1 písm. a), b), c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného K. U. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Mareka Polakoviča proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. júla 2012, sp. zn. 4 To 31/2012, na neverejnom zasadnutí konanom 31. mája 2017, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného K.W. U.O. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 12. januára 2012, sp. zn. 33 T 123/2010, boli obvinení Š. I., K. U. a S. Š. uznaní za vinných zo spáchania v bode I/ rozsudku zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a), b), c), d) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
zák.; obvinený F. O. za vinného zo spáchania v bode I/ rozsudku obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. b), c), d), ods. 2 písm.
1 písm. b), c), d) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
zák.; obvinení W. J. a N. I. za vinných zo spáchania v bode I/ rozsudku zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
zák.; a obvinený T. R. za vinného zo spáchania v bode I/ a II/ rozsudku pokračovacieho zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a), d) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
zák., a to na skutkovom základe uvedenom v skutkovej vete výrokovej časti citovaného rozsudku. Obvinený Š. I. bol za to
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 písm. c) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. mu boli uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie a ochranné protigamblerské liečenie ambulantnou formou. Obvinenému A. N. bol za to
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 písm. c) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obvinený K. U. bol za to
1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich okolností a existencii priťažujúcej okolnosti
m) Tr. zák., odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deviatich) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd zároveň
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad z 25. mája 2011, sp. zn. 6 T 25/2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obvinenému F.V. O.V. bol za to
2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich okolností a existencii priťažujúcej okolnosti
m) Tr. zák., uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenástich) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.
2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 3 (troch) rokov. Obvinený S. Š. bol za to
1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich okolností a existencii priťažujúcej okolnosti
m) Tr. zák. odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (ôsmich) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.
2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd Prešov zároveň
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad z 22. marca 2010, sp. zn. 5 T 23/2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
2 písm. c) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obvinenému S. Š. uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obvinenému T. R. bol za to
1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uložený spoločný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) rokov.
2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd Prešov zároveň
3 Tr. zák. zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza z 8. septembra 2010, sp. zn. 2 T 224/2010, vo výroku o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o treste svoj podklad.
2 písm. c) Tr. zák. uložil obvinenému T. R. aj ochranné protitoxikomanické liečenie a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obvinený N. I. bol za to
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich okolností a existencii priťažujúcej okolnosti
m) Tr. zák., odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) rokov.
2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia Obvinenému W. J. bol za to
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti citovanému rozsudku Okresného súdu Prešov z
1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov z 12. januára 2012, sp. zn. 33 T 123/2010, v celom rozsahu. Zároveň na základe § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného K. U. za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a), c), d), ods. 2 písm.
dohodnutej fakticky určenej deľby úloh a činností sa svojou mierou a rozsahom podieľali na výrobe alebo predaji, prípadne oboch týchto činnostiach, omamnej látky pervitín (metamfetamín), ktorý je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom k tomu si zabezpečili prekurzory, nástroje, prostriedky a pomôcky potrebné k jeho výrobe s tým, že takto konali najmä K. U. a už odsúdení Š. I., S. Š., ale taktiež aj W. J., pričom poslední dvaja menovaní a Š. I. zabezpečili aj miesta, kde pervitín vyrábali či sušili s tým, že výrobu riadili hlavne tzv. „variči,“ a to už odsúdení N. I. a T. R., kde po výrobe pervitínu tento následne, najmä K. U. a už odsúdení Š. I., ale aj S. Š. a A. N., predávali tretím osobám na bližšie nestotožnených miestach v N. a v J. za cenu 10 eur za jednu dávku, tzv. „čiaru“ (1 dielik injekčnej striekačky), pričom časť predávaného pervitínu už odsúdený Š. I. zabezpečoval aj od už odsúdeného F. O., ktorý taktiež zadovažoval a predával pervitín za cenu 10 eur za jednu dávku tretím osobám na bližšie nestotožnených miestach v N. a v J.Ž., pričom už odsúdený F. O. pervitín zabezpečoval aj osobám starším ako 15 rokov, ale mladším ako 18 rokov, s tým, že časť nimi vyrobeného a predávaného pervitínu bola zaistená políciou od K. U. dňa 10.12.2009, od už odsúdeného A. N. dňa 16.10.2009, 23.10.2009 a 25.06.2009, od už odsúdeného Š. I. dňa 05.11.2009 a 20.11.2009 s tým, že z toho by bolo možné vyrobiť 259 až 519 obvykle jednorazových dávok v hodnote 2 590,- eur až 6 487,50 eur. Obvineného K. U. za to krajský súd odsúdil
2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., pri nezistení poľahčujúcej okolnosti a existencii priťažujúcej okolnosti
h) Tr. zák., čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenástich) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov, na výkon ktorého ho
4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajský súd zároveň
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad z
1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranný dohľad na 2 (dva) roky. Pritom odvolanie obvineného K. U. Krajský súd v Prešove
por. zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c),
svojho názoru stratil možnosť efektívneho uplatnenia svojich práv ako obvineného vo vzťahu k ďalším spoluobvineným. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému
1 písm. g) Tr. por. označil obvinený K. U. za nezákonne vykonaný dôkaz vyšetrenie jeho duševného stavu v prípravnom konaní. Poukazujúc na znenie § 148 ods. 1 Tr. por.,
ktorého vyšetrenie duševného stavu vykonávajú vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie, konštatoval, že ak v jeho prípade vykonal vyšetrenie jeho duševného stavu iba MUDr. Dóci, a nie aj MUDr. Safko, bolo toto vykonané v rozpore s citovaným ustanovením Trestného poriadku. Na odôvodnenie dovolacieho dôvodu uplatneného
1 písm. i) Tr. por. obvinený K. U. namietal posúdenie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odvolacím súdom ako kvalifikovanej skutkovej podstaty
2 písm. c) Tr. zák., teda, že sa trestnej činnosti dopustil závažnejším spôsobom konania ako člen organizovanej skupiny, trvajúc na svojom tvrdení, prezentovanom už v podanom odvolaní, že predmetná právna kvalifikácia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, majúc za to, že neboli preukázané jednotlivé znaky organizovanej skupiny. Prezentujúc poznatky právnej teórie a závery súdnej praxe, vymedzujúce, čo sa rozumie pod organizovanou skupinou, týmto kontroval tvrdením, že medzi ním a ostatnými spoluobvinenými nebola žiadna plánovitosť a koordinovanosť, a že sa teda v danom prípade nezapájal do činnosti žiadnej skupiny, ba čo viac o existencii žiadnej skupiny ani nemal vedomosť. Zároveň pripustil, že on sám i ďalší spoluobvinení boli v inkriminovanom období drogovo závislí a prichádzali do styku s drogami pre vlastnú potrebu. Uvedené však
jeho názoru ešte neodôvodňuje záver, že fungovali ako organizovaná skupina
2 Tr. zák. S poukazom na uvedené skutočnosti obvinený K.O. U. podaným dovolaním žiadal, aby dovolací súd rozsudkom
1, ods. 2 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 20. júla 2012, sp. zn. 4 To 31/2012, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov z 12. januára 2012, sp. zn. 33 T 123/2010, bol porušený zákon v súvislosti s § 371 ods. 1 písm. c),
1 písm.
2 písm.
záverov krajského súdu skupina obvinených fungovala po určitú dobu, v rámci ktorej jednotliví jej členovia vykonávali na nich pripadajúce úlohy opakovane, čo už nasvedčuje ich vzájomnému zosúladeniu, teda koordinovanosti a plánovitosti. Odsúdení sa vzájomne poznali, vedeli o tom, kto akú úlohu v rámci fungovania plní, pričom zmyslom existencie tejto skupiny bolo vyrobiť pervitín, časť z neho skonzumovať a časť z neho predať.
názoru prokurátora uvedené skutkové zistenia, poňaté krajským súdom do skutkovej vety výroku o vine, dostatočným spôsobom vyjadrujú všetky zákonné znaky páchania činu organizovanou skupinou - spolčenie najmenej troch osôb, ktoré sa vyznačuje určitou deľbou úloh medzi nimi, v dôsledku čoho sa toto konanie vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou. V ďalšej časti vyjadrenia prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov potvrdil, že chybou ústavu na výkon väzby naozaj došlo k porušeniu kolúznej väzby, avšak s názorom obvineného, že by následkom toho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu, sa, naopak, upriamiac pozornosť na to, že tým došlo k sťaženiu postupu orgánov činných v trestnom konaní, nestotožnil. Zároveň dodal, že s uvedenou okolnosťou sa konajúce súdy náležitým spôsobom vysporiadali pri hodnotení vykonaných dôkazov. Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov sa písomným podaním vyjadril aj k dovolacím námietkam prezentovaným obvineným v doplnení jeho dovolania, pričom konštatoval, že nakoľko doplnenie dovolania obvineného obsahuje iba argumenty procesnoprávneho charakteru, z podstaty veci nemôže byť naplnený dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnej aplikácii hmotnoprávneho ustanovenia, respektíve v nesprávnom hmotnoprávnom posúdení skutku v zmysle § 371 ods. 1 písm.
c) Tr. por. dovolanie obvineného K. U., vrátane jeho doplnenia, odmietol. Obvinený S. Š. sa v zmysle svojho písomného vyjadrenia k doplneniu dovolania obvineného K. U. pripojil k dovolaniu obvineného K. U., s doplnením jeho dovolania sa stotožnil a súhlasil s podaným návrhom. Obvinený W. J. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Andreja Patakyho vyjadril súhlas s dôvodmi prezentovanými v doplnení dovolania obvineného K. U. a navrhol, aby dovolací súd jeho dovolaniu vyhovel. Písomným podaním urobeným prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Róberta Grella súhlasil s doplnením dovolania obvineného K. U. aj obvinený T. R.. Vyjadrenie k doplneniu dovolania obvineného K. U. predložil súdu prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Dušana Remetu aj obvinený N. I., ktorý sa s právnym názorom vysloveným obvineným K. U. v doplnení jeho dovolania v celom rozsahu stotožnil a za účelom ďalšieho preukázania správnosti a opodstatnenosti použitej argumentácie odkázal na súčasnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú uznesením, sp. zn. 5 Obdo 13/2014, ktoré
jeho názoru možno, aj napriek tomu, že bolo vyslovené pri rozhodovaní obchodnoprávneho sporu, použiť aj v prejednávanej veci. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd rozhodol tak, ako to žiadal obvinený K. U. v doplnení svojho dovolania. Obvinení Š. I., A. N. ani F. O. sa k dovolaniu obvineného K. U., ani jeho doplneniu, a to ani prostredníctvom svojich obhajcov, nevyjadrili. Vyjadrenia prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov podané k dovolaniu obvineného K.O. U. a jeho doplneniu boli súdom prvého stupňa doručené obvinenému K. U. a jeho obhajcovi. K vyjadreniu prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov k podanému dovolaniu zaujal obvinený K. U. prostredníctvom svojho obhajcu písomné stanovisko, v zmysle ktorého, opakujúc argumentáciu podaného dovolania a trvajúc na tom, že medzi ním a ostatnými spoluobvinenými nebola žiadna plánovitosť a koordinovanosť, nesúhlasil s prokurátorom prezentovaným presvedčením, že skutkové zistenia, krajským súdom poňaté do skutkovej vety výroku o vine, dostatočným spôsobom vyjadrujú všetky zákonné znaky páchania činu organizovanou skupinou, pričom argumentoval tým, že takáto právna kvalifikácia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže,
jeho názoru, neboli preukázané jednotlivé znaky organizovanej skupiny. Následne súd prvého stupňa po opakovanom odstránení vytknutých nedostatkov predložil vec dovolaciemu súdu. Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a),
a), písm. b), písm. d), písm.
1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm.
1 písm. c) Tr. por. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti: K dovolaciemu dôvodu uplatnenému obvineným K. U.
1 písm. c) Tr. por. treba predovšetkým uviesť, že trestné konanie prebiehalo
základných zásad trestného konania a príslušných ustanovení Trestného poriadku, v ktorých najvyšší súd nezisťuje porušenie. Obvinený K. U. mal v trestnom konaní zachované všetky obhajovacie práva v plnom rozsahu. Dovolacia námietka obvineného K. U., že následkom umiestnenia viacerých spoluobvinených v spoločných celách, respektíve umožnenia ich stretnutí na vychádzkach alebo v sprche, došlo k zmareniu účelu kolúznej väzby, v zmysle správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice skutočne zodpovedá stavu veci. Vychádzajúc zo správy uvedeného ústavu na výkon väzby, možno konštatovať, že v dôsledku chyby z jeho strany sa na dobu niekoľkých dní naozaj v jednej cele ocitli samotný obvinený K. U. s obvineným S. Š. a obvinení Š. I. a F. O., čo zrejme našlo svoje odzrkadlenie aj v následnej zmene ich prvotných výpovedí v predmetnej trestnej veci, ktorá sa práve v kontexte týchto okolností javí byť účelová a tendenčná. Nemožno preto súhlasiť so závermi obvineného K. U., že následkom zmarenia účelu kolúznej väzby v prejednávanej veci došlo v dôsledku straty jeho možnosti efektívne uplatňovať svoje práva vo vzťahu k ostatným spoluobvineným k porušeniu jeho práva na obhajobu. Z obsahu spisového materiálu je totiž zistiteľné, že aj samotný dovolateľ profitoval z chyby, ktorej sa ústav na výkon väzby dopustil, keď možnosť vzájomného kontaktovania sa s niektorými z ostatných spoluobvinených využil s cieľom argumentačného posilnenia svojej obhajoby, jej prispôsobenia výpovediam ostatných spoluobvinených a zjednotenia ich interpretácií skutkových okolností vyšetrovaného prípadu. Navyše, je potrebné pripomenúť, že väzba je procesným opatrením, ktorého účelom primárne nie je zabezpečenie efektívneho a plného uplatnenia práv obhajoby, ale dočasné zaistenie osoby obvinenej z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody, hoci, samozrejme, pri plnom rešpektovaní práv obhajoby. V prípade kolúznej väzby (§ 71 ods. 1 písm. b) Tr. por.) je jej zmyslom zabrániť obvinenému, aby maril a sťažoval uskutočnenie dôkazov, t.j. predchádzať zmareniu vyšetrovania. Vychádzajúc z týchto úvah, najvyšší súd nemal pochybnosti o tom, že chyba ústavu na výkon väzby bola v prospech dotknutých obvinených, ktorí tak získali príležitosť a priestor dohodnúť sa na spôsobe svojej obhajoby a jej zjednotení, následkom čoho došlo v skutočnosti nie k zmareniu možnosti efektívneho uplatnenia ich práv, ale k podstatnému sťaženiu postupu orgánov činných v trestnom konaní pri objasňovaní a vyšetrovaní spáchanej trestnej činnosti, ako to vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného K. U. konštatoval aj prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov. Pritom už samotný súd prvého stupňa konajúci v predmetnej trestnej veci sa s uvedenými okolnosťami správnym a logickým spôsobom vysporiadal, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia pri hodnotení dôkazov a ustálení skutkového stavu neopomenul vyhodnotiť vykonané dôkazy aj s osobitným zreteľom práve na predmetnú skutočnosť. Záverom k tejto dovolacej námietke obvineného K. U., uplatnenej na základe dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por., je potrebné dodať, že Trestný poriadok v citovanom ustanovení predpokladá pre uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu nie každé porušenie práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Túto dovolaciu námietku obvineného by preto bolo možné uznať ako opodstatnenú len vtedy, ak by práve výpovede dotknutých spoluobvinených, uskutočnené v čase po tom, ako sa ocitli v spoločných celách, boli rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu súdom. Súd prvého stupňa, ako aj krajský súd však pri ustálení skutku vychádzali predovšetkým z výpovedí obvinených uskutočnených v prípravnom konaní s odôvodnením, že zmeneným výpovediam obvinených neuverili, keďže obvinení ich zmenu nedokázali logicky uveriteľným spôsobom zdôvodniť, pričom rozhodnutie o vine obvineného K. U. založili aj na celom rade ďalších vykonaných dôkazov, vrátane svedeckých výpovedí, konfrontácií, znaleckých posudkov, listinných dôkazov, či previerky výpovede samotného obvineného K. U. na mieste samom. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd musel uzavrieť, že v danom prípade nebolo právo obvineného na obhajobu porušené zásadným spôsobom, a teda nedošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu uplatneného
1 písm. c) Tr. por. Dovolacej námietke obvineného K. U., uplatnenej v podanom dovolaní
1 písm. g) Tr. por. a založenej na tvrdení o vyšetrení jeho duševného stavu v rozpore s ustanovením § 148 ods. 1 Tr. por. len jedným znalcom namiesto zákonom požadovaných dvoch, venoval pozornosť už súd prvého stupňa a následne, na základe podaného odvolania, opätovne aj krajský súd. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že nemal dôvod pochybovať o správnosti predmetného znaleckého dokazovania a nevzhliadol ani iný dôvod pre kontrolné znalecké dokazovanie v tomto smere. Predložený Znalecký posudok č. 49/2010, podpísaný doc. MUDr. X. A., PhD. a MUDr. Š. I., CSc., znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ani výpoveď znalca doc. MUDr. X. A., PhD. na hlavnom pojednávaní, nenechávajú ani
názoru najvyššieho súdu žiaden priestor pre pochybnosti o autorstve dotknutého znaleckého posudku ani o priebehu vyšetrenia duševného stavu obvineného K. U.. Znalec doc. MUDr. X. A.Ó., PhD., ktorého osobnú účasť na vyšetrení svojho duševného stavu obvinený K. U. opakovane spochybnil, počas svojho osobného výsluchu, odpovedajúc zároveň aj na otázky menovaného obvineného, dostatočne presvedčivým spôsobom ozrejmil vzájomné rozdelenie úloh dvojice ustanovených znalcov v rámci samotného vyšetrenia duševného stavu vyšetrovanej osoby, ako aj spôsob, akým znalci viedli (a zvyčajne vedú) vyšetrenie duševného stavu. V tomto smere sa dovolací súd stotožnil s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého vyšetrenie duševného stavu obvineného dvoma znalcami neznamená, že obaja musia klásť obvinenému otázky, ale postačí, pokiaľ sú obaja znalci pri jeho vyšetrení prítomní a na tomto podklade obaja dospejú k zhodným záverom. Dovolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť tiež na skutočnosť, že zatiaľ čo vypočúvaný znalec za účelom preukázania pravdivosti svojich tvrdení o svojej osobnej účasti na vyšetrení duševného stavu obvineného K. U., okrem vysvetlenia okolností a priebehu samotného vyšetrenia, zároveň poukázal na obsah záznamov vedených ústavom na výkon väzby, v priestoroch ktorého sa vyšetrenie duševného stavu obvineného K. U. uskutočnilo, menovaný obvinený na podporu svojho tvrdenia neponúkol ani nenavrhol žiaden dôkaz. Dovolací súd k tomu len na okraj poznamenáva, že predmetná dovolacia námietka obvineného je navyše aj v príkrom rozpore s jeho vyjadrením z verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby (uskutočneného dňa 26. apríla 2011), v rámci ktorého (obom) znalcom vytýkal, že vyšetreniu jeho duševného stavu nevenovali dostatočné množstvo času, a z tohto dôvodu žiadal o pribratie nových znalcov. Aj táto okolnosť tak v kontexte podaného znaleckého posudku a výpovede jedného zo znalcov nasvedčuje záveru, že tvrdená nezákonnosť jedného z vykonaných dôkazov je len súčasťou stratégie obhajoby obvineného K. U.. K naplneniu dovolacieho dôvodu v intenciách § 371 ods. 1 písm.
5 Tr. por. doplnil dokazovanie prečítaním znaleckých posudkov Kriminalisticko-expertízneho ústavu, prečítaním vyčíslenia hodnoty zaistenej drogy, oboznámením podstatného obsahu spisov Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6 T 77/2006, a sp. zn. 6 T 25/2011, a na návrh obvineného K. U. aj prečítaním uznesenia OR PZ z 15.04.2011. Možno teda konštatovať, že Krajský súd v Prešove, doplniac vykonané dokazovanie, postupoval pred prijatím vlastného rozhodnutia vo veci spôsobom, ktorého sa dovolateľ domáhal. Sumarizujúc uvedené, bolo obe dovolacie námietky obvineného K. U. uplatnené
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. potrebné z hľadiska jeho naplnenia vyhodnotiť ako irelevantné. Vo vzťahu k dovolacej námietke obvineného, vznesenej podaným doplnením dovolania a spočívajúcej v tvrdenom postupe odvolacieho súdu v rozpore s § 322 Tr. por., ktorú obvinený K. U. popri dovolacom dôvode
1 písm. g) Tr. por. subsumoval aj pod dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., treba aj z hľadiska naplnenia tohto dovolacieho dôvodu dospieť k záveru o jej neprípustnosti. Ako to už vo svojom vyjadrení k doplneniu dovolania obvineného naznačil prokurátor krajskej prokuratúry, v danom prípade podané doplnenie dovolania len formálne odkazuje na uvedené ustanovenia upravujúce označené dôvody dovolania. Pokiaľ sa pre naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. vyžaduje nesprávne hmotnoprávne posúdenie skutku, respektíve nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, už z povahy veci nemôže byť daný prípadným (hoci aj preukázaným) porušením procesnoprávnych ustanovení regulujúcich postup v konaní, ako sa toho v predmetnej veci domáhal obvinený. Táto jeho dovolacia námietka tak v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov - dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. (ako na to dovolací súd poukázal už v predchádzajúcej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia), ako aj dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. V dovolacom konaní pritom platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. Pokiaľ tomu tak nie je, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c) Tr. por. Dovolací súd však dospel k záveru, že v súlade s dovolacím dôvodom uplatneným
1 písm. i) Tr. por., a teda preskúmateľná, je tá časť podaného dovolania, ktorou obvinený K. U. namietal nesprávne právne posúdenie znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu kladeného mu za vinu, spočívajúceho v tom, že trestnej činnosti sa dopustil závažnejším spôsobom konania ako člen organizovanej skupiny. Z konkrétneho obsahu jeho dovolacích námietok vznesených
1 písm. i) Tr. por. ale vyplýva, že sú vo svojej podstate vyjadrením nesúhlasu obvineného s rozhodnutím odvolacieho súdu v otázke ustálenia tých skutkových okolností, ktoré sú vyjadrením jeho aktívnej účasti na činnosti predmetnej organizovanej skupiny, a teda odvolacím súdom prezentovaným odôvodnením svojich skutkových a právnych záverov. Namietajúc nedostatok preukázania týchto skutkových okolností relevantnými dôkazmi, obvinený v podstate napadol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov odvolacím súdom a tieto zároveň sám hodnotil zo svojho uhla pohľadu, opakujúc argumentáciu totožnú s tou, ktorou dôvodil v odvolacom konaní. Vzhľadom na konštatované, keďže, ako už bolo uvedené, v rámci skúmania danosti dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., t. j. či dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, dovolací súd nemôže skúmať alebo meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, ale je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, dovolací súd musel usúdiť, že predmetné námietky obvineného K. U. sú zjavne neopodstatnené. V rámci tohto dovolacieho dôvodu totiž môže dovolací súd len posudzovať, či súdy nižšieho stupňa na pevne a nemenne zistený skutkový stav, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, ale aj proti rozsahu vykonaného dokazovania a hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. Medzi skutkové zistenia odvolacieho súdu, poňaté do skutkovej vety výrokovej časti dovolaním napadnutého rozsudku krajského súdu, pritom patrí aj konštatovanie, v zmysle ktorého sa obvinený K. U. a ďalší siedmi menovaní obvinení (už odsúdení) na základe predchádzajúcej dohody a
dohodnutej fakticky určenej deľby úloh a činností svojou mierou a rozsahom podieľali na výrobe alebo predaji, prípadne oboch týchto činnostiach, omamnej látky pervitín. Odvolací súd v citovanej skutkovej vete výrokovej časti svojho rozhodnutia zároveň konkretizoval úlohy, ktoré v procese od zabezpečenia výroby až po predaj pervitínu, a to vrátane zabezpečenia miesta jeho výroby, zabezpečenia prekurzorov, nástrojov, prostriedkov a pomôcok potrebných k jeho výrobe, plnili jednotliví obvinení zúčastnení na predmetnej trestnej činnosti. Viazaný uvedenými skutkovými závermi, dovolací súd preskúmal obvineným vznesenú námietku nesprávnej právnej kvalifikácie skutku ako spáchaného závažnejším spôsobom konania
i) Tr. zák. z pohľadu naplnenia kvalifikačných znakov uvedených v § 129 ods. 2 Tr. zák. Závažnejším spôsobom konania sa
i) Tr. zák. rozumie páchanie trestného činu organizovanou skupinou. Vychádzajúc z § 129 ods. 2 Tr. zák., sa organizovanou skupinou rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Vzhľadom na uvedené dovolací súd musel konštatovať, že formulácia skutku vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu plne zodpovedá kritériám organizovanej skupiny v zmysle citovaného § 129 ods. 2 Tr. zák. Zo skutkovej vety napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva ako deľba úloh, tak aj koordinovanosť viacerých ako troch osôb pri nakupovaní, spracovávaní, rozdeľovaní a následnom predávaní drog priamym konzumentom. V súhrnne sa jednotlivé činy konkrétnych obvinených navzájom doplňovali a vykazovali znaky predpokladané v ustanovení § 129 ods. 2 Tr. zák. pre organizovanú skupinu. Vyššie citované skutkové závery (ktorými je dovolací súd viazaný) preto bez akýchkoľvek pochybností odôvodňujú právnu kvalifikáciu konania obvineného K. U.
1 písm. a), písm.
2 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.