1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného I. Y. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo 16. októbra 2014 , sp. zn. 3T/99/2014, uznal obvineného I. Y. vinným zo zločinu zabitia
1 Tr. zák., ktorý spáchal tak, že
1 Tr. zák. prihliadajúc na § 36 písm.
1 písm. a) Tr. zák. uložil trest prepadnutia veci - 9 ks nožov a
1 Tr. por. ho zaviazal nahradiť poškodenej Irene Kvietkovej škodu vo výške 388,- eur. Obvinený napadol uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, na podklade ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 21. januára 2015, sp. zn. 4To/88/2014,
1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a rozhodujúc
3 Tr. por. odsúdil obvineného
1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm.
4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rovnako mu
1 písm.
neho dané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), g) Tr. por. Poukazuje pritom na to, že opatrením sudcu pre prípravné konanie z
1 Tr. por. Nielenže tak nemohol prostredníctvom zvoleného obhajcu uplatniť všetky práva na obhajobu na tomto zasadnutí, ale
dovolateľa je tým aj rozsudok krajského súdu založený na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané v prítomnosti ním zvoleného obhajcu a teda zákonný spôsobom. Pokiaľ ide o dôvod dovolania
1 písm. i) Tr. por., obvinený namieta, že krajský súd akceptoval právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu zabitia
1 Tr. zák., napriek tomu, že išlo o čin ináč trestný, ktorým odvracal priamo hroziaci a trvajúci útok zo strany poškodeného N. C..
dovolateľa tak prvostupňový ako i odvolací súd v tomto smere nedostatočne posúdili okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu (§ 25 Tr. zák.), čo
neho predstavuje nesprávne použitie iného hmotnoprávneho predpisu. V tejto súvislosti obvinený spochybňuje argumentáciu krajského súdu, že pri návrate do bytu poškodeného z dôvodu, že si tam zabudol CD-čka a nôž, mohol predpokladať, že tu vznikne ďalší konflikt, ktorému mohol zabrániť, keby odišiel domov, a považuje ju za nepresvedčivú, nemajúcu podklad vo vykonaných dôkazoch. Zároveň tvrdí, že pre posúdenie, či boli splnené podmienky nutnej obrany, je rozhodujúci dej, ktorý sa „odohral“ po jeho príchode priamo v byte poškodeného, pričom dôkazmi, ktoré mali súdy k dispozícii, nebola jeho obhajoba, že to bol práve poškodený, kto na neho nožom zaútočil, vyvrátená. Poukazuje pritom na výpovede svedkov N. Y. a G. W., ktoré potvrdili agresívne správanie poškodeného pod vplyvom alkoholu, a znalkyne MUDr. Zuzany Grochovej, ktorá po vykonaní rekonštrukcie nevylúčila vzájomné fyzické napadnutie s tým, že intenzita jeho konania (až na jedno zranenie) bola menšia. Vyslovil preto presvedčenie, že priebeh udalostí, ktorý popísal, plne korešponduje s vykonanými dôkazmi (prinajmenšom nie je nimi vyvrátený) a teda súdy mali jeho konanie na základe zabezpečených dôkazov posúdiť ako čin inak trestný. Výsledky vykonaného dokazovania totiž
neho umožňujú takýto záver prijať a v prípade existencie akejkoľvek pochybnosti o tom, či ide o trestný čin alebo čin inak trestný, musí súd postupovať miernejšie a rozhodnúť v prospech obvineného. V podstate z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c),
2 Tr. por. napadnuté rozsudky krajského súdu a okresného súdu zrušil a
1 Tr. por. prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu dospel k záveru, že dôvody dovolania uvádzané obvineným nie sú dané. Poukázal na to, že
prokurátora zabezpečená v plnom rozsahu. Prokurátor sa tiež nestotožňuje so stanoviskom obvineného, že v byte N. C. len odvracal priamo hroziaci útok zo strany poškodeného. Poukazuje pritom na konkrétne dôkazy vyvracajúce tieto tvrdenia a navrhuje dovolanie obvineného zamietnuť. Poškodená V. Y. v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného v podstate uviedla, že toto
nej nie je prípustné, nakoľko odsúdený spáchal zločin. Rozsudok považuje za správny a trvá na uhradení škody vo výške 388,- eur, ktorá mu bola rozsudkom uložená. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou
2 písm.
1 Tr. por. a s uvedením dôvodu dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Dovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania
1 písm. c),
1 písm.
4 Tr. por. tak obvinený nemôže túto okolnosť použiť ako dôvod dovolania
1 písm.
1 písm. i) Tr. por., ktorý je daný vtedy, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť, považuje najvyšší súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine uviesť, že tento dovolací dôvod slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Znenie za bodkočiarkou pritom vylučuje námietky skutkové, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zároveň platí, že pre možnosť posudzovania podmienok nutnej obrany, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu v dovolacom konaní, by zistený skutok musel obsahovať skutkové okolnosti svedčiace na možnosť konania obvineného v nutnej obrane. Za tejto situácie by bol dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. naplnený vtedy, ak by také okolnosti boli nesprávne právne vyhodnotené, t. j. ako nespĺňajúce kritériá uvedené v § 25 Tr. zák., hoci v skutočnosti by ich spĺňali (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 47/2014). Vychádzajúc z uvedeného je v posudzovanej veci podstatným to, že hore citovaný okresným súdom ustálený skutok, ktorého správnosť a úplnosť nemôže dovolací súd skúmať ani meniť, neobsahuje žiadnu skutkovú okolnosť odôvodňujúcu záver, že obvinený svojim konaním iba odvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok poškodeného na jeho osobu. Podstata námietok, ktoré obvinený v rámci tohto dovolacieho dôvodu uplatnil, totiž tkvie v tom, že nimi spochybňuje hodnotenie jednotlivých dôkazov a v nadväznosti na to aj skutkové závery prvostupňového súdu, ktoré si osvojil i krajský súd. Najvyššiemu súdu pritom v zhode s jeho doposiaľ uplatňovanou obhajobou predkladá vlastnú verziu skutkového deja vychádzajúcu z odchýlneho hodnotenia vykonaných dôkazov. Nepochybne tak ide o skutkové námietky, ktoré vecne nezodpovedajú nielen obvineným označenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por., ale ani žiadnemu z ďalších dôvodov dovolania uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia. Námietky skutkovej povahy sú totiž uplatniteľné iba v rámci dovolacieho dôvodu
3 Tr. por., ktorý je oprávnený použiť iba minister spravodlivosti. Dovolací súd sa preto týmito skutkovými námietkami dovolateľa nemohol zaoberať (pozri napr. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 14/2015). Tieto dôvody viedli najvyšší súd k tomu, že dovolanie obvineného I. Y.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.