← Slovensko

vydanie nehnuteľnosti

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/91/2016 Identifikačné číslo spisu: 5710201388 Dátum vydania rozhodnutia: 28.06.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

§ 470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (

§ 470ods.

2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [

tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].

  1. Podľa právneho stavu účinného do
  2. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (

§ 236ods.

1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.

  1. V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky tých rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým bolo dovolanie prípustné.
  2. Vzhľadom na vyššie uvedené by dovolateľom sledovaný účel podania dovolania nastal len vtedy, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. 12.
  3. Procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ O.s.p. neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. 12.
  4. So zreteľom na obsah dovolania najvyšší súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. f/ a g/ O.s.p.
  5. Dovolateľ tvrdí, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Pod odňatím možnosti pred súdom konať sa v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozumel procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytoval O.s.p. [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv -

napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

  1. Žalobca prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. vyvodzuje z porušenia zásady dvojinštančnosti konania odvolacím súdom. K uvedenej vade by došlo vtedy, ak by odvolací súd „nečakane“ založil svoje rozhodnutie na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie. V takom prípade by žalobcovi skutočne bolo odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. 14.
  2. V danej veci odvolací súd (v poradí druhým) uznesením z
  3. novembra 2012 sp. zn. 5 Co 297/2012 zrušil (v poradí druhý) rozsudok súdu prvej inštancie zo
  4. júna 2012 č.k. 9 C 36/2010-281 s tým, že je potrebné doplniť dokazovanie za účelom posúdenia platnosti zmlúv z
  5. júla 2008 v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (pozri s. 4 ods. 3 až 7 uznesenia, č.l. 313 spisu). Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania na pojednávaní
  6. septembra 2013 (č.l. 325 spisu) zistil, že otázka platnosti zmluvy o úvere bola už vyriešená v rozkaznom konaní, čoho dôsledkom bolo vydanie platobného rozkazu z
  7. júla 2012 sp. zn. 1 Ro 384/2012; v tejto časti vyslovil existenciu prekážky rozsúdenej veci (res iudicata). Skutočnosti zakladajúce neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam nezistil. Uviedol, že aj keď by žalobca platne od tejto zmluvy odstúpil, jeho vlastnícke právo by sa tým neobnovilo. Na záver konštatoval, že „základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka,“ a keďže užívateľom nehnuteľností je sám žalobca, žaloba o ich vydanie voči žalovanému nie je správna a právne odôvodniteľná. Z týchto dôvodov žalobu zamietol. Odvolací súd sa s uvedenými závermi stotožnil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). 14.
  8. Keďže právne závery súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu sú rovnaké, prekvapivosť rozhodnutia je v dovolaní namietaná nedôvodne. Pokiaľ žalobca uvádza, že odvolací súd sa už vo svojom (druhom) uznesení z
  9. novembra 2012 mal vyjadriť k (ne)splneniu predpokladov úspešnosti žaloby, vyslovených súdom prvej inštancie v (druhom) rozsudku zo
  10. júna 2012, treba uviesť, že taký postup by bol vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku nadbytočný. Vzhľadom na zásadu vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým), bolo ale v možnostiach žalobcu i na tento záver v konaní po zrušení rozsudku primerane reagovať.
  11. Aj keď okolnosti, na ktoré poukázal žalobca, nesvedčia o vade konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., predsa len je dôvodné jeho tvrdenie, že k vade takej povahy v konaní pred odvolacím súdom došlo. 15.
  12. Ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. umožňovalo do
  13. júna 2016 odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré sa nevzťahoval § 214 ods. 1 O.s.p., rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd postupoval v zmysle tohto ustanovenia. 15.
  14. Vo veciach, v ktorých súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.). 15.
  15. Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (

napríklad sp. zn. 3 Cdo 179/2010, 3 Cdo 236/2010, 7 Cdo 38/2012) poukázal na ústavnoprávny a procesnoprávny rozmer verejného vyhlásenia rozsudku a uviedol, že ak odvolací súd nerešpektuje predpoklady a zásady, za ktorých sa v súlade s právnym poriadkom verejne vyhlasuje rozsudok, odníma účastníkovi konania (strane) možnosť pred súdom konať v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. 15.

  1. O tom, či bol zachovaný postup odvolacieho súdu, upravený v § 156 ods. 3 O.s.p., môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu. Na č.l. 373 spisu je založený písomný pokyn predsedu senátu odvolacieho súdu určený súdnej kancelárii, aby na úradnej tabuli bolo oznámené, že rozsudok v danej veci bude vyhlásený
  2. apríla 2015 o 9.35 hod. Tento pokyn bol
  3. apríla 2015 doručený súdnej kancelárii, ktorá ho realizovala. Na č.l. 374 spisu je založené oznámenie o vyhlásení rozsudku určenom na deň
  4. apríla 2015 o 9.35 hod., z ktorého vyplýva, že bolo vyhotovené
  5. apríla
  6. Absentujú však údaje, kedy bolo toto oznámenie vyvesené na úradnej tabuli súdu (možno len predpokladať, že sa tak stalo v deň vyhotovenia) a kedy bolo z úradnej tabule zvesené. V dôsledku uvedeného obsah spisu neumožňuje posúdiť, či bola zachovaná lehota vyplývajúca z § 156 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ obsah súdneho spisu dáva (má dávať) hodnoverný obraz o súdnom konaní, je v danom prípade namieste záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku neboli riadne oznámené. Uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa priečil § 156 ods. 3 O.s.p., došlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
  7. So zreteľom na tvrdenie dovolateľa ohľadne nedostatkov týkajúcich sa zloženia senátu odvolacieho súdu sa dovolací súd zameral aj na posúdenie, či v konaní nedošlo k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p. Prejavom uvedenej vady je okrem rozhodovania vylúčeným sudcom i nesprávne obsadenie senátu. 16.
  8. Dovolateľ namieta, že o určení člena senátu zastupujúceho JUDr. Veselovú sa rozhodlo až
  9. apríla 2015, hoci podľa oznámenia o vyhlásení rozsudku (zoznamu vecí určených na prejednanie a rozhodnutie) na tento deň, vyhotovenou súdnou kanceláriou, bol ako zastupujúci člen senátu uvedený JUDr. Burik už
  10. apríla
  11. 16.
  12. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie z
  13. apríla 2014 č.k. 9 C 36/2010-342 bolo spolu so spisom doručené odvolaciemu súdu
  14. júla 2014; vec napadla do senátu 5 Co. Podľa čl. II.2.
  15. písm. a/ Rozvrhu Krajského súdu v Žiline na rok 2014 v znení dodatku č. 8, účinného k
  16. júlu 2014 (ďalej len “rozvrh práce”), bol v poradí prvým zastupujúcim senátom senátu 5 Co senát 9 Co. Podľa čl. II.
  17. rozvrhu práce boli členmi senátu 5 Co JUDr. Jamrich, JUDr. Cabadajová a JUDr. Veselová, a členmi senátu 9 Co JUDr. Burik, JUDr. Kotrčová a JUDr. Mejstrík. Vzhľadom k práceneschopnosti členky senátu 5 Co JUDr. Veselovej bolo potrebné určiť zastupujúceho člena senátu spomedzi členov senátu 9 Co. Podľa čl. II.2.
  18. písm. b/ rozvrhu práce zastupujúceho člena senátu určí riadiaci predseda zastupujúceho senátu alebo predseda súdu. Riadiacim predsedom zastupujúceho senátu bol JUDr. Burik, ktorý o určení zastupujúceho člena senátu rozhodol
  19. apríla 2015, teda v deň vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. I keď tento postup môže vzbudzovať pochybnosti o správnosti obsadenia vec prejednávajúceho senátu, nejde o postup súdu zakaladajúci vadu zmätočnosti v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p. Z rozvrhu práce bolo totiž zrejmé, že zastupujúcim členom senátu 5 Co môže byť len niektorý z členov senátu 9 Co - a to ktorýkoľvek podľa rozhodnutia jeho riadiaceho predsedu. Nie je pritom podstatné, kedy bolo o zastupovaní rozhodnuté, pokiaľ sa tak stalo do prejednania veci. Zloženie senátu tiež nebolo obligatórnou náležitosťou oznámenia o vyhlásení rozhodnutia v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. v znení do
  20. júna 2016, preto ním odvolací súd nebol viazaný.
  21. So zreteľom na konštatovanie vyjadrené v bode 15.
  22. tohto uznesenia, dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu vyvolalo účinok, s ktorým právna úprava účinná do
  23. júna 2016 spájala možnosť a zároveň povinnosť dovolacieho súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Tento účinok jeho dovolania zostal zachovaný aj po uvedenom dni (§ 470 ods. 2 CSP). 17.
  24. Na základe výsledkov meritórneho dovolacieho prieskumu najvyšší súd uzatvára, že nerešpektovaním § 156 ods. 3 O.s.p. došlo v konaní k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Vada tejto povahy bola podľa doterajšej právnej úpravy dôvodom, ktorý zakladal nielen prípustnosť dovolania, ale zároveň aj jeho dôvodnosť. 17.
  25. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do
  26. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 O.s.p., dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (

napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 111/2014, 3 Cdo 4/2012, 4 Cdo 263/2013, 5 Cdo 241/2013, 6 Cdo 591/2015, 7 Cdo 212/2014, 8 Cdo 137/2015).

  1. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 449 ods. 3 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
  2. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
  3. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
  4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.