1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia bývalého Obvodného úradu životného prostredia Žilina, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia odvolacích konaní kraja a nepriznal mu náhradu trov konania. Žalovaný na základe odvolania žalobcu zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 2013/206-16/Drn zo dňa 14.06.2013 o vydaní súhlasu
2 a 4 a § 14 ods. 2 písm. a), v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“) na zásah do biotopu európskeho významu 9410 - Smrekové lesy a biotopu národného významu Ls8 - Jedľové a smrekovo-jedľové lesy, na zásah do mokrade a výstavbu lesnej cesty v súvislosti s budovaním lesnej cesty „Podrožianka“ na parcelách KN-E č. 2-333/1, 2-231/1, 2-328/1, 2-329/1, 2-339, 2-324/1, 2-325/1, 2-957/1 v katastrálnom území Demänovská dolina, na území v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry s tretím stupňom ochrany, za určených podmienok, pre žiadateľa - Konská hlava s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava. Prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené tak, že okresný úrad na základe žiadosti žiadateľa vydáva súhlas
2 ZOPK na zásah do biotopu európskeho významu Ls 9.1. - Smrekové lesy čučoriedkové a Ls 9.2 - Smrekové lesy vysokobylinné a biotopu národného významu Ls 8 - Jedľové a smrekovo-jedľové lesy, súhlas
4 ZOPK na zásah do mokrade a súhlas
2 písm.
ust. § 35 ods. 1 ZOPK je príslušný žalovaný a nie prvostupňový správny orgán. III. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť. K námietke žalobcu, že rozsudok krajského súdu nie je zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru vo vzťahu k rozsahu a obsahu odôvodnenia rozsudku konajúceho súdu v správnom súdnictve, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/95/2007 zo dňa 30.01.2008, v zmysle ktorého vyplýva, že konajúci súd nie je povinný dať odpoveď na všetky, tak zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovaného, vznesené námietky, pokiaľ tieto nemajú podstatný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej a ich prípadné zodpovedanie by rozhodnutie konajúceho súdu nijakým spôsobom neovplyvnilo, nakoľko tento bez dôvodných pochybností dospel na základe iných skutočností či dôkazov (v tomto konaní ide o skutočnosti, dôkazy vyplývajúce z administratívneho spisu predloženého v tomto konaní) k jednoznačnému záveru, ako vo veci rozhodnúť. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevyhodnotenia podkladov zo strany správnych orgánov žalovaný uviedol, že podkladom pre rozhodnutie boli predovšetkým stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správy Národného parku Nízke Tatry č. NAPANT/1391/2013 zo dňa 13.03.2013 a č. NAPANT/463/2013 zo dňa 16.05.2013. Žalovaný vo svojom rozhodnutí odcitoval z každého podkladu rozhodnutia a vyhodnotil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, čím vyjadril svoju úvahu pri ich hodnotení. Prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok, z čoho vyplýva, že druhostupňový správny orgán, pokiaľ má za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch, môže sa stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalovaný ďalej poukázal na stanovisko ŠOP SR zo dňa 07.05.2014, z ktorého vyplýva, že žiadateľ požiadal o vydanie súhlasu
zákona o ochrane prírody a krajiny za účelom spracovania kalamity, zalesnenia holín a následnej starostlivosti o založený les, tiež za účelom eliminácie zvýšeného rizika požiarov a umožnenia plnenia všetkých povinností vyplývajúcich zo zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, pričom práve tieto povinnosti neboli splnené aj z dôvodu nesprístupnenia dotknutého územia. Na základe uvedeného ministerstvo dospelo k záveru, ktorý uviedlo aj v odôvodnení druhostupňového správneho rozhodnutia, a to, že výstavba lesnej cesty Podrožianka umožní šetrnejšie obhospodarovanie lesa na území Národného parku Nízke Tatry, v Chránenom vtáčom území Nízke Tatry a v území európskeho významu Ďumbierske Tatry. ŠOP SR vo svojom stanovisku navrhla podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti, ktoré OÚŽP Žilina prevzal do prvostupňového správneho rozhodnutia a ministerstvo do svojho druhostupňového rozhodnutia, ktoré dostatočne zabezpečujú, že za ich dodržania nedôjde k porušeniu zákazov vyplývajúcich z podmienok druhovej ochrany. Pokiaľ ide o povoľovanie výnimky zo zákazov štátne orgány prírody a krajiny vydávajú súhlasy a povoľujú výnimky na základe žiadosti žiadateľa. Vo vzťahu k zákazom
1 písm.
2 a 4 a § 14 ods. 2 písm.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že na základe odvolania žalobcu Ministerstvo životného prostredia SR zmenilo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že okresný úrad na základe žiadosti žiadateľa - Konská hlava s.r.o. zo dňa 15.12.2012 vydáva súhlas
2 ZOPK na zásah do biotopu európskeho významu Ls 9.1. - Smrekové lesy čučoriedkové a Ls 9.2 - Smrekové lesy vysokobylinné a biotopu národného významu Ls 8 - Jedľové a smrekovo-jedľové lesy, súhlas
4 ZOPK na zásah do mokrade a súhlas
2 písm.
12 zákona č. 543/2002 Z.z. V predmetnej žiadosti išlo o výstavbu protipožiarnej lesnej cesty Podrožianka typu 2L 4,0/30 celkovej dĺžky 4,096 km v k. ú. obce Demänovská Dolina, v okrese Liptovský Mikuláš. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že doposiaľ mal súhlas iba na výstavbu prvého úseku PLC Podrožianka, ktorý však iba čiastočne rieši problémy pri spracovaní podkôrnikovej kalamity na predmetnom území a celkove nerieši dopravné sprístupnenie predmetného územia za účelom spracovania kalamity, zalesnenia holín a následnej starostlivosti o založený les, ako aj možnú elimináciu zvýšeného rizika požiarov. Do správneho konania sa prihlásilo občianske združenie Lesoochranárske zoskupenie VLK listom zo dňa 31.01.2013. V rámci správneho konania boli zaslané odborné stanoviská Štátnej ochrany prírody SR, Správa Národného parku Nízke Tatry č. NAPANT/139/2013 zo dňa 13.03.2013 a č. NAPANT/463/2013 zo dňa 16.05.2013, v ktorých ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry ako odborná organizácia ochrany prírody zhodnotila možné dopady navrhovanej výstavby lesnej cesty z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny v dotknutých chránených územiach. Taktiež boli v rámci správneho konania zaslané aj vyjadrenia účastníkov konania - Lesoochranárske zoskupenie VLK. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že s predmetnými odbornými stanoviskami ŠOP SR boli účastníci konania oboznámení.
1 zákona č. 543/2002 Z.z., ochranou prírody a krajiny sa
tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.
2 zákona č. 543/2002 Z.z., ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení
1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj
4 zákona č. 543/2002 Z.z., na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.
2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic.
2 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a/ až e/, i/, j/, l/ a m/ a o/.
1 písm. a/ b/ a c/ zákona č. 543/2002 Z.z., chráneného živočícha je zakázané úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie.
2 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z., je zakázané odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli.
6 zákona č. 543/2002 Z.z., v znení účinnom v čase podania žiadosti žiadateľa združenie
odseku 3 môže písomne požiadať orgán ochrany prírody, aby ho písomne upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené; prílohou k žiadosti musia byť stanovy preukazujúce predmet činnosti
odseku 3.
12 zákona č. 543/2002 Z.z., v rozhodnutí vydanom
tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti
tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.
5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým tento zmenil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Žilina z 14.06.2013, tak, že vydal súhlas
2 ZOPK na zásah do biotopu európskeho významu Ls 9.1. - Smrekové lesy čučoriedkové a Ls 9.2 - Smrekové lesy vysokobylinné a biotopu národného významu Ls 8 - Jedľové a smrekovo-jedľové lesy, súhlas
4 ZOPK na zásah do mokrade a súhlas
2 písm.
vyššie citovaných formulárov je síce predpoklad, že počas výstavby a prevádzkovania lesnej cesty dôjde k dočasnému, resp. krátkodobému vyrušovaniu kľúčových druhov živočíchov, ktoré sa pohybujú v blízkosti dotknutého územia, avšak v dôsledku výstavby lesnej cesty sa nepredpokladajú trvalé dopady na tieto územia a nepredpokladá sa ani ovplyvnenie štruktúry a funkcii týchto území. Jedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretože len ak je rozhodnutie náležite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, možno preskúmať a posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom. Aj v konaní
zákona č. 543/2002 Z.z. bolo povinnosťou správnych orgánov dôsledne postupovať
všeobecných predpisov o správnom konaní.
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
1 až 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V odôvodnení je nevyhnutné opísať podstatu veci, realizovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, správny orgán musí reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a musí sa vysporiadať aj s prípadnými rozpormi jednotlivých dôkazov. Následne sa musia uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, musí sa posúdiť ich právny význam a vysloviť úsudok o predmete konania a zdôvodniť použitie právnej normy a konkrétneho ustanovenia súvisiaceho s predmetom konania. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v zmysle uvedených zásad. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v podanom rozklade. Z administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že v konaní o povolení výnimky boli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a stanoviská, boli zachované všetky práva účastníkov konania. V konaní boli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia, ako aj možné vplyvy výstavby na biotopy a okolie. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, keďže v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.