1 Tr. zák., o dovolaní obvineného J. G. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Ivana Kochanského proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
c) Tr. por. dovolanie obvineného J. G. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 10. augusta 2016, sp. zn. 2 T 65/2015, bol obvinený J. G. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
1 Tr. zák. a to na skutkovom základe uvedenom v skutkovej vete výrokovej časti citovaného rozsudku. Za to mu bol
1 Tr. zák. za zistenia poľahčujúcej okolnosti
j) Tr. zák. a nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti
zák. postupom
2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil.
1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
4 písm. a) Tr. zák. obvinenému uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného, nekontaktovať ho telefonicky, písomne alebo akoukoľvek inou formou. Na podklade odvolania obvineného voči skôr uvedenému rozsudku okresného súdu Krajský súd v Nitre rozsudkom z 23. novembra 2016, sp. zn. 2To 69/2016 rozhodol tak, že
1 písm. e), ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a sám na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenému
1 Tr. zák. prihliadnuc na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zák. a nezistiac priťažujúcu okolnosť
zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., 57 ods. 1 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výške 800,- eur (osemsto eur).
2 Tr. zák. vyslovil, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obvinenému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Proti rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinený J. G.. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. obvinený namietal posúdenie skutku, z ktorého bol uznaný vinným ako prečinu nebezpečného vyhrážania
1 Tr. zák. trvajúc na svojom tvrdení, prezentovanom už v podanom odvolaní, že predmetná právna kvalifikácia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, majúc za to, že neboli preukázané zákonné znaky tohto trestného činu, ktoré v podanom dovolaní podrobne analyzoval. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania prezentoval názor, že minimálne objektívna stránka predmetného prečinu nebola naplnená. S poukazom na uvedené skutočnosti obvinený podaným dovolaním žiadal, aby dovolací súd rozsudkom
1, ods. 2 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2016, sp. zn. 2 To 69/2016 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 360 Tr. zák. a aby
2 Tr. por. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, ako aj rozsudok Okresného súdu Nitra z 10. augusta 2016, sp. zn. 2T 65/2015 zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a
1 Tr. por. Okresnému súdu Nitra prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného J. G. doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného vyslovila názor, že dovolací dôvod nie je daný a dovolacie tvrdenia obvineného nezodpovedajú stavu veci. Z odôvodnení rozhodnutí súdov obidvoch stupňov
nej vyplývajú všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie otázky viny a právnej kvalifikácie konania obvineného. Navyše uviedla, že má tiež za to, že obvinený sa podaným dovolaním napriek uplatnenému dovolaciemu dôvodu v podstate domáha opätovného preskúmania vykonaného dokazovania a zmeny správnosti a úplnosti zisteného skutku, čo je v rozpore s § 371 ods. 1 písm.
a), písm. b), písm. d), písm.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti: Pokiaľ sa pre naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. vyžaduje nesprávne hmotnoprávne posúdenie skutku, respektíve nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, už z povahy veci nemôže byť daný inými skutočnosťami. Z konkrétneho obsahu dovolacích námietok obvineného ale vyplýva, že sú vo svojej podstate vyjadrením nesúhlasu obvineného s rozhodnutím odvolacieho súdu v otázke ustálenia tých skutkových okolností, ktoré sú vyjadrením jeho konania ustáleného v skutkovej vete výroku prvostupňového rozsudku, namietajúc nedostatok preukázania týchto skutkových okolností relevantnými dôkazmi a obvinený v podstate napadol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov súdmi obidvoch stupňov a tieto zároveň sám hodnotil zo svojho uhla pohľadu, opakujúc argumentáciu totožnú s tou, ktorou dôvodil v odvolacom konaní. Vzhľadom na konštatované, keďže, ako už bolo uvedené, v rámci skúmania danosti dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., t. j. či dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, dovolací súd nemôže skúmať alebo meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, ale je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, dovolací súd musel usúdiť, že predmetné námietky obvineného J. G. sú zjavne neopodstatnené. V rámci tohto dovolacieho dôvodu totiž môže dovolací súd len posudzovať, či súdy nižšieho stupňa na pevne a nemenne zistený skutkový stav, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, ale aj proti rozsahu vykonaného dokazovania a hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. Medzi skutkové zistenia poňaté do skutkovej vety výrokovej časti prvostupňového rozsudku, ktorú krajský súd prevzal pritom patrí aj konštatovanie, v zmysle ktorého obvinený J. G. v konkrétny deň a čas na konkrétne ustálenom mieste po tom, čo pristúpil k autu, v ktorom sedel poškodený O. I., ktorý tam chcel zaparkovať, lebo prišiel na uvedenú adresu na návštevu pani Y. A., začal naňho kričať, či ide jebať hore, urážal ho vulgárnymi nadávkami, kričal po ňom, že má šťastie, že ich nenašiel v aute spolu, lebo by sa to inak skončilo, až nakoniec pokľakol na chodník a povedal, že prisahá na pamiatku svojej zosnulej matky, „zajebal by som Vás obidvoch a rozjebal celé auto, a to urobím, keď Vás niekde spolu stretnem, to je jedno na akom mieste“, pričom myslel poškodeného O. I. a pani Y. A., a že to nie je len vyhrážka, ale to oznamuje a myslí vážne, pričom si pritom opätovne pokľakol, čím u poškodeného O. I. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční, a to aj preto, lebo mu pri tomto vyhrážaní vytrhol kľučku na dverách auta, keď sa pokúšal násilím otvoriť dvere auta a dostať sa k poškodenému. Viazaný uvedenými skutkovými závermi, dovolací súd preskúmal obvineným vznesenú námietku nesprávnej právnej kvalifikácie skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania
1 Tr. zák.
1 Tr. zák. prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Uvedená skutková podstata vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, netreba, aby táto obava naozaj vznikla. Samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda, že ju človek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň úmysel musí smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto vyhrážky. Vzhľadom na uvedené dovolací súd musel konštatovať, že formulácia skutku vo výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu plne zodpovedá kritériám prečinu nebezpečného vyhrážania
1 Tr. zák. Z ustálenej skutkovej vety vyplýva prečo v posudzovanom prípade u poškodeného existovala možnosť vzbudenia dôvodnej obavy z konania obvineného. Ustálené skutkové závery (ktorými je dovolací súd viazaný), preto bez akýchkoľvek pochybností odôvodňujú právnu kvalifikáciu konania obvineného J. G.
1 Tr. zák., keďže sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie. Vychádzajúc z uvedeného, vymedzenie skutku tak, ako bol ustálený už prvostupňovým súdom (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť), neumožňuje ani dovolaciemu súdu dospieť ohľadom jeho právnej kvalifikácie k inému záveru. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.