2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z."). 1.3 Uvedeného porušenia sa mal žalobca dopustiť tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb I. a H., s ktorými mal založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce"), pracovné zmluvy, pričom si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z."), nakoľko I. - pracovná zmluva zo dňa 15.04.2014 ako referent pre expedíciu a autodopravu podľa evidencie dochádzky pracovala dňa 15.04.2014 od 8.00 hod. do 11.01 hod. a do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne bola prihlásená dňa 15.04.2014 o 11.01 hod., H. - pracovná zmluva zo dňa 15.04.2014 ako asistent generálneho riaditeľa podľa evidencie dochádzky pracovala dňa 15.04.2014 od 7.20 hod. do 8.27 hod. a do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne bola prihlásená dňa 15.04.2014 o 8.27 hod. 1.4 Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie zistil, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v medziach žaloby, nariadil vo veci pojednávanie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a s vyjadreniami účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 1.5 Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tvrdením, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i výklad tohto zákona musí byť materiálny a nie formálny. V prejednávanej veci je nesporné, že zamestnankyne žalobcu boli prihlásené do registrácie v sociálnej poisťovni v deň ich nástupu do práce, pričom len podľa evidencie dochádzky do práce žalovaný má za to, že H. pracovala od 7.20 hod. a do registra poistencov sociálnej poisťovne bola prihlásená až o 8.27 hod. a I. pracovala od 8.00 hod. a do registra sociálnej poisťovne bola prihlásená o 11.01 hod. 1.6 Krajský súd ďalej konštatoval, že žalovaný v správnom konaní nevypočul zamestnankyne žalobcu na skutočnosť, kedy začali výkon činnosti zamestnanca, či napríklad v deň nástupu do práce najprv neboli zaškoľované, oboznamované s pracoviskom a pod. Vzhľadom k časovému sledu bol krajský súd toho názoru, že pre prijatie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom by muselo byť zo skutkových zistení bez akýchkoľvek pochybností preukázané, kedy zamestnankyne žalobcu skutočne začali vykonávať pracovnú činnosť v zmysle pracovnej zmluvy. Námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave je podľa názoru krajského súdu dôvodná. 1.7 Krajský súd poukázal na skutočnosť, že v danej veci musí žalovaný zvážiť, že ide o postih za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, a preto je potrebné vychádzať i z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, keďže zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.") neustanovuje hmotnoprávnu a ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 51/2011 zo dňa 22.08.2012). 2. 2.1 Podaním zo dňa 30.05.2016 podal žalovaný odvolanie, v ktorom vyjadril názor, že sa nestotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo odôvodňuje jeho zrušenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. 2.2 Žalovaný tvrdí, že z predloženého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu bolo objektívne zistené a preukázané. Porušenie § 3 ods.
2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. žalobcom bolo jednoznačne preukázané osobným výkonom inšpekcie vykonaným v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektormi práce dňa 27.03.
2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. spočívajúce v tom, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.), nakoľko v dvoch prípadoch prihlásil svoje zamestnankyne do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne niekoľko hodín po tom, ako podľa evidencie dochádzky začali u žalobcu vykonávať závislú prácu. Žalovaný správny orgán - Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, rozhodnutie orgánu správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 4.5 Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 4.6 Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. účinnom v čase vydania rozhodnutia, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 4.7 Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 4.8 Podľa § 6 zákona č. 82/2005 Z. z. postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 4.9 Podľa § 7 ods. 1 zákona č 82/2005 Z. z. Inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení. 4.10 Podľa § 7 ods. 3 písm. i/, j/ zákona č. 82/2005 Z. z. inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov. 4.11 Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- € do 200.000,- € a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- €. 4.12 Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., keďže zamestnankyne žalobcu boli prihlásené do registrácie v sociálnej poisťovni v krátkom časovom interval po ich „nástupe do práce", pričom podľa evidencie dochádzky do práce, žalovaný mal za to, že H. pracovala od 7.20 hod. a do registra poistencov sociálnej poisťovne bola prihlásená až o 8.27 hod., (čiže cca 1 hod. po nástupe) a I. pracovala od 8.00 hod. a do registra sociálnej poisťovne bola prihlásená o 11.01 hod. (čiže cca 3 hod. po nástupe). 5.7 Z administratívneho spisu je teda zjavné, že obidve zamestnankyne boli riadne prihlásené do registrácie v sociálnej poisťovni v deň ich nástupu do práce. Preto je potrebné, aby správny orgán, vzhľadom na špecifickosť prípadu, postupoval tak, ako konštatoval krajský súd: „žalovaný v správnom konaní nevypočul zamestnankyne žalobcu na skutočnosť, kedy začali výkon činnosti zamestnanca, či napríklad v deň nástupu do práce najprv neboli zaškoľované, oboznamované s pracoviskom a pod. Vzhľadom k časovému sledu je krajský súd toho názoru, že pre prijatie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí byť zo skutkových zistení bez akýchkoľvek pochybností preukázané, kedy zamestnankyne žalobcu skutočne začali vykonávať pracovnú činnosť v zmysle pracovnej zmluvy." V danom prípade, je zjavné, že nebol zo strany žalobcu ani úmysel konať v rozpore so zákonom o nelegálnom zamestnávaní, pričom naviac je zjavné, že jeho účel bol naplnený a nedošlo a ani nemohlo dôjsť k porušeniu, či ohrozeniu záujmov, ktoré tento zákon chráni. 5.8 Hoci sa postup správneho orgánu zdá logický a v súlade so zákonom, odvolací súd dospel k názoru, že sa treba zaoberať otázkou, či v tomto konkrétnom prípade naozaj boli splnené znaky skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania. Aj keď súčasťou skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania je nesplnenie povinnosti ustanovenej § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1/ zákona č. 461/2003 Z. z., samotné porušenie tejto povinnosti pre zodpovednosť za nelegálne zamestnávania nepostačuje. Ďalšou súčasťou skutkovej podstaty je využívanie závislej práce zamestnanca. 5.9 Z predložených administratívnych spisov je však zrejmé, že v tomto konkrétnom prípade, správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, nakoľko v prípade obidvoch zamestnankýň je zjavné na základe evidencie dochádzky do práce, že do práce riadne nastúpili a mali riadne podpísané pracovné zmluvy, avšak či prišlo k začatiu výkonu práce (k výkonu činnosti zamestnanca) a využívania závislej práce zamestnanca je otázne. 5.10 Zmenou zákona o nelegálnej práci, ktorá je účinná od novembra 2013, prišlo k sprísneniu a zmene práve v chápaní nelegálneho zamestnávania. Zákon pri nelegálnom zamestnávaní už nerozlišuje medzi závažnosťou situácie, keď jeden zamestnávateľ zámerne zamestnáva „načierno" a druhý „len neskôr" zaregistroval zamestnanca do Sociálnej poisťovne, hoci zmluvný vzťah už existuje. Preto sa aj samotný zamestnávateľ svojim administratívnym pochybením dopustil rizika, kedy správny orgán v súlade so zákonom musí logicky postupovať tak, ako postupoval. Avšak pre výšku pokuty a špecifickosť prípadu (oneskorenie registrácie v rozmedzí pár hodín) je potrebné, aby správny orgán čo najpresnejšie zistil skutkový stav veci. Každú skutkovú situáciu je potrebné posudzovať osobitne a Inšpektorát práce je povinný vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru o nelegálnom zamestnávaní. Samotné konštatovanie Inšpektorátu práce o „neskorom odoslaní registračného listu" však samo o sebe nie je dôvodom pre konštatovanie o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania kontrolovaným subjektom. 5.11 Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je zamestnávateľ povinný prihlásiť fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Žalovaný v správnom konaní nevypočul zamestnankyne žalobcu na skutočnosť, kedy začali výkon činnosti zamestnanca podľa pracovnej zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že zamestnankyne si nemusia pamätať ako začali výkon závislej práce u žalobcu je irelevantná. V tomto smere bude musieť žalovaný doplniť dokazovanie a až následne vo veci rozhodne. 5.12 Odvolací súd dospel k názoru, že vznesené námietky v podanom odvolaní žalovaného neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojitosti s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. 5.13 O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 a s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 181,90 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Tomáš Klieštenec, Advokátska kancelária Piešťany, v lehote 30 dní, a to za 1 úkon právnej služby za podané vyjadrenie k odvolaniu 143,- € + 28,60 € (20% DPH), ďalej 1x režijný paušál 8,58 € + 1,72 € (20% DPH). 5.14 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, t.j. pred 01.07.2016, dokončilo sa podľa ustanovení O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.