Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/125/2016 Identifikačné číslo spisu: 1111244933 Dátum vydania rozhodnutia: 29.06.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1111244933.3 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu N. T., bývajúceho v X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska, so sídlom v Bratislave, ul. Imricha Karvaša č. 1, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 215/2011, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- apríla 2015 sp. zn. 8 Co 190/2015, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Bratislava I (ďalej ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) uznesením z
- februára 2015 č. k. 12 C 215/2011-552 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur [podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)] za odvolanie žalobcu proti rozsudku.
- Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z
- apríla 2015 sp. zn. 8 Co 190/2015 potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie okresného súdu. Na odôvodnenie výroku potvrdzujúceho uznesenia uviedol, že podaním odvolania vznikla žalobcovi poplatková povinnosť; na tom nič nemení skutočnosť, že v čase podania žaloby bolo konanie v tejto veci oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
- Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že súdy nižšej inštancie mu odňali možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Namietal, že podaním odvolania proti rozsudku okresného súdu mu nevznikla poplatková povinnosť, lebo žalobu podal v čase, keď konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. bolo ako celok zo zákona vecne oslobodené od platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov.
- Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (žalobca) v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
- Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016 (
- júla 2015), t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.
- Uznesenia odvolacieho súdu proti ktorým bolo dovolanie prípustné podľa platného stavu O.s.p. do
- júna 2016, boli uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Žalobcom napadnuté uznesenie nemá znaky uznesení, ktoré boli uvedené v týchto ustanoveniach. Navyše, v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. je dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.) neprípustné, ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o súdnom poplatku.
- Vzhľadom na vyššie uvedené by dovolanie žalobcu bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. l O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. l písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
- Žalobca tvrdil, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. l písm. f/ O.s.p.). Pokiaľ žalobca vyvodzuje procesnú vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z toho, že mu, ako tvrdí, bol vyrubený súdny poplatok v rozpore so zákonom, dovolací súd uvádza, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa strane sporu (účastníkovi) neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať. Strane sporu zostávajú v plnom rozsahu zachované všetky jeho procesné oprávnenia a vyrubenie súdneho poplatku na tom nič nemení. Na tomto závere zotrváva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci a poznamenáva, že k rovnakému právnemu záveru dospel vo viacerých sporových veciach (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 218/2014, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 688/2015, 4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a 8 Cdo 27/2016).
- Dovolací súd nad rámec dôvodov, z ktorých má za to, že dovolanie žalobcu nie je prípustné, poznamenáva, že občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu k otázke vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, prijalo dňa
- decembra 2015 stanovisko (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016), podľa ktorého ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po
- septembri 2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od
- októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred
- septembrom
- Pokiaľ žalobca namieta vecne nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu, je potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) bolo relevantným dovolacím dôvodom, avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p.) nezakladalo (súčasne) aj prípustnosť dovolania. Právne posúdenie veci je totiž realizáciou vlastnej rozhodovacej činnosti súdu, ktorou sa strane neodnímali žiadne procesné práva, ktoré jej Občiansky súdny poriadok dával. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. rozhodnutie z
- júna 2010 sp. zn. 1 Cdo 62/2010, z
- novembra 2010 sp. zn. 2 Cdo 97/2010, z
- júna 2011 sp. zn. 3 Cdo 53/2011, z
- mája 2011 sp. zn. 4 Cdo 68/2011, z
- mája 2011 sp. zn. 5 Cdo 44/2011, z
- júna 2011 sp. zn. 6 Cdo 41/2011, zo
- augusta 2013 sp. zn. 7 Cdo 17/2013).
- Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nebolo možné vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. najvyšší súd preto dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.