(2013). Navrhovateľ ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok získal 36 rokov a 142 dní obdobia dôchodkového poistenia. Odporca pri určení sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. správne vychádzal zo súčinu priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Z právnej úpravy konania vo veciach sociálneho poistenia, upravenej v tretej časti zákona č. 461/2003 Z. z., je zrejmé, že správne orgány sú povinné postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol skutočný stav zistený presne a úplne a za týmto účelom zaobstarávajú aj potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri posudzovaní veci správne orgány rovnako dôkladne objasňujú všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Odvolací súd dospel k záveru, že odporca vydal napadnuté rozhodnutie, ako aj zmenové rozhodnutia na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ získal aj doby zamestnania, zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, sumu starobného dôchodku bolo potrebné určiť aj s prihliadnutím na § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. V rozhodnutí odporcu zo dňa 06.11.2014 však nie je dostatočne odôvodnený výpočet starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. z hľadiska celkovej doby zamestnania (vrátane učebného pomeru na SOU baníckom) hodnotenej na účely § 21 ods. 1 písm. a) a b), § 14 ods.