Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžso/79/2015 Identifikačné číslo spisu: 1014200081 Dátum vydania rozhodnutia: 30.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI

§ 246cods.

1 O.s.p. na podanie odvolania účastníkom konania. Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. v znení relevantnom pre prejednávanú vec podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. 10. Súčasne právny zástupca žalobcu doručil na krajský súd druhé odvolanie v písomnom vyhotovení a na konci hore uvedenej 3-dňovej lehoty doručil žalobca aj tretie odvolanie. Štvrté odvolanie bolo jednoznačne podané nielen mimo uvedenú 3-dňovú lehotu ale aj mimo 15 dňovú zákonnú lehotu na podanie odvolania, a preto musel odvolací súd štvrté odvolanie označiť ako odvolanie, ktoré bola na súd doručené oneskorene s procesnými následkami v zmysle § 218 ods. 1 písm.

1. a)O.s.p., a toto štvrté odvolanie odmietnuť. Podľa § 218 ods. 1 písm.
2. a)v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v citovanom znení odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. 11. Veľmi zaujímavú právnu otázku žalobca vytvoril podaním prvého odvolania, s ktorým sa neodmysliteľne spája neskôr podané tretie odvolanie, z ktorého nepochybne vyplýva vôľa žalobcu týmto postupom naplniť ustanovenie § 42 ods. 1 veta druhá O.s.p., čo aj žalobca v obidvoch svojich odvolaniach jednoznačne prezentoval. 12. Avšak žalobca na ustanovenie § 42 ods. 1 veta druhá O.s.p., konkrétne na vymedzenie obsahu a rozsahu slovného spojenia „Podanie ..... doplniť písomne“ neaplikoval systematický výklad, ale pristúpil k výkladu gramatickému. Aj konajúci súd prisvedčuje, že z krátkeho slovníka slovenského jazyka na internetovej stránke http://slovnik.azet.sk/pravopis/?q=doplni%C5%A5 vyplýva pre slovo doplniť nasledujúci obsah: 1. pridaním niečoho urobiť plným: doplniť nádrž benzínom, doplniť si šatník, 2. pridať do niečoho doplna: doplniť zásoby, víno (do suda), 3. dodať a tým urobiť (ú)plným: doplnené vydanie knihy. 13. Tým, že žalobca prehliadol úmysel zákonodarcu, že je potrebné doplniť „Podanie obsahujúce návrh vo veci samej ....................., ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami“, t.j. v preskúmavanej veci odvolanie, pristúpil k jeho nezákonnému rozšíreniu. 14. Podstatné náležitosti odvolania sú vymenované v ustanovení § 205 ods. 1 O.s.p. a v tomto duchu bol aj žalobca v uznesení krajského súdu poučený. Preto sa od žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu v prípade využitia práva na podanie opravného prostriedku očakávalo, že - popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.), - označí súdne rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, - vymedzí rozsah, v akom sa súdne rozhodnutie napáda a najmä, že - objasní, v čom sa mu toto súdne rozhodnutie alebo postup správneho súdu javí ako nezákonný. 15. Preto, aby bolo odvolanie, a to aj podané prostredníctvom elektronických prostriedkov, považované za spôsobilé na ďalšie konanie, musí byť po uplynutí zákonnej 15 dňovej odvolacej lehoty správne, úplné a zrozumiteľné (a contrario § 43 ods.

§ 211ods.

2 a § 246c ods. O.s.p.).

1. Jediný nedostatok odvolania, ktorého odstrániteľnosť aj po uplynutí zákonnej 15 dňovej odvolacej lehoty zákonodarca „expressis verbis“ v 3 dňovej dodatočnej lehote pripustil, je absencia podpisu podávajúceho účastníka ako všeobecnej náležitosti podania, ktorého vykonanie prostredníctvom technických prostriedkov na realizáciu elektronického podania ako súhlasného prejavu vôle podávajúceho účastníka s jeho obsahom je možné na súčasnom stupni technického vývoja zabezpečiť iba inštitút zaručeného elektronického podpisu v zmysle zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. kvalifikovaný elektronický podpis v zmysle zákona č. 272/2016 Z.z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách).
2. Iný prístup k výkladu dotknutých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkajú včasnosti a správnosti podania odvolania, by viedli k pripusteniu obchádzania zákona tým spôsobom, že zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania by sa kontrolovala len u účastníkov, ktorí by nerealizovali podanie odvolania elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného (resp. zaručeného) elektronického podpisu. Naopak u tých účastníkov, ktorí by využili zákonnú možnosť realizovať podanie odvolania elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného (resp. zaručeného) elektronického podpisu, by sa časový priestor na sformulovanie odvolacích námietok vrátane skutkovej a právnej argumentácie by sa diskriminačne predĺžil o ďalšie 3 dni.
3. V súvislosti s uvedeným výkladom je neprehliadnuteľná aj tá skutočnosť, že účastník súdneho prieskumu, ktorý je nespokojný s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nemá vo všeobecnosti k dispozícii iba uvedenú 15 dňovú lehotu, ale táto lehota sa predlžuje o ďalšiu lehotu na vypracovanie písomného vyhotovenia tohto súdneho rozhodnutia a jeho zaslanie účastníkovi, ak využil svoje právo byť prítomný pri vyhlásení rozsudku vo veci. V preskúmavanej veci nie je možnosť vyvrátiť skutočnosť, že žalobca bol informovaný (viď úradný záznam z 22.04.2015 na č.l. 28) o termíne verejného vyhlásenia rozsudku v jeho veci stanoveného na deň12.05.
4. Nič na tomto záveru nemení ani skutočnosť, že krajský súd na uvedenom vyhlásení rozhodol inou procesnou formou.
5. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd pri treťom odvolaní, ktoré bolo podané žalobcom mimo zákonnú 15-dňovú lehotu, pristúpil k výkladu hore uvedeného zákonného textu „treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní“ v § 42 ods. 1 veta druhá pred bodkočiarkou O.s.p. z dvoch rôznych hľadísk a to, že - ide o listinu, ktorá obsahuje podpis žalobcu potvrdzujúci jeho prvé odvolanie, a súčasne - ide o odvolanie, ktoré sa odlišuje od prvého odvolania doplnením všetkých odvolacích dôvodov o sformulované odvolacie námietky vrátane skutkovej a právnej argumentácie. Preto Najvyšší súd musel tretie odvolanie odmietnuť z rovnakých dôvodov ako štvrté odvolanie.
6. Následne sa Najvyšší súd bude vyjadrovať k prvému odvolaniu a druhému odvolaniu v rozsahu, v akom spĺňa základné požiadavky na svoj obsah, nakoľko druhé odvolanie bolo podané v prípustnej písomnej forme včas, a prvé odvolanie bolo v zákonnej lehote doplnené o chýbajúci podpis účastníka.
7. Obsah odvolacích dôvodov vyjadrených v prvom odvolaní (č.l. 34) ako aj v druhom odvolaní (č.l. 35) je v niektorých častiach totožný, a žalobca navyše navrhol ako procesné riešenie preskúmavanej veci [žalobcom nesprávne označenie rozhodnutia ako rozsudok nie je závažnou vadou odvolania - poznámka odvolacieho súdu] tak, že požadoval rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie v zmysle: - žalobcovi bola súdom prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom [ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. - tak žalobca ako aj právny zástupca], - konanie má vadu, ktorá mohla a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. - iba žalobca], - súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. - iba právny zástupca], - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - iba právny zástupca], - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - tak žalobca ako aj právny zástupca]. Podľa § 212 ods.

§ 246cods.

1 O.s.p. v citovanom znení odvolací správny súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 22. Najvyšší súd sa po oboznámení s obsahom pripojeného spisu krajského súdu nestotožňuje s odvolacím dôvodom, že žalobcovi bola krajským súdom odňatá možnosť konať pred ním. Celkom štyri krát mu bolo krajským súdom umožnené nahliadnuť do súdneho spisu (č.l. 25, 26, 28 a 33). 23. Hoci termín pojednávania mu bol pri nahliadaní do spisu daný k dispozícii, Najvyšší súd jeho vytýčenie považuje za nadbytočné, nakoľko v preskúmavanej veci ide skutočne o rozhodnutie, ktoré v zmysle § 248 písm.

1. a)O.s.p. nespadá pod súdny prieskum rozhodnutí (ide však o procesné rozhodnutie o vedení ďalšieho konania pred prvostupňovým orgánom v zmysle zásady dvojinštančnosti správneho konania) a v zmysle ustálenej judikatúry sa súdny prieskum zastavuje vydaním uznesenia, čo aj krajský súd vykonal na nariadenom termíne. Preto uvedený odvolací dôvod Najvyšší nevyhodnotil ako dôvodný. 24. V súvislosti s uvedeným tiež ako nadbytočné vo vzťahu k procesnému meritu uznesenia Najvyšší súd posúdil závery krajského súdu o tom, že v správnom konaní konal funkčne príslušný orgán žalovaného. 25. Tiež aj v poradí ďalší odvolací dôvod, že konanie má vadu, ktorá mohla a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, musel Najvyšší súd označiť za irelevantný. Predovšetkým Najvyšší súd zdôraznil, že ide o odvolací dôvod, ktorý smeruje proti nesprávnosti postupu krajského súdu pred vydaním finálneho rozhodnutia vo veci a nemôže sa použiť na nesúhlas s dôvodmi uznesenia krajského súdu alebo naopak s absenciou dôvodov k žalobným bodom. Konanie pred krajským súdom bolo vedené štandardným spôsobom a účastníkovi neboli odopreté žiadne jeho procesné práva v konaní, a ani v súdnom spise sa nenachádzajú žiadne sťažnosti resp. vznesené upozornenia na nedostatky v konaní krajského súdu. 26. Ďalšie odvolacie dôvody sa týkajú skutkového stavu (neúplne zistenie alebo nesprávne skutkové zistenia [ust. § 205 ods. 2 písm.
2. c)a
3. d)O.s.p.]. Najvyšší súd v svojej judikatúre zdôrazňuje odlišnosti nachádzajúceho civilného súdnictva a prieskumného správneho súdnictva (m.m.). Nakoľko sa v správnom súdnictve celkom výnimočne zisťuje vykonaným dokazovaním na krajskom súde skutkový stav zistený správnym orgánom a ani krajský súd nevytýčil termín pojednávania za týmto účelom (išlo iba o vytýčenie termínu na vyhlásenie rozsudku na č.l. 27), musel Najvyšší súd tieto odvolacie dôvody odmietnuť ako neaplikovateľné na preskúmavanú vec. 27. Podľa žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu má rozhodnutie krajského súdu vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci. S týmto Najvyšší súd nesúhlasí, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 2MCdo 4/2009) nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že prvostupňový súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. 28. Pre Najvyšší súd je z uznesenia krajského súdu jasné, že titulom pre zastavenie konania je aplikácia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne § 250d ods. 3 v spojitosti na § 248 písm.
4. a)O.s.p., t.j. že krajský súd pri správnom výbere právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok) použil jeho správne ustanovenia a tieto aj správne právne vyložil. Nebolo v preskúmavanej veci potrebné, aby krajský súd presne napadnuté rozhodnutie vymedzil, t.j. či ide o rozhodnutie predbežnej povahy, resp. o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, nakoľko tieto závery vyplývajú z ustálenej súdnej judikatúry (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Sž-o-KS 245/2004 zo dňa , resp. 15. decembra 2005 sp.zn. 1Sžf 86/2015 zo dňa 17. septembra 2015) a navyše Najvyšší súd charakter napadnutého rozhodnutia predznamenal vyššie (viď bod č. 23). 29. Najvyšší súd na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. 30. Právo na náhradu trov konania pri aplikácii podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm.
5. c)v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. nemá žiaden z účastníkov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e je prípustný opravný prostriedok.