2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p."). Napadnutým rozhodnutím Minister hospodárstva SR zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného č. 12991/2014/4100-11746 zo dňa 17.03.2014 o zastavení konania o vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia „Kogeneračný zdroj Cogen - Žilina - Považský Chlmec". 1.2 Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 1.3 Z príslušných ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „ZoE")
krajského súdu vyplýva, že tento zákon vyžaduje preukázať skúsenosť pri prevádzke energetického zariadenia zoznamom prevádzkovaný energetických zariadení v čestnom vyhlásení, ktoré je súčasťou písomnej žiadosti o vydanie osvedčenia. Žalovaný
názoru krajského súdu postupoval v súlade so zásadou efektívnej súčinnosti s účastníkom konania, keď prerušením konania s výzvou na doloženie podkladov dal žalobcovi najavo, že ním predložené čestné vyhlásenie nepovažuje za dostatočné na preukázanie požadovanej skúsenosti a dal mu priestor pre doloženie ďalších dokladov. Z korešpondencie žalovaného so žalobcom v priebehu konania bolo nepochybné, že žalobca sám energetické zariadenie neprevádzkuje a skúsenosť s ich prevádzkou deklaruje prostredníctvom skúsenosti fondu EnerCap a jeho dcérskych spoločností, vrátane spoločnosti ZCHP ako majoritného akcionára žalobcu. 1.4 Krajský súd bol toho názoru, že pokiaľ mal žalovaný za týchto okolností za to, že žalobca predpísaným spôsobom nepreukázal skúsenosti s prevádzkovaním energetického zariadenia, mal vydať meritórne rozhodnutie a žiadosť žalobcu zamietnuť, prípadne rozhodnúť o nevydaní osvedčenia o súlade žalobcovho projektu s Energetickou politikou SR. Žalovaný však procesným rozhodnutím zastavil konanie, pričom argumentoval nesplnením hmotnoprávnej podmienky pre vydanie osvedčenia. Týmto postupom sa vyhol rozhodnutiu o predmete konania. 1.5
názoru prvostupňového súdu je potrebné dôsledne odlíšiť neodstránenie nedostatkov podania nedoložením určitého dokladu na výzvu správneho orgánu od nepreukázania skutočnosti, ktorú zákon vyžaduje ako podmienku pre vydanie požadovaného rozhodnutia. Zastaviť konanie
1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, Správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok") je možné primárne vtedy, keď v podaní žiadateľa chýbajú zákonom stanovené náležitosti, ktorých absencia bráni správnemu orgánu rozhodnúť o predmete konania. V prejednávanej veci nešlo o vadu podania, ale o posúdenie, či žalobcom predložené doklady preukazujú hmotnoprávnu podmienku skúsenosti žiadateľa s prevádzkovaním rovnakého alebo podobného energetického zariadenia. Preto bol krajský súd toho názoru, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, keď nesprávne právne vyhodnotil dôsledky nepreukázania skúsenosti žiadateľa ako dôvod pre zastavenie konania
1 písm. d/ Správneho poriadku. 1.6
E sa na účely vydania osvedčenia vyžaduje preukázanie skúseností s prevádzkovaním rovnakého alebo podobného zariadenia priamo u žiadateľa, alebo u subjektu, ktorý má podstatný vplyv na jeho činnosť a rozhodovanie. Zákon kvantifikuje mieru tohto vplyvu 34%-ným podielom na základnom imaní žiadateľa. Účelom stanovenia tohto podielu bolo
názoru krajského súdu zabezpečiť, aby subjekt ovládajúci činnosť žiadateľa vedel reálne garantovať uplatnenie jeho znalostí, skúseností a know-how u budúceho prevádzkovateľa energetického zariadenia a tým aj jeho bezpečnosť. S ohľadom na účel zákona krajský súd nevidel dôvod, prečo nezohľadniť skúsenosti fondu EnerCap, ktorý je globálnym investorom podnikajúcim v oblasti energetiky a
žalobcovho čestného vyhlásenia sa podieľal na realizácii veľkého množstva energetických projektov na báze spaľovania plynu cez dcérske spoločnosti s použitím svojho know-how.
v žalobe znázornenej vlastníckej štruktúry tento fond ovláda svoju dcérsku spoločnosť EPF Holding, ktorá je l00%-ným vlastníkom spoločnosť ZCHP, pričom tá má 88%-ný podiel na zákonnom imaní žalobcu. Z vecných hľadísk možno len ťažko spochybniť, že žalobcu ovláda a na jeho rozhodovanie a činnosť má rozhodujúci vplyv fond EnerCap, ktorý uplatňuje prostredníctvom dcérskej spoločnosti ZCHP ako ovládajúca spoločnosť. Postoj žalovaného, že pokiaľ skúsenosti s prevádzkovaním kogeneračného zdroja nemá spoločnosť ZCHP, potom nie je splnená podmienka
E, je
názoru prvostupňového súdu príliš formalistický a neprimeraný, vo vzťahu k účelu, ktorý zákonodarca touto právnou úpravou sledoval.
názoru súdu je nepochybné, že miera skúsenosti žalobcu s prevádzkovaním rovnakého alebo podobného zariadenia by sa nezvýšila, keby rozhodujúci podiel na základnom imaní žalobcu mal priamo fond EnerCap. Naopak skutočnosť, že medzi týmto fondom a žalobcom stoja dve 100%-né dcérske spoločnosti, skutočnú mieru skúsenosti žalobcu nijako neznižuje. V naznačenom smere preto žalovaný
názoru krajského súdu vychádzal z nesprávneho výkladu aplikovaných ustanovení, pričom prehliadol jeho zmysel a podstatu. 1.7 Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadom možného nežiaduceho vplyvu rozhodnutia žalovaného na hospodársku súťaž a konkurenciu na energetickom trhu, bol krajský súd toho názoru, že s ohľadom na povahu napadnutého rozhodnutia, ktoré nebolo meritórnym rozhodnutím o žiadosti žalobcu o vydanie osvedčenia, by bolo predčasné skúmať zákonnosť tohto rozhodnutia z naznačených hľadísk. 1.8 Ako neopodstatnené vyhodnotil prvostupňový súd námietky žalobcu týkajúce sa tvrdeného porušenia zásady dvojinštančnosti správneho konania v predmetnej veci, ku ktorému malo dôjsť tým, že na rozhodovaní rozkladovej komisie ministra hospodárstva SR sa
žalobcu mali podieľať zamestnanci správneho orgánu prvého stupňa. Správny poriadok výslovne predpokladá procesnú aktivitu správneho orgánu prvého stupňa po vydaní prvostupňového rozhodnutia a umožňuje mu rozhodnúť o odvolaní tzv. autoremedúrou, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak odvolaniu nevyhovie, predkladá ho spolu s prípadnými výsledkami doplneného dokazovania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu v stanovenej lehote, o čom upovedomí účastníka konania. Je bežnou rozhodovacou praxou, že správny orgán prvého stupňa predkladá odvolaciemu správnemu orgánu spolu s odvolaním a spisovým materiálom aj tzv. predkladaciu správu, v ktorej sa vyjadruje aj k odvolacím námietkam a zaujíma postoj k ich opodstatnenosti. Zákon nevylučuje, aby zamestnanci prvostupňového správneho orgánu svoje stanovisko k veci pre potreby druhostupňového rozhodnutia objasnili aj pri ústnom prejednaní odvolania pred odvolacím orgánom, ktorý však takýmto vysvetlením, rovnako ako obsahom predkladacej správy, nie je viazaný. 2. 2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. 2.2 Žalovaný v úvode odvolania zhrnul skutkový stav, ako aj napadnutý rozsudok krajského súdu. Následne žalovaný poukázal na ustanovenia § 19 ods. 3 a § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku a v súvislosti s nimi uviedol, že v situácii, keď podanie účastníka konania nemá náležitosti upravené právnou úpravou a teda vykazuje nedostatky či už z hľadiska formy alebo obsahu, správny orgán pomôže účastníkovi konania takéto nedostatky odstrániť alebo ho vyzve na ich odstránenie, pričom ho poučí, že inak konanie zastaví. Ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, správny orgán je
1 Správneho poriadku povinný konanie prerušiť, pričom počas prerušenia neplynú lehoty, ani lehota v ktorej je správny orgán povinný o veci rozhodnúť. Ak účastník konania nedostatky konania v určenej lehote neodstránil, je správny orgán povinný postupovať
l písm. d/ Správneho poriadku a konanie rozhodnutím zastaviť. 2.3 Preukázanie skúsenosti pri prevádzke energetického zariadenia čestným vyhlásením žiadateľa je pri energetickom zariadení na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 30 MW povinnou prílohou žiadosti žiadateľa definovanou zákonom. Skúsenosť žiadateľ preukazuje čestným vyhlásením obsahujúcim zoznam rovnakých alebo obdobných energetických zariadení prevádzkovaných žiadateľom alebo prevádzkovaných osobou s podielom na základnom imaní žiadateľa vo výške minimálne 34%. 2.4 Žalobca na preukázanie skúsenosti
E predložil: - čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 22.05.2013 obsahujúce zoznam energetických zariadení, na ktorých výstavbe a prevádzke sa žalobca podieľal v rámci tímu EnerCap, ktorý je majoritným vlastníkom žalobcu, - čestné vyhlásenie spoločnosti Z CHP S.a r.l. zo dňa 25.1l.2013, v ktorom sa uvádza, že Z CHP S.a r.l. ako súčasť skupiny EnerCap prevádzkuje tri veterné elektrárne, tri solárne elektrárne a zároveň deklaruje skúsenosť s ďalšími projektmi elektrární, - čestné vyhlásenie zo dňa 23.12.2013, ktoré má preukazovať skúsenosti s prevádzkovaním obdobných energetických zariadení minoritných akcionárov, - čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 24.03.2014, v ktorom prehlasuje, že spoločnosť Z CHP S.a r.l., ktorá vlastní 88% podiel na základnom imaní žalobcu prevádzkuje v rámci skupiny EnerCap tri veterné elektrárne, tri solárne elektrárne a zároveň deklaruje skúsenosť spoločnosti Z CHP S.a r.l. s prevádzkou ďalších energetických zdrojov. 2.5 Žalovaný však konštatoval, že zo všetkých žalobcom predložených čestných vyhlásení, len posledné spĺňalo predpoklady naplnenia požiadavky právneho predpisu - zákona č. 251/2012 Z. z. o predpísanom podiele na základnom imaní žiadateľa, nespĺňalo však podmienku
E - zoznam prevádzkovaných energetických zdrojov totiž tvorili veterné a solárne elektrárne, ktoré v zmysle ZoE nie sú rovnakými alebo obdobnými energetickými zdrojmi. 2.6 Žalovaný zastával názor, že v zmysle vyššie uvedeného je čestné vyhlásenie
E zákonom požadovanou súčasťou podania - žiadosti žiadateľa o vydanie osvedčenia. Vychádzajúc z uvedeného a prihliadajúc na to, že žalobca ani na opakované výzvy žalovaného čestné vyhlásenie obsahovo spĺňajúce požiadavky stanovené zákonom nepredložil, bol žalovaný v danom prípade nútený postupovať
E v § 12 ods. 7 poslednej vete jednoznačne určuje, že podstatným vplyvom sa na jeho účely rozumie podiel na základnom imaní žiadateľa vo výške 34%. Zo žalobcom predložených dokumentov vyplýva, že podiel na základnom imaní žiadateľa má spoločnosť Z CHP S.a r.l. a nie fond EnerCap. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že aplikácia predmetného zákonného ustanovenia je jednou zo základných garancií preukázania skúseností budúceho prevádzkovateľa energetického zariadenia a dohľadu nad bezpečnosťou v oblasti energetiky SR, a formulácia dotknutého ustanovenia neumožňuje iný výklad, ako výklad aplikovaný žalovaným. 2.8 Žalovaný poukázal na to, že ním aplikovaný výklad ustanovenia § 12 ods. 6 a 7 ZoE má s prihliadnutím na účel tohto ustanovenia, ktorým je preukázanie praktických skúseností v oblasti prevádzkovania energetického zariadenia, ktoré majú byť garanciou bezpečnej a spoľahlivej výroby a dodávky elektriny, a teda v danom prípade aj energetickej bezpečnosti SR, v procese posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia svoje opodstatnenie, a zastával názor, že takýto výklad je správny. Žalovaný sa v tejto súvislosti nestotožnil s právnym názorom krajského súdu a mal za to, že výklad predmetného ustanovenia krajského súdu je nutné označiť za neprimerane extenzívny. Žalovaný bol toho názoru, že pre zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti výroby a dodávky elektriny je nevyhnutné, aby praktickú skúsenosť s prevádzkou rovnakého alebo obdobného energetického zariadenia mal priamo žiadateľ alebo osoba s podstatným a priamym vplyvom na činnosť žiadateľa, tak ako to vyžaduje ZoE v § 12 ods. 7, nakoľko len tak vznikne záruka toho, že deklarovaná skúsenosť s prevádzkou rovnakého alebo obdobného energetického zariadenia nebude len formálna, a že energetické zariadenie bude skutočne prevádzkovať osoba, ktorá má priamu skúsenosť s prevádzkou rovnakého alebo obdobného zariadenia, alebo na ktorej činnosť má podstatný a bezprostredný vplyv osoba, ktorá takúto priamu skúsenosť má.
žalobcu uspokojiť s formálnym odkazom na gramatické znenie § 12 ods. 7 ZoE, ale mal skúmať a zaoberať sa jeho cieľom a účelom, tak ako to stanovuje požiadavka ústavno - konformného výkladu právnych predpisov, potvrdená rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR,
ktorého, čisto formálny výklad právneho predpisu, bez zohľadnenia jeho cieľa a zmyslu, nie je zárukou správnej aplikácie práva. Správny orgán by sa preto nemal obmedzovať iba na formálny gramatický výklad, ale musí zohľadniť aj ciel' a zmysel predmetnej právnej úpravy. Žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 306/2010, III.ÚS 72/2010, III.ÚS 341/07. 4. 4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
2 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). 4.2
244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. 4.3
1 O.s.p. v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. 4.4. Z predloženého administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 28.05.2013 na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky Žiadosť o vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru na vybudovanie zdroja na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla s dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky č. MH-NO-2013/01, a to
E. Žalobca mal v záujme realizovať na pozemku v k. ú. B. H. stavbu „Kogeneračného zdroja Cogen - Žilina - Považský Chlmec" (ďalej len ako „energetické zariadenie"). Žalovaný predmetné konanie o vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia rozhodnutím č. 3104/2013-4100 zo dňa 01.07.2013 prerušil a žalobcu vyzval doplniť žiadosť č. MH-NO-2013/01 zo dňa 24.05.2013,
E, o nasledovnú dokumentáciu: - charakteristiku energetického zariadenia, - údaje o množstve primárnych zdrojov energie na jeden rok bežnej prevádzky, - predpokladaný prínos výrobnej kapacity elektroenergetického zariadenia k dosiahnutiu určitého podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe
osobitného predpisu a k úspore emisií, - stanovisko distribučnej sústavy, ku ktorej bude elektroenergetické zariadenie pripojené k údajom
E, - stanovisko prevádzkovateľa prenosovej sústavy k údajom
E, - žalobu zo dňa 17.04.2013 voči stanovisku ÚRSO č. 1661-2013-BA zo dňa 08.03.2013. 4.5 Žalobca na vyššie uvedenú výzvu reagoval podaním doručeným žalovanému dňa 31.07.2013, ktorého súčasťou boli nasledovné prílohy: - doplnenie charakteristiky energetického zariadenia, - údaje o množstve primárnych zdrojov na jeden rok bežnej prevádzky, - predpokladaný prínos výrobnej kapacity elektroenergetického zariadenia k dosiahnutiu určitého podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe, - predpokladaný prínos výrobnej kapacity elektroenergetického zariadenia a úspore emisií, - stanovisko prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prehodnotené stanovisko prevádzkovateľa prenosovej sústavy, - žaloba zo dňa 17.04.2013 voči ÚRSO č. 1661-2013-BA zo dňa 08.03.2013, - vyjadrenie ÚRSO ako odporcu v súdnom konaní na NS SR sp. zn. 5Sžz/2/2013 zo dňa 06.05.2013 k žalobe žalobcu na ochranu pred nezákonným zásahom. 4.6 Podaním zo dňa 06.09.2013 žalobca doložil ešte stanovisko prevádzkovateľa distribučnej siete Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., ku ktorej bude energetické zariadenie pripojené. 4.7 Rozhodnutím č. 3104/2013-4100 zo dňa 11.09.2013 žalovaný opäť prerušil konanie a vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti č. MH-NO-2013/01 zo dňa 24.05.2013
E a
657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, o: - návrh na vymedzené územie v oblasti sústavy tepelných zariadení, - v prípade partnerov, ktorí budú spolupracovať v oblasti sústavy tepelných zariadení, a teda budú súčasťou vymedzeného územia, žiadal žalovaný predložiť ich stanovisko k budúcej spolupráci, - podnikateľský zámer a predpoklady hospodárnosti v oblasti sústavy tepelných zariadení, na ktoré sa žiada vydať osvedčenie, - doklad o výške % podielu spoločnosti EnerCap na základnom imaní žiadateľa uvedeného v čestnom vyhlásení prevádzkovaných zdrojov zo dňa 22.05.2013 a v žiadosti zo dňa 28.05.
žalovaného stotožňovať s podielom na základom imaní. Čestné vyhlásenie spoločnosti Z CHP S.a. r.l. nemožno akceptovať, nakoľko nie je žiadateľom o osvedčenie. 4.15 Minister hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 21/2014 zo dňa 25.06.2014 zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že aj na základe doplnených údajov nebola preukázaná skúsenosť pri prevádzke energetického zariadenia, nakoľko žalobca v predloženom čestnom vyhlásení o prevádzkovaných energetických zariadeniach nepreukázal, že by tieto energetické zariadenia prevádzkoval žalobca alebo osoba s podstatným vplyvom na činnosť a rozhodovanie žiadateľa. 4.16
E, energetickým zariadením sa na účely tohto ustanovenia rozumie elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka. 4.17
E, stavať energetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia. 4.18
E, súčasťou písomnej žiadosti žiadateľa pri energetickom zariadení na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom od 1 MW je stanovisko úradu k vydaniu osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia. Súčasťou písomnej žiadosti žiadateľa pri energetickom zariadení na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 30 MW je preukázanie odbornej spôsobilosti
4 alebo § 9 ods. 2 a skúseností pri prevádzke energetického zariadenia. Skúsenosťou pri prevádzke energetického zariadenia sa rozumie prevádzka rovnakého alebo obdobného energetického zariadenia, na ktoré žiada žiadateľ osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia. Skúsenosť žiadateľ preukazuje zoznamom prevádzkovaných energetických zariadení v čestnom vyhlásení alebo zoznamom energetických zariadení prevádzkovaných osobou s podstatným vplyvom na činnosť a rozhodovanie žiadateľa v čestnom vyhlásení. Na účely tohto ustanovenia sa podstatným vplyvom rozumie podiel na základnom imaní žiadateľa vo výške minimálne 34%. Ak investičný zámer žiadateľa je v súlade s energetickou politikou, ministerstvo osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia vydá v lehote do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti; táto lehota môže byť predĺžená o 30 dní. Ak investičný zámer žiadateľa nie je v súlade s energetickou politikou, ministerstvo žiadosť zamietne. Dôvody na zamietnutie žiadosti musia byť objektívne, nediskriminačné a riadne podložené. 4.19
2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 4.20
2 a 3 správneho poriadku, podanie sa posudzuje
jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 4.21
1 písm. d/ správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. 4.22 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím. 4.23 Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu
1 a 2 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). 4.24 Správny orgán je povinný skúmať podanie účastníka ako celok, identifikovať jeho formálne aj materiálne náležitosti. V prípade, že podanie neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, správny orgán vyzve účastníka konania na ich doplnenie, resp. na odstránenie vád podania. Základnými náležitosťami akéhokoľvek kvalifikovaného podania sú jednoznačná špecifikácia navrhovateľa, predmet podania a petit. 4.25 Odstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Táto súčinnosť nemôže mať charakter formálnosti. Jej cieľom je vybaviť vec efektívne, zodpovedne a bez zbytočných prieťahov. Rozsah poučenia síce nemá nahrádzať pomoc poskytovanú na zmluvnom základe advokátom, avšak musí byť taký, aby účastník v konaní neutrpel ujmu. 4.26 Odvolací súd má za to, že správne orgány, najmä správny orgán prvého stupňa
vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad nepostupovali. Ak bol prvostupňový správny orgán toho názoru, že pre nepreukázanie dostatočných skúseností pri prevádzke energetického zariadenia nemôže riadne a náležite rozhodnúť o vydaní osvedčenia, mal žiadosť žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú, ale nie konanie zastaviť z dôvodu nedoplnenia podania žiadosti. 4.27 Prvostupňový správny orgán predmetné konanie prerušil a žalobcu vyzval na doplnenie žiadosti celkovo päťkrát, pričom je potrebné uviesť, že žalobca v každom jednom prípade reagoval na výzvu žalovaného správneho orgánu a svoju žiadosť doplnil
názoru odvolacieho súdu pomerne vyčerpávajúco a v maximálnom možnom rozsahu. Pre vydanie nemeritórneho rozhodnutia
1 písm. d/ správneho poriadku preto neboli v danom prípade,
názoru najvyššieho súdu splnené zákonné podmienky. Žalobcovi bolo znemožnené v odvolacom správnom konaní a prípadne následne v konaní pred súdom v správnom súdnictve uplatniť vecné (meritórne) námietky proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, čím došlo k porušeniu jeho práv v správnom konaní ako aj k porušeniu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 4.28 Odvolací súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti, že konanie prvostupňového správneho orgánu taktiež nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože viaceré skutočnosti a dôkazy, o ktoré žiadal žalobcu doplniť svoju žiadosť, mohol a mal požadovať prvostupňový správny orgán už v rámci prvej výzvy na doplnenie žiadosti. Postupom, ktorý správny orgán zvolil, minimálne vyvolal dojem snahy o umelé predlžovanie konania a vyhýbanie sa meritórnemu rozhodnutiu veci. 4.29 Odvolací súd sa stotožnil s argumentmi krajského súdu ohľadom preukazovania skúseností s prevádzkovaním energetického zariadenia, ako aj s konkrétnymi argumentmi, prečo zohľadniť skúsenosti fondu EnerCap. 4.30 Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu podaného odvolania, konštatuje, že argumentácia žalovaného nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku podrobným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Najvyšší súd v tejto veci nezistil právne ani procesné dôvody, ktoré by viedli k inému záveru ako je potvrdenie rozsudku krajského súdu. 4.31
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.32
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.33 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny
1 a 2 O.s.p. potvrdil. 5. 5.1 O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov konania proti žalovanému za odvolacie konanie v celom rozsahu, keďže rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený. 5.2 Úspešnému žalobcovi je priznaná náhrada uplatnených a účelne vynaložených trov konania
1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Právny zástupca žalobcu predložil vyčíslenie trov konania vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 22.04.2016. 5.3 Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
predloženej špecifikácie a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu v roku 2016 vo výške 143,- €
4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonu právnej služby (ďalej len „vyhláška") v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2016 vo výške 858,- €, režijný paušál 8,58 €. Celkovo trovy právneho zastúpenia s režijným paušálom predstavujú sumu 151,58 €. 5.4 Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, a teda svoju odmenu i náhrady hotových výdavkov navýšil o 20% DPH, čo predstavuje sumu 30,32 €. 5.5 Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy právneho zastúpenia vo výške 181,90 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu. 6. 6.1
2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. 6.2 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Vzhľadom k tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, dokončilo sa
doterajších predpisov, t.j. procesne
ustanovení O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.