definíciu telenákupu
2
2
4
1 písm. g/
1
1
1
1
5 písm. a/
smernice Rady 89/552/EHS Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 242/SKO/2015 zo dňa
zákona č. 308/2000 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z dôvodov opravného prostriedku sa primárne zaoberal otázkou, či komunikát V. odvysielaný navrhovateľom dňa
1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, pretože bola v konaní neúspešná. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. a/ Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.