1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 1100302/1/413340/2013/5113 zo dňa 30.09.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9103301/5/3477772/2013 zo dňa 18.07.2013, ktorým bola žalobcovi
1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta v sume 60,- € za nepredloženie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň za zdaňovacie obdobie január 2012 v lehote stanovenej zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z."). O trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. 2. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca nespochybňoval spáchanie skutku, za ktorý mu bola uložená pokuta, avšak namietal, že správca dane ho mal vopred upozorniť na nepredloženie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a až po prípadnom nesplnení tejto výzvy mal pristúpiť k uloženiu pokuty. Postup správcu dane považoval za nesprávny, formalistický, v rozpore s Ústavou SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd. Pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu krajský súd vychádzal z ustanovení § 49 a nasl. zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a § 154 ods. 1 písm. j/ Daňového poriadku, pričom zistil, že žalobca za obdobie január 2012 doručil správcovi dane hlásenie a prehľad o príjmoch dňa 26.03.2012, hoci tak mal učiniť do dňa 29.02.2012, t.j. po zákonom stanovenej lehote. Námietku žalobcu o tom, že správca dane mal postupovať menej formálne resp. mal žalobcu vopred upozorniť na plynúce lehoty vo veci predkladania povinných prehľadov a hlásení o príjmoch zo závislej činnosti krajský súd nepovažoval za dôvodnú, keďže z Daňového poriadku vyplýva, že zodpovednosť predkladať uvedené hlásenia zaťažuje daňový subjekt a to bez súčinnosti, ktorú má na mysli žalobca. Pokiaľ tak žalobca neurobí resp. urobí oneskorene dopustí sa daňového deliktu. V predmetnej veci nejde o prípad, kedy by mal správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu a preto správca dane nebol povinný žalobcu vyzývať na odstránenie nedostatkov podaného prehľadu
1 Daňového poriadku resp. § 39 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z.z. Zodpovednosť za včasné predloženie prehľadu je na strane žalobcu a túto nemôže prenášať na správcu dane. Výšku pokuty považoval krajský súd za určenú v súlade so zákonom, pričom poznamenal, že pri daňových deliktoch znenie zákona neumožňuje správcovi dane správnu úvahu o miere zavinenia.
zákona, pričom žiadny kompromis zákon neumožňuje. Podávanie prehľadu a hlásení zo závislej činnosti, má svoje opodstatnenie, nie je to skutkovo nevýznamná záležitosť, nakoľko obidva sú podkladom pre vytvorenie predpisov potrebných k správnemu vyčísľovaniu daňových povinností a tým aj správneho stavu osobného účtu daňového subjektu. Záverom uviedol, že na rozdiel od trestnoprávnej a priestupkovej zodpovednosti v danom prípade zákon správcovi dane neumožňuje skúmať ani mieru zavinenia, na ktorú by pri ukladaní pokuty prihliadal. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk 6.
1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p."), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7.
2 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. 8.
1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.
1 písm. e) Daňového poriadku uložená pokuta v sume 60,- € za nepredloženie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň za zdaňovacie obdobie január 2012 v lehote stanovenej zákonom č. 595/2003 Z.z. 11.
1 zákona č. 595/2003 Z.z., daňové priznanie (§ 32 12.
2 zákona č. 595/2003 Z.z., daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba
osobitného predpisu daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania
tohto odseku alebo do lehoty
odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba
osobitného predpisu. 13.
14 zákona č. 595/2003 Z.z., ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu. 14.
1 písm. j/ Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy
tohto zákona alebo
osobitných predpisov, pričom nejde o správny delikt
písmen a/ až i/. 15.
1 písm. e/ Daňového poriadku, správca dane uloží pokutu od 60,- € do 3 000,- € za správny delikt
1 písm. d/ 16. Základné zásady správy daní upravuje ustanovenie § 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa (okrem iného) pri správe daní postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
14 zákona č. 595/2003 Z.z. len v prípade, ak nadobudne pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených. Vzhľadom na to, že žalobca prehľad v zákonnej lehote nepodal, správca dane nemal žiaden zákonný dôvod postupovať
14 zákona č. 595/2003 Z.z., nakoľko nenastala žiadna skutočnosť predpokladaná cit. zákonným ustanovením. Pripustenie výkladu, ktorý prezentoval žalobca, t.j. povinnosť správcu dane vyzývať, či preventívne upozorňovať daňový subjekt na včasné predkladanie prehľadov by bolo v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., ktorú povinnosť by nebolo možné vynucovať postupom
1 písm. e/ Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že podal prehľad bez akýchkoľvek nedostatkov, je potrebné opätovné zdôrazniť, že žalobca podal prehľad oneskorene, pričom ani následné podanie prehľadu (po uplynutí zákonnej lehoty) napriek jeho perfektnosti nemá vplyv na skutočnosť, že si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Povinnosť daňových orgánov postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom nemožno v danom prípade interpretovať tak, že by správca dane vyzýval žalobcu na splnenie jeho povinnosti vyplývajúcej priamo zo zákona a teda nemožno konštatovať ani porušenie § 3 Daňového poriadku. 19. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu, ktorou poukazoval na skutočnosť, že svoju daňovú povinnosť si splnil už samotným odvedením dane. Je potrebné uviesť, že správneho deliktu sa v zmysle § 154 ods. 1 písm. j/ Daňového poriadku, dopustí ten, kto nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy
tohto zákona alebo
osobitných predpisov (v danom prípade
zákona č. 595/2003 Z.z.). Splnenie daňovej povinnosti je preto právne irelevantné vo vzťahu k povinnosti podať prehľad v lehote v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s argumentáciou žalobcu, že všetky požadované údaje, ktoré sa nachádzajú v prehľade mal správca dane k dispozícii, nakoľko povinnosť predkladať správcovi dane prehľad v súlade s § 49 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. zaťažuje daňový subjekt, na ktorú skutočnosť nemá žiaden vplyv možnosť správcu dane obstarať si jednotlivé údaje týkajúce sa daňového subjektu z vlastnej činnosti resp. vychádzať zo skôr podaných prehľadov daňovým subjektom. Odvolací súd musel prisvedčiť žalovanému, že podávanie prehľadu má svoj význam napr. pri tvorbe predpisov potrebných k správnemu vyčísľovaniu daňových povinností a tým aj správneho stavu osobného účtu daňového subjektu. Uvedenú povinnosť preto ani
názoru odvolacieho sudu nemožno považovať len za formálnu záležitosť bez akéhokoľvek opodstatnenia, čomu nasvedčuje aj vôľa zákonodarcu vynucovať jej plnenie prostredníctvom peňažných sankcií. Pokiaľ žalobca poukazoval na nečinnosť správcu dane resp. nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia je potrebné uviesť, že správca dane je pri rozhodovaní o uložení pokuty limitovaný ustanovením § 155 ods. 11 Daňového poriadku, ktorá lehota bola v danom prípade zachovaná. Oneskorenosť podania prehľadu žalobca ospravedlňoval aj tým, že nezaregistroval zmenu z trojmesačnej povinnosti na povinnosť prekladať prehľad v mesačných intervaloch. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca navyše ako osoba s právnickým vzdelaním vedel o zákonnej povinnosti podávať prehľady v pravidelných intervaloch správcovi dane, pričom samotná nevedomosť žalobcu o mesačnom podávaní prehľadov ho aj s poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) nezbavuje deliktuálnej zodpovednosti za porušenie § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal správcovi dane prehľad o príjmoch zo závislej činnosti a o zrazených a odvedených preddavkoch po uplynutí lehoty upravenej v ustanovení § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z., dopustil sa správneho deliktu
1 písm. j/ Daňového poriadku. K samotnej výške uloženej pokuty (60,- €) odvolací súd uvádza, že táto bola uložená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pričom správca dane pri ukladaní pokuty mohol
3 Daňového poriadku prihliadať iba na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Nepredloženie prehľadu v zákonnej lehote vedie k obligatórnemu uloženiu pokuty, s tým, že správca dane neskúma zavinenie daňového subjektu, t.j. ide o objektívnu zodpovednosť bez úpravy liberačných dôvodov. 20. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že krajský súd vec správne právne posúdil a svoje závery o splnení podmienok na uloženie pokuty žalobcovi
1 písm. e/ Daňového poriadku zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom odôvodnil. Vzhľadom na to, že žalobca v odvolaní neuviedol, žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok krajského súdu
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.