Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžo/114/2015 Identifikačné číslo spisu: 8012200555 Dátum vydania rozhodnutia: 28.06.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného Hlavného banského úradu č. 404-991/2012 z

1. mája 2012, vrátane prvostupňového rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach č. 913-3452/2011 z
2. decembra 2011 a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Preskúmavaným rozhodnutím č. 404-991/2012 z
3. mája 2012 žalovaný ako príslušný správny orgán

§ 38ods.

1 písm. b) a § 40 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o banskej činnosti" alebo „zák. č. 51/1988 Zb.") na základe odvolaní žalobcov 1) a 2) proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Košiciach z 1. decembra 2011, č. 913-3452/2011, o povolení banskej činnosti pre žiadateľa Opálové bane Libanka, s.r.o. so sídlom Floriánova 3201/12, Prešov začal odvolacie konanie, posúdil odvolania ako prípustné a podané v zákonnej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie

§ 59ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") a

§ 59ods.

2 správneho poriadku rozhodol tak, že zmenil a doplnil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že I. Vo výroku kde je uvedené miesto činnosti, kde sa povoľuje banská činnosť organizácii Opálové bane Libanka, s.r.o. doplnil: „na pozemku KN-C parc. č. 652/1 na jej časti č. 652/20 definovanej geometrickým plánom overeným Správou katastra Prešov pod č. 492/10 dňa 19.04.2010." II. Už určené technické podmienky povoľovanej banskej činnosti organizácii Opálové bane Libanka, s.r.o. doplnil ďalšími osobitnými technickými podmienkami banskej činnosti pod bodmi 12 až 18, ktoré v preskúmavanom rozhodnutí presne špecifikoval. V ostatnom napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolania žalobcov 1) a 2) zamietol. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v posudzovanej veci bolo základom vyriešenie otázok, či správne orgány vyriešili strety záujmov k autorským právam žalobcu 1), k objektom žalobcu 2), či sa správny orgán vysporiadal s námietkami žalobcov, ktoré boli obsahom odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a či v odvolacom konaní akceptoval všetky námietky, prípadne návrhy na doplnenie dokazovania navrhované žalobcami. Námietku žalobcov, že správne orgány nemohli vydať rozhodnutia v súlade so zákonom, keď účastník 3) nepredložil v súlade s § 17 ods. 2 zákona o banskej činnosti doklady o vyriešení stretov záujmov týkajúce sa autorských práv žalobcu 1), krajský súd považoval za nedôvodnú. Z administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalobca 1) vykonával v rokoch 1991 až 2001 na vlastné náklady geologické práce, ktorých cieľom bol prieskum výhradného ložiska drahého opálu. Dobývací priestor na základe daného výpočtu bol prednostne určený pre spoločnosť Slovenský opál, s.r.o. Červenica - Dubník, ktorú zastupoval konateľ Jozef Jančok, čo vyplýva z rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach z

1. októbra 2002 číslo: 1337/
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, že na základe výsledkov uvedeného prieskumu bolo rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z
3. januára 1999, číslo: 2848/1196/98-3.3 vydané osvedčenie o výhradnom ložisku Červenica, vyhradený nerast drahé kamene - opály. Následne bol predchádzajúcim súhlasom Obvodného banského úradu v Košiciach z
4. apríla 2001 číslo: 812/2001 prevedený dobývací priestor F. z organizácie Slovenský opál, s.r.o. Červenica - Dubník na organizáciu Opálové bane Dubník, a.s. Červenica, kde je Jozef Jančok od
5. apríla 2011 až do dnešnej doby štatutárnym zástupcom. Spoločnosti Opálové bane Dubník, a.s. Červenica bol dobývací priestor právoplatne odňatý Obvodným banským úradom Košice v roku 2004, pričom do výberového konania sa prihlásila spoločnosť zastúpená Jozefom Jančokom - Slovenský opál, s.r.o. V roku 2005 bolo ukončené výberové konanie na určenie dobývacieho priestoru F., kde spoločnosť Opálové bane a brusiarne, s.r.o. Prešov (právny predchodca účastníka 3) získala tento dobývací priestor a taktiež na ňu prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce z držby dobývacieho priestoru. Na základe schválenia zásob Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydalo verejnú listinu - rozhodnutie o schválení zásob výhradného ložiska č. 242/2005-v.s.ú. z
6. júla
7. Ďalej krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán a ani účastník 3) nespochybnili, že autorom záverečnej správy a spôsobu výpočtu zásob v uvedenej správe je žalobca 1) a v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon") je záverečná správa chránená autorským právom, avšak nesúhlasili s názorom utajenia verejnej listiny vydanej Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Aj krajský súd sa stotožnil so skutočnosťou, že záverečná správa a nie rozhodnutie vrátane grafických, mapových a textových príloh, je v zmysle § 7 ods. 1 písm. j) autorského zákona autorským dielom, ktorá podlieha všetkým ustanoveniam o ochrane autorských práv. Výsledky geologických prác, vrátane konkrétnych údajov vypočítaných zásob, rozmiestnenia blokov výpočtu zásob sú obchodným majetkom žalobcu 1) a podliehajú obchodnému tajomstvu. Názor žalobcu 1), že rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o schválení zásob výhradného ložiska z
8. júla 2005 je možné utajovať, je

krajského súdu nesprávny. Záverečnú správu tvoria štyri časti a túto účastník 3) získal od Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na základe žiadosti a vyplatenia poplatku legálnou cestou. Táto správa priamo pojednáva o ložisku, zásobách, spôsobe výpočtu zásob, metódach, ktoré boli použité, o množstvách opálu a kvalite vzoriek. Účastník 3) neporušil žiadne práva žalobcu 1), nakoľko použil pre plán otvárky a prípravy dobývania verejnú listinu, a to rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 26. júla 2005 o schválení zásob výhradného ložiska. Žalovaný v konaní vychádzal z toho, že rozhodnutie o schválení zásob je verejná listina, a že mapa blokov geologických zásob je informácia zo záverečnej správy a je verejne prístupná

§ 7ods.

3 písm.

1. a)a
2. b)autorského zákona v spojení s § 19 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (ďalej len „geologický zákon") a § 46 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon a § 9 vyhlášky SGU č. 9/1989 Zb. o registrácii geologických prác, odovzdávaní a sprístupňovaní výsledkov geologických prác, zisťovaných starých banských diel a vedení ich registra. Ďalej krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu žalovaného aj z vyjadrenia k žalobe účastníka 3) vyplýva, že žalobca 1) podal na Okresný súd Prešov návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd Prešov uznesením z 22. mája 2012 č. k. 21Cb 95/2012-61 uložil žalovanému 1) Opálové bane Libanka, s.r.o. povinnosť vziať späť žiadosť o povolenie banskej činnosti vedenej na Obvodnom banskom úrade v Košiciach pod sp. zn. 913-3452/2011 a na Hlavnom banskom úrade pod sp. zn. 404-905/2012 do 15-tich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, žalovanému 1) a žalovanému 2) (X.. D.. X. J.) zakázal akokoľvek používať rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo: 242/2005-v.s.ú. o schválení zásob výhradného ložiska vydané dňa 26. júla 2005 v Bratislave na akékoľvek právne úkony až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, ďalej uložil žalovanému 1) a 2) povinnosť zdržať sa nakladania s autorským dielom „Výsledky výpočtu zásob drahého opálu na výhradnom ložisku F.", ktoré boli schválené predmetným rozhodnutím až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej a tiež zakázal žalovanému pokračovať v odvolacom konaní vedenom na Hlavnom banskom úrade pod sp. zn. 404-905/2012 proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu Košice č. 913-3452/2011 z 1. decembra 2011 do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň uložil žalobcovi 1) povinnosť do 30-dní od doručenia predbežného opatrenia podať návrh vo veci samej. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zmenil uznesením zo 7. augusta 2012 č. k. 4Cob/54/2012-119 vyššie citované uznesenie súdu prvého stupňa a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto uznesenie odôvodnil tým, že rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 26. júla 2005 o schválení zásob výhradného ložiska je verejnou listinou, rieši otázku výpočtu zásob drahého opálu na výhradnom ložisku C. a výsledky tohto rozhodnutia neznamenajú ohrozenie autorských práv žalobcu 1), ktorých sa má domáhať žalobca vo veci samej. Predbežné opatrenie tak, ako bolo nariadené Okresným súdom Prešov presahuje rámec individuálnych záležitostí, lebo nie je možné zakázať použitie verejnej listiny rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a súdy nemôžu ukladať Hlavnému banskému úradu, aby nepokračoval v odvolacom konaní, pričom jeho rozhodnutie je už právoplatné, a preto Krajský súd v Prešove návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Žalobca nepreukázal, že žalovaní 1) a 2) v tomto konaní nezákonne nakladali s výsledkami výpočtov drahého opálu, ktoré súvisia s ochranou autorského práva. Nebolo možné zistiť rozsah tvrdeného zneužitia autorského práva žalobcu. Námietka žalobcov, že správne orgány nevyriešili strety záujmov k objektom, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu 2) bola

krajského súdu rovnako nedôvodná. Účastník 3) podal dňa 4. júla 2012 na prvostupňový správny orgán žiadosť o povolenie banskej činnosti s plánom otvárky, prípravy a dobývania a dokladmi o vyriešení stretov záujmov v dobývacom priestore F.. Predmetom žiadosti bola banská činnosť - dobývanie drahého opálu obsiahnutého v horninách uložených na halde štôlni C., ktorá vznikla banskou činnosťou v minulosti v dobývacom priestore F., o ktorú požiadala oprávnená organizácia. Banskou činnosťou

plánu otvárky, prípravy a dobývania, ako je uvedené na str. 7 predmetného plánu, účastník 3) plánoval odťažiť 431 m3 kolektorskej horniny (andezitu) s predpokladaným obsahom 10 000 ct (karátov) drahého opálu povrchovým zárezom (odkopom a výkopom) o hĺbke 5 až 7 metrov za cca 4 roky (do

1. septembra 2015). Činnosť plánoval realizovať na ploche 670 m
2. K tejto ploche získal rozhodnutie o vyňatí z lesného pôdneho fondu a túto plochu definoval geometrickým plánom. Vyriešenie stretu záujmov v oblasti ochrany lesných pozemkov na časti parcely KN-C č. 652/1 (vymedzenej geometrickým plánom ako parcela KN-C č. 652/20) bolo

krajského súdu jednoznačne dokladované rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Prešove zo 16. septembra 2010 č. 2010/231-2/Lel o dočasnom vyňatí parcely KN-C č. 652/20 pre účely realizácie banskej činnosti - ťažby výhradného nerastu - drahý opál v dobývacom priestore F. a zmluvou o budúcej zmluve s Lesmi Slovenskej republiky. Identifikácia parcely KN-C č. 652/20 je jednoznačne podložená geometrickým plánom overeným

§ 9zákona č.

215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii a rozhodnutím o vyňatí pozemku z lesného pôdneho fondu. Na dotknutej časti pozemku KN-C č. 652/1 bol na ploche 652/10 zriadený objekt stavby „C." (označená parc. č. 652/10 objekty na pozemkoch KN-C parc. č. 652/11, 13 a 650/4, ako aj ústia štôlne C. (označené parc. č. 652/15). Krajský súd poukázal na vyjadrenie účastníka 3) zo

1. marca 2012 č. 27/2012IK, Ko, ktorý v bode
2. prehlásil, že plánovanou činnosťou nedôjde k poškodeniu uvedených objektov ani pozemkov, teda ňou tieto nebudú ohrozené. Žalovaný to vyhodnotil tak, že spoločnosť Opálové bane, s.r.o. Prešov zatiaľ s využívaním týchto objektov pri banskej činnosti v dobývacom priestore neuvažuje. Z toho dôvodu žalovaný v ďalšom konaní nežiadal od účastníka konania 3) dokladovanie vyriešenia stretov záujmov k týmto objektom. Pripomienky žalobcov 1) a 2) riešil v určených osobitných technických podmienkach napadnutého rozhodnutia. Z bezpečnostných dôvodov a na zabezpečenie prístupu k týmto objektom, napr. pre Hasičský a záchranný zbor žalovaný určil v technických podmienkach dobývania ochranné pásmo 8 m, ktoré je zároveň ochranným pilierom - zámerne nechaná celina úžitkového nerastu, ktorá sa používa na ochranu povrchu a má zabrániť poklesu terénu. V tomto prípade má ochranné pásmo zabezpečiť stabilitu a prístup k objektom na pozemkoch KN-C parc. č. 652/10, 652/11, 652/13 a 652/15 pre ich užívanie, udržiavanie a prístup k nim. Osobitné technické podmienky dobývania slúžia hlavne na stanovenie obmedzujúcich opatrení pre ťažobnú organizáciu z dôvodov bezpečnosti. Ak tieto podmienky nevyhovujú môžu sa zmeniť alebo orgán hlavného dozoru nariadi nové opatrenia, čo má v kompetencii

§ 41ods.

1 písm. c) zákona o banskej činnosti. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že na stavby resp. objekty na pozemkoch KN-C parc. č. 652/10, 652/11, 652/13 a 652/15 nikdy nebolo vydané stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie. Nejedná sa o stavby súvisiace s banskou činnosťou a sú situované v chránenom ložiskovom území. Tieto stavby podliehajú vyjadreniu sa k možnosti legalizácie príslušnému banskému úradu, kde banský úrad žiada o stanovisko držiteľa dobývacieho priestoru, nakoľko danou výstavbou by mohlo dôjsť k znemožneniu využívania zásob. Stavby sú postavené na zásobách evidovaných ako zásoby Z-1, čo je v rozpore s banským zákonom a využívaním výhradného ložiska, nakoľko sa jedná o priamo vyťažiteľné zásoby drahého opálu. Ďalej krajský súd uviedol, že účastník 3) poukázal na neexistenciu budov 652/11, 650/4. Tieto stavby sú postavené na lesných pozemkoch štátu Slovenskej republiky, v správe Lesy Slovenskej republiky, š.p. a žalobca 2) nemá vo vlastníctve pozemky ani uzatvorenú zmluvu o nájme. Námietka žalobcov, že nie je vyriešený stret záujmov medzi žiadateľom a Lesmi Slovenskej republiky je

názoru krajského súdu nedôvodná, pretože podstatným pre preukázanie doriešenia stretov záujmov k lesným pozemkom je právoplatné rozhodnutie o dočasnom vyňatí záujmového pozemku z lesného pôdneho fondu. Lesy Slovenskej republiky boli účastníkom celého správneho konania a počas konania nevzniesli námietku, ani nespochybnili svoje stanovisko vyjadrené v zmluve o budúcej zmluve a k navrhovanej činnosti. Rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove z

1. februára 2006 č. 2006/99-2/IM sa stalo právoplatným dňa
2. februára
3. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že trvalý záber lesného pozemku je znázornený na priloženom geometrickom pláne č. 5/2003, úradne overeným Správou katastra Prešov dňa
4. apríla 2003 pod č. 312/03 a taktiež na priloženej kópii porastovej mapy. Z obsahu administratívneho spisu ďalej krajskému súdu vyplynulo, že dňa
5. septembra 2012 bola uzavretá nájomná zmluva medzi Lesmi Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica ako prenajímateľom a Opálovými baňami Libanka, s.r.o. Prešov ako nájomcom. Predmetom zmluvy je parcela č. 652/20, ktorá bola rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Prešove zo
6. septembra 2010 dočasne vyňatá z lesného pôdneho fondu na obdobie od
7. októbra 2010 do
8. septembra 2015 na realizáciu banskej činnosti. Predmetom nájmu bola parcela KN-C parc. č. 652/20 o výmere 670 m2 s dobou nájmu do
9. septembra 2015 za účelom ťažby vyhradeného ložiska opálu v určenom dobývacom priestore F. na základe rozhodnutia o povolení banskej činnosti Obvodného banského úradu v Košiciach z
10. decembra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
11. mája
12. Zároveň bol Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z
13. októbra 2012 udelený súhlas na nájom lesného majetku vo vlastníctve štátu v správe Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica pre nájomcu Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov. K námietkam žalobcov, že nestačí vytýčiť hranice dotknutej parcely 652/20 pred fyzickým začatím prác po skončení správneho konania, pričom nie je jasné, kde a na akej parcele, v akom rozsahu sa banská činnosť povoľuje, krajský súd uviedol, že sú nedôvodné. Z predloženej dokumentácie a vyjadrenia žiadateľa mal žalovaný za preukázané, že plánovaná činnosť výkopom alebo viacerými výkopmi na halde bude nasmerovaná tak, aby nebol potrebný výrub stromov, a tiež aby neboli ohrozené iné ďalšie chránené záujmy. Navrhovaná činnosť je malého rozsahu a svojou povahou a spôsobom realizácie nie je obvyklá, ale nie je ani vylúčená alebo obmedzená predpismi, a preto bola povolená s upresňujúcimi a obmedzujúcimi podmienkami.

názoru krajského súdu, žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré je výsledkom kompromisov medzi záujmami účastníka 3) a žalobcami. Žalobca 2) v konaní, ani v odvolaní nežiadal o určenie nových alebo o zmenu osobitných technických podmienok určených prvostupňovým správnym orgánom. Žalovaný len doplnil a sprísnil osobitné technické podmienky jednoznačne v záujme ochrany žalobcov. Žalovaný nemal dôvod ani oporu v zákone vyžadovať od účastníka 3) vytýčenie hraníc pred vydaním povolenia. Pre potreby konania o povolení banskej činnosti sa zámer predkladá v textovej a grafickej podobe a upresňuje sa na miestnej ohliadke, ktorá je súčasťou ústneho pojednávania. Žalovaný v odvolacom konaní nenahrádzal prvostupňový orgán, ale plnil si povinnosti vyplývajúce mu zo správneho poriadku, reagoval na podnety žalobcov a konal v súlade s § 60a správneho poriadku. Povolenou činnosťou účastník 3) nemôže prekročiť plánovaný objem ťažby, ktorý uviedol v pláne otvárky, prípravy a dobývania. V tomto prípade je to celkom 431 m3. Z technického hľadiska tak malý objem povrchovej ťažby, alebo skôr výkopu, umožňuje ho na ploche 670 m2 dočasne vyňatej z lesného pôdneho fondu orientovať tak, aby neboli ohrozené objekty žalobcu 2). Určené osobitné podmienky len z dôvodu bezpečnosti obmedzili spôsob a priestorové umiestnenie týchto prác a zmenšili plochu, na ktorej je možné činnosť vykonávať na cca 300 m2. Priestor, v ktorom sa môže účastník 3) svojou činnosťou pohybovať je

krajského súdu jednoznačne identifikovateľný. Na realizáciu zámeru

plánu otvárky, prípravy a dobývania potrebuje zabrať výkopom alebo výkopmi plochu cca 100 m2, čo mu je s vysokou rezervou dostatočne umožnené aj pri stanovení obmedzujúcich podmienok, a aj pri zachovaní bezpečnej vzdialenosti od objektov žalobcu 2). Túto technickú problematiku riešia v rozhodnutí žalovaného opatrenia pod bodmi

1. až
2. Krajský súd uviedol, že na problematiku existencie inžinierskych sietí na predmetnej parcele poukázal žalobca 2) až v odvolacom konaní. Účastník konania 3) si vyžiadal od prevádzkovateľa týchto sietí potvrdenie o tom, či v danej lokalite sa tieto siete nachádzajú a z potvrdenia spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s. so sídlom v Košiciach vyplýva, že v záujmovej oblasti F. a Halda C. sa podzemné inžinierske siete v správe Východoslovenská distribučná, a.s. Košice nenachádzajú. Ani správne orgány nemajú vedomosť o existencii inžinierskych sietí v priestore plánovanej činnosti, a preto preniesli zodpovednosť na ich zistenie a za ich nepoškodenie pri vykonávaní činnosti na žiadateľa. Námietka žalobcov, že žalovaný si sám stanovil technické podmienky v bodoch 12 až 15 bez konzultácie so žalobcom 2) a tým porušil dvojinštančnosť konania, je

krajského súdu nedôvodná.

§ 59

správneho poriadku, odvolací orgán má povinnosť preskúmať celé správne konanie, nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorému dospel prvostupňový orgán. Odvolací orgán môže v odvolacom konaní na základe návrhov účastníkov konania konanie doplniť alebo zistené nedostatky odstrániť. Konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok. Na základe vyššie uvedených skutočností mal krajský súd za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán na základe dostatočne zisteného stavu veci s použitím príslušných ustanovení zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len „banský zákon") a zákona o banskej činnosti sa vysporiadali so všetkými námietkami účastníkov konania a správne posúdili strety záujmov a následne vydali napadnuté rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov krajský súd

§ 250jods.

1 OSP žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol

§ 250kods.

1 OSP tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žalobcovia neboli v konaní úspešní a žalovaný ani ďalší účastníci nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania. II. Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1), 2), ktorí ako dôvod odvolania zhodne uviedli, že postupom správnych orgánov došlo pri vydávaní napadnutých rozhodnutí k porušeniu viacerých povinností, spočívajúcich najmä v tom, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm.

1. a)OSP), zistenia skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne rozhodnutia sú v rozpore s obsahom spisu (§ 250j ods. 2 písm.
2. b)OSP), nedostatočným zistením skutkového stavu na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm.
3. c)OSP), napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (§ 250j ods. 2 písm.
4. d)OSP) a došlo k vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí (§ 250j ods. 2 písm.
5. e)OSP). Žalobcovia v rámci odvolania podrobne zrekapitulovali priebeh konania pred správnymi orgánmi a zároveň uviedli námietky zhodné s námietkami, uvedenými v žalobe. Zotrvali na všetkých argumentoch, ktoré boli predmetom návrhu na začatie konania, ku ktorým

ich názoru nedostali spoľahlivú a najmä presvedčivú odpoveď, čím im bolo znemožnené právo efektívne sa brániť a došlo tak k odňatiu možnosti konať pred súdom. Uviedli, že žiadateľ o povolenie predmetnej činnosti nepredložil v súlade s § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. doklady o vyriešení stretov záujmov týkajúce sa autorských práv žalobcu 1), ktorý nikdy nedal súhlas na použitie akýchkoľvek informácií zo záverečnej správy žalovanému 3) resp. jeho právnemu predchodcovi, a teda správne orgány napriek tomu, že nebol vyriešený stret záujmov a preukázateľne o nevyriešení stretov záujmov vedel, vydal nezákonné rozhodnutie. Žalobca 1) uviedol, že vykonával v rokoch 1991 až 2001 na vlastné náklady geologické práce, ktorých cieľom bol prieskum výhradného ložiska drahého opálu. Výsledkom týchto prác je okrem iného „Záverečná správa o výsledkoch geologických prác s výpočtom zásob. Úlohy: F. - drahý opál, Vyhľadávací prieskum - I. etapa." Súčasťou záverečnej správy je aj výpočet zásob, ktorý schválilo MŽP SR rozhodnutím o schválení zásob výhradného ložiska č. 242/2005-v.s.ú. zo dňa 26.07.2005. Autorom záverečnej správy a výpočtu zásob je žalobca v 1. rade. Záverečná správa vrátane grafických, mapových a textových príloh je v zmysle § 7 ods. 1 písm. j) autorského zákona a právach súvisiacich s autorským zákonom, autorským dielom, ktoré podlieha všetkým ustanoveniam o ochrane autorských práv. Výsledky geologických prác vrátane konkrétnych údajov vypočítaných zásob, rozmiestnenia blokov výpočtu zásob sú obchodným majetkom žalobcu a podliehajú obchodnému tajomstvu. Predmetná záverečná správa verejne prístupná, ale v zmysle Bádateľského poriadku vydaného

§ 7písm.

1. e)zákona č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, len na vedecké a študijné účely a podlieha zákonu o autorskom práve a nemôže z nich kopírovať (mapy, plány a podobne). Žalovaný tak pri vydaní napadaných rozhodnutí vychádzal z nezákonne získaných podkladov, ktoré nemôžu byť podkladom zákonného rozhodnutia a preto napádané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca 1) uviedol, že v rámci geologických prác postavil aj stavby potrebné pre realizáciu geologickej úlohy. Jedná sa o budovy postavené na halde štôlne C., trafostanicu a nízkonapäťovú prípojku vrátane rozvodov inžinierskych sietí pre jednotlivé objekty. Od žalobcu 1) ako subjektu, ktorý vykonal prieskum rozhodol v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 569/2007 o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, na základe zmluvy prevzal tieto objekty do vlastníctva žalobca 2), čo je štátnej banskej správe z úradnej činnosti taktiež dostatočne známe. Žalobca 1) žiadal odvolací orgán o preukázanie právneho vzťahu žiadateľa o povolenie banskej činnosti k banskému dielu - štôlni C., ktoré je dotknuté banskou činnosťou, pretože prvostupňový orgán nepreukázal žiadny právny vzťah k banskému dielu a žalovaný uvedenú skutočnosť obišiel tým, že určil technické podmienky na jeho ochranu, avšak vôbec sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami. Poukázal tiež na skutočnosť, že žiadateľ na výzvu žalovaného neobjasnil rozdiely medzi výkazom Geo V3 01 a údajmi v rozhodnutí o schválení zásob. Pri nahliadnutí do spisu 12.04.2012 žalobca zistil, že žiadna náprava v požadovanom termíne nebola zjednaná, pretože nebol doložený iný výkaz Geo V3. To, že žiadateľ predložil opravený výkaz pri inom konaní (medzirezortná komisia na MŽP SR konaná 03.04.2012) nie je dokladom v napadnutom správnom konaní. Z tohto dôvodu i uvedené závery správneho orgánu nemajú oporu v správnom spise. Žiadateľ nepredložil absolútne žiadny postup, ktorý umožní ďalšie využívanie ložiska, čím jednoznačne nesplnil požiadavku výzvy žalovaného. Jeho úvahy o čiernych stavbách, o ich neoprávnenom postavení a užívaní nemajú žiadny relevantný právny podklad a nesúvisia s tým, čo požaduje správny orgán predložiť, teda vyriešenie stretov záujmov s vlastníkom týchto objektov. Preto napádané rozhodnutia považoval za minimálne predčasné, nemajúce oporu v správnom spise a zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolatelia zdôraznili, že správny orgán sa žiadnym spôsobom nesnažil podané konanie riešiť zmierom a technické podmienky boli stanovené bez akejkoľvek konzultácie s vlastníkom predmetných objektov, čím správny orgán porušil ustanovenie § 3 ods. 2 správneho poriadku, keďže nepostupoval v úzkej súčinnosti s fyzickými, či právnickými osobami, ktorých práva a právom chránené záujmy mohli byť a v konečnom dôsledku aj boli priamo dotknuté. Prvostupňové rozhodnutie nevychádzalo so spoľahlivo zisteného stavu veci, ale skutočný stav veci prvostupňový orgán ani nezisťoval a benevolentne nevyžadoval od žiadateľa dodržanie predpísaných požiadaviek a náležitostí, čo by bol dostatočný dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia a vrátenie na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný správny orgán sa však v rámci svojich kompetencií rozhodol toto konanie vyriešiť sám a preto poslal žiadateľovi výzvu na doplnenie podania s upozornením, že ak konanie nedoplní konanie zastaví a prvostupňové rozhodnutie zruší. Takýmto konaním došlo navyše k porušeniu dvojinštančnosti konania, kedy druhostupňový orgán nahrádzal konanie prvostupňového orgánu. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žiadateľ nedoplnil svoje podanie v zmysle vyššie citovanej výzvy a preto by mal žalovaný splniť svoje upozornenie, konanie zastaviť a prvostupňové rozhodnutie zrušiť. V danom prípade neboli splnené pre povolenie banskej činnosti v prospech žiadateľa ani ustanovenia § 17 písm.
2. a)a
3. c)v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky SBÚ č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činností vykonávaných banským spôsobom v znení neskorších predpisov. Za najzásadnejšie považovali žalobcovia nevyriešenie stretov záujmov (ochrany autorského práva žalobcu 1) v spojitosti s porušením obchodného tajomstva žalobcu 2) vo vzťahu k právu na povolenie banskej činnosti vo vzťahu k žiadateľovi). Mali za to, že žalovaný správny orgán sa dôsledne nevysporiadal s ich námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca 2) tiež uviedol, že trvá na všetkých argumentoch, ktoré boli predmetom návrhu na začatie konania, ku ktorým nedostal spoľahlivú a najmä presvedčivú odpoveď, čím mu bolo znemožnené právo efektívne sa brániť a došlo tak k odňatiu možnosti konať pred súdom. Poukázal tiež na to, že súčasťou prác žalobcu 1), ktorých cieľom bol prieskum výhradného ložiska, výsledkom ktorého bola záverečná správa o výsledkoch geologických prác s výpočtom zásob bola aj výstavba geologických objektov - stavieb potrebných na realizáciu geologickej úlohy. Konkrétne sa jedná o budovy postavené na halde štôlne C., trafostanicu a nízkonapäťovú prípojku vrátane rozvodov inžinierskych sietí pre jednotlivé objekty. Na základe zmluvy prevzal tieto objekty do vlastníctva žalobca 2), čo je štátnej banskej správe z úradnej činnosti taktiež dostatočne známe. Na upozornenie žalobcu 2), že žiadateľ nepredložil doklad, ktorý by potvrdzoval vyriešenie stratu záujmov s vlastníkom nehnuteľností v zmysle ust. § 33 ods. 2 veta prvá banského zákona, prvostupňový správny orgán jej predloženie obišiel tým, že v osobitných technických podmienkach v bode 5 uviedol: „Pri dobývaní bude zabezpečená stabilita zriadenej stavby na parcele č. 652/20 ponechaním dostatočne širokého ochranného pásma stanovená odborne spôsobilou osobou". Aj keď existencia parcely č. 652/20, no najmä jej presné zameranie pre absencie KN-C operátu je sporné (absentuje jej existencia v kópii katastrálnej mapy a nie je evidovaná ani na liste vlastníctva), stavby a zariadenia vo vlastníctve žalobcu 2) nie sú postavené na parcele č. 652/20, ale na parcelách KN-C č. 652/8, 652/9, 652/10, 652/11, 652/13 a 652/15. Stavba postavená na parcele KN-C č. 652/10 je vo vnútri spochybnenej parcely č. 652/20 a objekty na parcelách KN-C č. 652/11, 652/13 a 652/15 sa jej priamo dotýkajú. Nejde teda o jednu stavbu, ale o viac objektov, ktoré môžu byť dotknuté plánovanou banskou činnosťou a preto,

názoru žalobcu 2) správny orgán pochybil, ak umožnil nedodržanie priameho ustanovenia banského zákona. Rovnako je pochybné, že prvostupňový správny orgán rozhodol o ochrannom pásme bez akýchkoľvek konzultácií so žalobcom 2), čím nepostupoval v úzkej súčinnosti so všetkými dotknutými účastníkmi za účelom spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

jeho názoru, bez dostatočného vytýčenia parcely v teréne nemožno hovoriť ani o tom, že zo strany správneho orgánu došlo k vydaniu napádaných rozhodnutí na základe spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobca 2) upozornil na to, že zmluva o budúcej zmluve nie je preukázaním práv k pozemku, čo prvostupňový správny orgán uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Okrem toho táto zmluva stratila platnosť v priebehu odvolacieho konania a preto napádané rozhodnutie nebolo vydané v súlade so skutkovým stavom. Keďže nemá vedomosť o predložení uzavretej nájomnej zmluvy, správny orgán vydal rozhodnutie na základe nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a napádané rozhodnutie je vydané v rozpore s obsahom spisu. Správny orgán vec nesprávne právne posúdil, ak tvrdil, že táto zmluva (len zmluva o budúcej zmluve) dopĺňa vyriešenie stretov záujmov, ktoré bolo vyriešené súhlasom organizácie Lesy SR š. p. s činnosťou žiadateľa zo dňa 25.02.2010 zn. 340/120/2010, a to z toho dôvodu, že tento súhlas je pre iný právny subjekt, konkrétne pre organizáciu Opálové bane a brusiarne s. r. o. Masarykova 21, Prešov a nie pre žiadateľa. Takto údajne vyriešené strety záujmov ohľadne využívania pozemku, ku ktorému žiadateľ nepreukáže právny vzťah považoval žalobca za zmätočné, a to z toho dôvodu, že žalobcovi je z iného správneho konania známe vyjadrenie organizácie Lesy SR š. p., že nie je možné uzatvoriť nájomnú zmluvu na pozemky v ich správe z dôvodu, že nie sú zapísané v katastri nehnuteľností. Stanovenie osobitných technických podmienok v bodoch 5, 12 - 15 napadnutého rozhodnutia a to bez akýchkoľvek konzultácií s vlastníkom ohrozených objektov, v žiadnom prípade nemôže nahradiť doklad o vyriešení stretov záujmov požadovaný zákonom. Žalovaný sa v rámci svojich kompetencií rozhodol nedostatky vyriešiť sám, poslal žiadateľovi výzvu č. 404-496/2012 z 28. februára 2012 pre objasnenie stavu veci na doplnenie podania o osem bodov s upozornením, že ak konanie nedoplní, konanie zastaví a prvostupňové rozhodnutie zruší. Uvedeným konaním však došlo k porušeniu dvojinštančnosti správneho konania, kedy druhostupňový orgán nahrádzal konanie prvostupňového orgánu. Okrem toho doplnenie žiadateľa je nepravdivé aj v tom, že stavby postavené na pozemkoch KN-C č. 652/10,11,13,15 a 650/4 nie sú zahrnuté vo vyňatej parcele č. 652/20, pretože parcely KN-C č. 652/10 a 650/4 sú priamo v parcele č. 652/20 a parcely č. 652/11, 652/13 a 652/15 sa parcely 652/20 priamo a bezprostredne dotýkajú, čo si odvolací správny orgán mohol zistiť aj v predloženej grafickej dokumentácii.

žalobcu 2) odvolací správny orgán pochybil, pretože v prípade jednoznačne preukázateľného nepredloženia dokladu o vyriešení stretu záujmov s vlastníkom ohrozených objektov na parcelách KN-C č. 652/10, 11, 13, 15 a 650/4 v stanovenej lehote, mal v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. konanie zastaviť. Žalobca trval na tom, že nikto, teda ani správny orgán, ani účastníci konania, ani sám žiadateľ nemôže za stavu, keď nie sú vytýčené hranice plánom dotknutej parcely, určiť či predmetná plocha je v bloku halda C. a či je potrebné alebo nepotrebné odlesnenie. Tvrdenie OBÚ a odvolacieho orgánu, že stačí tieto hranice vytýčiť pred fyzickým začatím prác, teda po skončení správneho konania, nemá oporu v žiadnom právnom predpise, či konkrétnom ustanovení. Opakovane uviedol, že prvostupňový správny orgán jednoznačne porušil ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb.,

ktorého mal žiadateľa vyzvať na doplnenie dokladov o vyriešení stretov záujmov s vlastníkom ohrozených objektov a zároveň odvolací orgán mal z dôvodu nepredloženia požadovaného postupu umožňujúceho ďalšie využitie ložiska konanie v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. zastaviť.

názoru žalobcu 2) aj otázka ochrany inžinierskych sietí je otázkou vyriešenia stretov záujmov, ale ako je zrejmé správny orgán zákonom požadované doklady nevyžadoval a bez akejkoľvek snahy o vyriešenie stretov záujmov jednoznačne obchádzal práva účastníkov konania na spravodlivé konanie. Okrem toho prvostupňovému správnemu orgánu bola a je existencia inžinierskych sietí známa z jeho úradnej činnosti a sú to skutočnosti všeobecne známe v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku. Z vyššie uvedeného vyplýva že odvolací správny orgán na základe nedostatočne, zisteného stavu veci, obchádzaním príslušných ustanovení banského zákona a zákona č. 51/1988 Zb. tým, že sa nevysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a napriek jednoznačne nevyriešeným stretom záujmov vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré nie je v súlade zo zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V podanom odvolaní sa žalobcovia pridržiavali svojich argumentov uvedených v námietkach žaloby. Okrem už uvádzaných skutočností, žalobcovia poukázali na stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 13. mája 2010 č. 28546/2010-9.3., z ktorého vyplýva, že všetky informácie zo záverečnej správy a z výpočtu zásob možno sprístupniť iba so súhlasom žalobcu 1) s tým, že utajenie trvá do 26. júla 2015. Na základe tohto konštatovania, ministerstvo sprístupnilo kópiu rozhodnutia bez utajovaných skutočností. Tvrdenie žiadateľa, že rozhodnutie mu bolo poskytnuté zamestnancom ministerstva, ktoré nespĺňalo náležitosti utajeného dokumentu, ministerstvo odmietlo.

žalobcov, uvedená odpoveď ministerstva bola zaslaná aj na Obvodný banský úrad, ktorej súčasťou bolo aj samotné rozhodnutie ministerstva o schválení zásob bez utajovaných skutočností. K odvolaniu zároveň priložili kópiu rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 242/2005- v.s.ú. z

1. júla 2005 o schválení zásob výhradného ložiska s vyňatými utajovanými skutočnosťami a kópiu rozhodnutia ministerstva s utajovanými skutočnosťami označeného pečiatkou Opálové bane a brusiarne, s.r.o., právneho predchodcu Opálove bane Libanka, s.r.o. Žalobcovia v podanom odvolaní opakovane uviedli, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s právnou argumentáciou žalobcov a svojím postupom im odňal možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie považujú za predčasné. Na základe uvedených skutočností žalobcovia navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
2. decembra 2014, sp. zn. 3S/62/2012-243 zmenil tak, že zruší rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 404-991/2012 zo dňa
3. mája 2012, vrátane prvostupňového rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach č. 913-3452/2011 zo dňa
4. decembra 2011 a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie

ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) OSP, pričom zaviaže žalovaného na náhradu trov konania obom žalobcom. Alternatívne navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

1. decembra 2014, sp. zn. 3S/62/2012-243, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Žalovaný v písomnom vyjadrení z
2. apríla 2015 k odvolaniu žalobcov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia sa opakovane vracajú k námietkam, na ktoré správne orgány už dávali vyjadrenie v správnom konaní a súdnom konaní, bez toho aby uviedli dôvody, prečo tieto neakceptujú, žalovaný sa pridržiaval obsahu svojho vyjadrenia podaného k žalobe. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie o schválení zásob je verejná listina, ktorú

v súčasnosti platnej legislatívy vydáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky po posúdení v Komisii pre klasifikáciu zásob. Konkrétne rozhodnutie s por. č. 01/06/2005 bolo vydané dňa 26. júla 2005 pod číslom: 242/2005-v.s.ú, v ktorom sa okrem iného uvádza, že autorom výpočtu je Jozef Jančok a záverečnú správu predložili Opálové bane Dubník a.s. Toto rozhodnutie je právoplatné. Teda

toho po formálnej stránke autorom záverečnej správy a výpočtu zásob nemôže byť žalobca 1), ktorým je

žaloby Jozef Jančok - SAVARNA. Žalovaný v konaní vychádzal z toho, že rozhodnutie o schválení zásob je verejná listina a že mapa blokov geologických zásob je informácia zo záverečnej správy a je verejne prístupná

§ 7ods.

3 písm.

1. a)a
2. b)autorského zákona v spojení s § 19 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, s § 46 vyhlášky MŽP SR č. 51/2008 Z.z., ktorou sa vykonáva geologický zákon a § 9 vyhlášky SGÚ č. 9/1989 Zb. o registrácii geologických prác, odovzdávaní a sprístupňovaní výsledkov geologických prác, zisťovaní starých banských diel a vedení ich registra. Žalovaný uviedol, že v priebehu konania nebolo spochybnené autorstvo Jozefa Jančoka ako autora záverečnej správy a výpočtu zásob, ani konanie nespôsobilo autorovi záverečnej správy osobnostnú alebo majetkovú ujmu. Žalovaný určite podporí nápravu ujmy (ak sa preukáže jej oprávnenosť) v prípadnom konaní o náhradu spôsobenej škody a kedykoľvek dosvedčí, že predmetné dokumenty boli v konaní použité. Považoval za potrebné uviesť, že

titulných listov záverečnej správy je jej autorom - zodpovedným riešiteľom geologickej úlohy Jozef Jančok fyzická osoba s geologickým oprávnením, vykonávateľom geologických prác bola fyzická osoba podnikateľ Jozef Jančok - SAVARNA - žalobca 1) a obstarávateľom (

súčasnej právnej úpravy geologického zákona „objednávateľom") geologických prác bola spoločnosť Opálové bane Dubník a.s. - žalobca 2). Kto z týchto troch subjektov je nositeľom autorských práv žalovaný neskúmal, ale žalobca 1) zrejme ani nie je nositeľom subjektívneho práva a neprináleží mu konkrétne právo vymáhať si ochranu autorských práv. Žalobca 1)

názoru žalovaného jednak nebol výlučným vlastníkom autorských práv, v prvej etape preto lebo nebol výlučným objednávateľom geologického prieskumu a neskôr dokonca previedol práva k vykonanému geologickému prieskumu na spoločnosť Slovenský opál, s.r.o., ktorý neskôr tieto výsledky predal žalobcovi 2) pri prevode dobývacieho priestoru F.. To dosvedčuje odvolanie žalobcu 1) v inej veci z 28.01.2015 (ktoré pripojil vo fotokópii), kde na str. 3 v treťom odseku sa uvádza, že na financovaní geologického prieskumu sa podieľalo viacej organizácií a v dôkaze č. 1, v zmluve o prevode dobývacieho priestoru, v jej dodatku z 10.5.2001 v čl. III. ods.

podmienok obstarávateľa päť rokov od odovzdania záverečnej správy. Záverečná správa bola odovzdaná v decembri 2001 a doplnená bola v roku 2002, teda záväznosť podmienok sprístupnenia správy skončila najneskôr v roku 2006 a doplnených častí v roku

1. V súčasnosti platný geologický zákon nadobudol účinnosť
2. januára
3. Žalovaný pre úplnosť dodal, že listina o obmedzení prístupu k záverečnej správe, o prípadných finančných nárokoch a o jej prehlásení za obchodné tajomstvo nie je k dispozícii, napriek tomu, že si vyžiadal kompletný materiál súvisiaci s predložením predmetnej správy z archívu Geofondu. K problematike získania údajov žalovaný uviedol, že

jeho názoru navrhovateľ nemal žiadať Ministerstvo životného prostredia SR o sprístupnenie rozhodnutia o schválení zásob

zákona o informáciách, ale mal požiadať o sprístupnenie záverečnej správy a súvisiacich dokumentov správcu dokumentácie - Geofond Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave.

údajov vyznačených na rozhodnutí o schválení zásob získaných z Geofondu bola správa tajná od 06.10.2005 do 06.10.2010, čo vyplýva z kópie prvej strany rozhodnutia, ktoré predložil. Žalovaný ďalej uviedol, že či je žalobca 1) vlastníkom viacerých objektov alebo majetku uloženom v dobývacom priestore F. alebo je to žalobca 2), ako sa to uvádza na iných miestach odvolania, neskúmal. K vlastníctvu objektov žalobcov na halde C., kde sú zriadené iba tri stavby - prevádzková budova, práčka rúbaniny a šatňa spolu s lampárňou na pare. 652/8, 652/9 a 652/10 na základoch pôvodne zriadených stavieb hlboko v minulosti, na parcelách 652/11 (pôvodná budova - šatňa) a 650/4 (pôvodná budova - štajgrovňa) do dnešného dňa nebolo nič zriadené. Tieto objekty sú nepovolené a zrejme aj neoprávnené stavby, ku ktorým nikdy nikto neviedol stavebné konanie, nevydal stavebné povolenie a vlastník pozemku k ich zriadeniu nedal súhlas. Dokladom toho je súdny spor Opálové bane Dubník, a.s. s Lesmi SR, v ktorom sa tieto domáhajú vypratania nehnuteľností a taktiež prebieha proces riešenia nelegálnych stavieb v dobývacom priestore F., skutočnosť ktorú zároveň dokladoval. V konaní o povolení činnosti z roku 1998 nebolo jeho súčasťou stavebné konanie a ani nemohlo byť, lebo by to bolo v rozpore s § 23 banského zákona. Stavebné konanie sa mohlo spojiť s konaním o povolenie banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska (§ 23 ods. 4 a 5 banského zákona), ale nie s konaním o zabezpečení a likvidácii starých banských diel, na také konanie OBÚ nemá oporu v zákone a nie je o tom zmienka ani v rozhodnutí OBÚ č. 1118/511/98-1 z 13.10.

1. Je rozdiel medzi stanoviskom vydaným k činnosti napr. na zabezpečenie starých banských diel a stanoviskom vydaným pre účely stavebného konania. Všetky podania žalobcov smerovali k zastaveniu konania o povolenie banskej činnosti organizácii Opálové bane Libanka, s.r.o., pričom žalovaný sa vecou dôsledne zaoberal a nie je si vedomý toho, že by niečo obchádzal a nedal odpoveď k podstate prejednávanej veci. Skutkový stav bol objektívne zistený a preverený. Žalovaný uviedol, že vytýčenie a stabilizáciu hranice výkonu činnosti má navrhovateľ nielen v podmienkach cit. rozhodnutia, ale aj v ním vypracovanej prílohe č.
2. plánu otvárky, prípravy a dobývania, a takýto postup je určite v súlade s plánovaním činnosti v štádiu prípravy a realizácie. Navrhovateľ má možnosť sa rozhodnúť, či bude činnosť vykonávať v súlade s podmienkami rozhodnutia, alebo požiada o zmenu povolenej banskej činnosti, alebo činnosť nebude vykonávať. Iný postup bude v rozpore s existujúcim právnym stavom upravujúcim vykonávanie banskej činnosti a v jeho dôsledku nevyhnutne dôjde k stretu súvisiacemu s výkonom hlavného dozoru štátnej banskej správy nad touto činnosťou, v rozsahu takom ako je to upravené v § 39 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. a súvisiacich predpisov a ustanovení. Banskou činnosťou na základe prehlásenia navrhovateľa nebudú ohrozené objekty žalobcu 2), a preto žalovaný nemal právny dôvod vyžadovať od navrhovateľa písomnú dohodu o vyriešení stretov záujmov medzi nimi. Uložené technické opatrenia majú jediný účel: technicky s rezervou zabezpečiť, aby pri realizácii vykonávanej činnosti nemohlo dôjsť k porušeniu deklarovaného konania žiadateľa, že bude bez stretov záujmov so žalobcom. Žalovaný v odvolacom konaní nenahrádzal prvostupňový orgán, ale plnil si povinnosti vyplývajúce mu zo správneho poriadku, reagoval na podnety žalobcov a konal

§ 60asprávneho poriadku.

Ako napr. k problematike existencie inžinierskych sietí, ktorú žalobca otvoril až v odvolacom konaní alebo k problematike územnej ochrany objektov v okolí povoľovanej činnosti. Ďalší postup o využívaní ložiska, ktorý žalovaný žiadal od navrhovateľa sa týkal budúcnosti objektov susediacich s pozemkom č. 652/20. Tým že navrhovateľ vo svojom vyjadrení prehlásil, že tieto nebudú poškodené a v blízkosti týchto priestorov činnosť nebude vykonávať, a teda nebude ich riešiť ako ohrozený záujem, žalovaný sa v konaní ďalej touto problematikou nemal dôvod zaoberať a určil bezpečnostné ochranné pásmo objektov. Žalovaný uviedol, že objekty

žaloby označené ako geologické boli zriadené pred určením dobývacieho priestoru "F." (v rokoch 1998 až 1999). Potrebnosť týchto objektov a ich údajné povolenie rozhodnutím OBÚ na zabezpečenie prevádzky a bezpečnostných predpisov na odôvodnenie ich zriadenia a užívania je nepravdivé, a nie sú nepostačujúce súhlasy obce, správcu lesných pozemkov a obvodného lesného úradu v Prešove. Nie je pravdou, že uvedené stavby - ich účel bol zmenený s vedomím prvostupňového orgánu a že boli postavené na základe rozhodnutia OBÚ Košice č. 1118/511/98-1 z 13.10.1998 o povolení banskej činnosti (zabezpečenia starých banských diel

overeného plánu zabezpečenia). Samotné rozhodnutie a ani plán zabezpečenia tieto stavby ani nerieši a ani nespomína. Stanovisko žalovaného k problematike použitia záverečnej správy a rozhodnutia o schválení zásob vyjadril v napadnutom rozhodnutí. Autorské práva štátna banská správa nie je kompetentná riešiť. V § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona sa uvádza: "ochrana

tohto zákona sa nevzťahuje na úradné rozhodnutia, verejnú listinu, úradný spis...". Rozhodnutie o schválení zásob je verejná listina a údaje resp. skutočnosti v geologickej dokumentácii sú

súčasnej legislatívy prístupné. Otázka prípadnej finančnej náhrady, ak bola uplatnená organizáciou, ktorá vykonala geologický prieskum je otvorená. K stretom záujmov, ktoré mal

žaloby navrhovateľ povinnosť riešiť, žalovaný uviedol, že si osvojil názor navrhovateľa, že predmetnou činnosťou nebudú ohrozené strety záujmov a že nie je potrebné predložiť dohody o riešení stretov záujmov a uznal aj prehlásenia žiadateľa, že predmetnou činnosťou nebudú dotknuté iné objekty. Správny orgán tento stav akceptoval na základe prehlásenia navrhovateľa, že objekty na pozemkoch KN-C č. 652/10,11,13,15 a 650/4 nie sú zahrnuté vo vyňatej parcele 652/20, ktorá je určená na ťažbu výhradného nerastu, činnosťou nedôjde k poškodeniu stavieb ani poškodeniu uvedených pozemkov, a aplikoval toto prehlásenie tak, že objekty na pozemkoch parcelných č. 652/10, 11, 13, 15 budú chránené 8 m ochranným pásmom a tento záver bol premietnutý do technických podmienok rozhodnutia. Žalovaný tiež uviedol, že navrhovaná činnosť je malého rozsahu a svojou povahou a spôsobom realizácie nie je obvyklá, ale nie je ani vylúčená alebo obmedzená predpismi a preto bola povolená s upresňujúcimi a obmedzujúcimi podmienkami. Žalovaný zdôraznil, že zmier v konaní hľadal a

jeho názoru je napadnuté rozhodnutie výsledkom kompromisu a chráni aj navrhovateľa aj žalobcu. Napadnuté rozhodnutie určite nebolo svojvoľné alebo arbitrárne, čo potvrdzuje aj samotný rozsah spisu. Žalobca sám v konaní na prvom stupni ani v konaní o odvolaní nežiadal o určenie nových alebo zmenu osobitných technických podmienok. Žalovaný doplnil a sprísnil osobitné technické podmienky jednoznačne v záujme ochrany žalobcu.

názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie, ak sa bude realizovať pri dodržaní osobitných technických podmienok, zmier navodzuje. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, dôkladného zistenia skutkového stavu a primeraného určenia osobitných technických podmienok. Je jednoznačne zrozumiteľné, vychádzajúce z primeraného prístupu k oprávneným očakávaniam navrhovateľa, k chráneným záujmom štátu a práv fyzických a právnických osôb zúčastnených v konaní. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „odvolací súd") ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcov a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 28. júna 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje

ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta OSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá OSP). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí. Nie je ani úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom

ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobcov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. 404-991/2012 z

1. mája 2012, ktorým žalovaný zmenil a doplnil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o povolení banskej činnosti pre žiadateľa Opálové bane Libanka, s.r.o. so sídlom Floriánova 3201/12, Prešov tak, že: I. Vo výroku, kde je uvedené miesto banskej činnosti, doplnil: „na pozemku KN-C parc. č. 652/1 na jej časti č. 652/20 definovanej geometrickým plánom overeným Správou katastra Prešov pod č. 492/10 dňa
2. apríla 2010." II. Technické podmienky povoľovanej banskej činnosti organizácii Opálové bane Libanka, s.r.o. doplnil ďalšími osobitnými technickými podmienkami banskej činnosti pod bodmi 12 až 18, ktoré v preskúmavanom rozhodnutí presne špecifikoval. V ostatnom napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcov 1), 2) zamietol. Úlohou súdu bolo posúdiť existenciu zákonných podmienok pre vydanie rozhodnutia o povolení banskej činnosti pre žiadateľa.

§ 17ods.

2 zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov.

§ 18bods.

2 veta prvá zákona o banskej činnosti, ak je predložená dokumentácia úplná a správna a došlo k vyriešeniu stretov záujmov, obvodný banský úrad povolí banskú činnosť.

§ 18bods.

3 zákona o banskej činnosti, v povolení banskej činnosti obvodný banský úrad

potreby určí aj osobitné technické podmienky banskej činnosti a rozhodne o námietkach účastníkov konania.

§ 33ods.

6 banského zákona, organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, je povinná doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené.

§ 17ods.

2 zák.č. 313/1999 Zb. o geologických prácach v znení platnom v dobe odovzdania záverečnej správy, obstarávateľ pri odovzdaní záverečnej správy a hmotnej geologickej dokumentácie oznámi právnickej osobe poverenej ministerstvom podmienky na ich sprístupňovanie a poskytovanie informácií z nich vrátane prípadne požadovaných finančných úhrad, podmienky sú záväzné päť rokov od ich odovzdania právnickej osobe poverenej ministerstvom.

§ 19ods.

2 geologického zákona, objednávateľ pri odovzdaní záverečnej správy oznámi právnickej osobe poverenej ministerstvom podmienky na jej sprístupňovanie a poskytovanie informácií z nej vrátane požadovaných finančných úhrad; podmienky sú záväzné desať rokov od ich odovzdania právnickej osobe poverenej ministerstvom.

§ 19ods.

5 geologického zákona, záverečné správy sa považujú za informácie o životnom prostredí a na ich sprístupňovanie sa okrem prípadov

odsekov 2 a 3 vzťahuje osobitný predpis. (zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov).

§ 46ods.

4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008 Z.z. z 21. januára 2008, ktorou sa vykonáva geologický zákon, objednávateľ môže určiť podmienky, za ktorých možno záverečnú správu sprístupňovať a poskytovať z nej informácie. V týchto podmienkach môže objednávateľ určiť

1. a)vybrané časti záverečných správ, ktoré sprístupňuje alebo z ktorých poskytuje informácie výhradne objednávateľ,
2. b)vybrané časti záverečných správ, ktoré možno sprístupňovať alebo poskytovať z nich informácie len s jeho predchádzajúcim súhlasom,
3. c)ostatné časti záverečných správ bez obmedzenia ich sprístupňovania alebo poskytovania informácií z nich,
4. d)finančné úhrady požadované za poskytované informácie,
5. e)čas, po ktorý platia obmedzujúce podmienky

písmen a) a b), najviac však desať rokov od ich odovzdania Štátnem