1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
1 písm. b/, c/, f/ Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu. II.
1 Tr. por. vec s a v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „ŠTS BB“) rozsudkom z 18. marca 2016, sp. zn. BB - 3T 31/2015, uznal obžalovaného Š. C. v bodoch 1/ a 2/ vinným z pokračovacieho zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spáchanom v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom subvenčného podvodu
1, ods. 6 písm. a/ Tr. zák. na nasledovnom skutkovom základe: 1/ ako konateľ Q. s.r.o., R., IČO: XXXXXXXX (ďalej „Q.“) podal dňa
faktúry č. 2009042 z
faktúry č. 2010235 z 23. septembra 2010 za sumu 140.000 €,
faktúry č. 2010236 z 4. októbra 2010 za sumu 8.355,47 €,
faktúry č. 2010239 z 4. októbra 2010 za sumu 118.900 €,
faktúry č. 2010240 z 4. októbra 2010 za sumu 48.500 €,
faktúry č. 2010243 z 12. októbra 2010 za sumu 185.400 €,
faktúry č. 2010244 z 12. októbra 2010 za sumu 203.400 €,
faktúry č. 2010245 z 12. októbra 2010 za sumu 114.000 €,
faktúry č. 2010257 z 21. októbra 2010 za sumu 120.000 €,
faktúry č. 2010339 z
6 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenástich) rokov.
2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 100.000 € s tým, že zaplatená suma peňažného trestu
2 Tr. zák. pripadá štátu.
3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
RV SR škodu vo výške 894.219,25 €.
2 Tr. por. súd poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný Š. C. prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Gabriely Čechovej, advokátky so sídlom Štúrova 7, 040 11 Košice, odvolanie z
zmluvy sú oprávnenými výdavkami všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít konkrétneho projektu tak, ako je to špecifikované v zmluve, ktoré spĺňajú podmienku, že vznikli v čase realizácie aktivít projektu a v súvislosti so stanoveným termínom ich ukončenia, a ktoré spĺňajú podmienku oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušnej výzvy a boli vynaložené v súlade so zmluvou, právnymi predpismi SR a ES. Predložením pravdivých a úplných podkladov príjemcom príspevku, hoci aj o predraženom nákupe vínnej technológie, má poskytovateľ príspevku k dispozícii všetky relevantné údaje, a preto nielenže má možnosť, ale má aj povinnosť skontrolovať ich z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti a po zistení, že sa takto nepostupovalo, je povinnosťou poskytovateľa predmetný príspevok neposkytnúť, resp. ho primerane krátiť. Predraženie nákupu nie je znakom predloženia nesprávneho dokladu poskytovateľovi, príp. znakom použitia prostriedkov z rozpočtu Európskych spoločenstiev (ďalej len „ES“) na iný účel, ako boli pôvodne určené (k tomu viď Justičná revue 68, 2016, č. 1, s. 37 - 51). Z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť ani záver, že konanie obžalovaného napĺňa znaky subvenčného podvodu
zák., keďže nebolo preukázané, že by žiadateľ poskytnutú platbu použil na iný, než deklarovaný účel, resp. že by zamlčal, alebo uviedol hrubo skreslené, príp. nepravdivé údaje, ktoré by pre posúdenie žiadosti poskytovateľom boli dôležité. Inými slovami, nebolo preukázané, že by žiadateľ PPA uviedol do omylu v otázke účelového použitia, resp. umelo vytvoril podmienky pre cenové relácie, keďže tieto PPA položkovite predložil a zdôvodnil tak, ako to správny orgán požadoval. Ďalej namietal, že súdu neprislúcha nahrádzať práva poškodeného, ktorý je
por. povinný sám uplatniť svoj nárok a to tak, že z neho musí byť zrejmý dôvod a jeho výška. Uvedeným spôsobom poškodený na hlavnom pojednávaní z 18. februára 2016 nepostupoval. Súd nemá čo odhadovať spôsobenú škodu, keďže uvedenie dôvodu a výšky škody náleží poškodenému. Navyše, súd ani nevzal do úvahy tvrdenie svedka T., ktorý uviedol, že tovar dodal subdodávateľovi pod cenu. Obžalovaný tiež vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadal na odborné vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline (ďalej len „ÚSI“) len preto, že ho dal vypracovať syn obžalovaného. Pritom
tohto vyjadrenia by ceny predmetných strojov a zariadení boli u iných dodávateľov ešte vyššie. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že konečný dodávateľ technológie nemal podnikateľskú minulosť, obžalovaný vysvetlil, že historická minulosť dodávateľa nebola podmienkou poskytovateľa. Z vyjadrení zástupcov PPA plynie, že táto ani toky medzi jednotlivými dodávateľmi nesleduje, pre ňu je podstatné len konečné uplatnenie výdavkov. Na podklade týchto skutočností obžalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok
1 písm. b/, d/ Tr. por. v celom rozsahu zrušil a aby
1 Tr. por. vec vrátil ŠTS BB na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby odvolací súd sám rozhodol
a/ Tr. por. a obžalovaného spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) oslobodil. Podané odvolanie bolo v dňoch
1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej namietal, že v konaní bol vypočutý len zanedbateľný počet svedkov, ktorí žiadne skutočnosti v neprospech obžalovaného ani neuviedli. Pre rozhodujúci záver súdu o tom, že štruktúre obchodného vzťahu chýba hospodárska podstata a vykazuje znaky riadené procesu zo strany obžalovaného Š. C., neexistujú žiadne dôkazy. Súd pri tom nevypočul skutočných kľúčových svedkov, a síce E. R., Ing. H. E., A. E., W. T., H. J., Z. P., W. P., T. P. a Ľ. P., ktorí by s určitosťou množstvo nejasností vedeli vysvetliť. Namietal aj skutočnosti zo s. 30 rozsudku, keď ŠTS BB bez bližšieho znaleckého skúmania porovnával náklady na prepravu z Talianska do Pezinka s transportom technológie do miesta určenia vo Viničkách. Preprava z Talianska sa zrealizovala za osem hodín, kým prekládka, vykládka a vysoko odborná montáž, vrátane uloženia technológie trvala štyri mesiace. K svedkovi JUDr. O. uviedol, že je voči nemu osobne zaujatý, o čom svedčí aj to, že naňho podal desiatky trestných oznámení, ktoré boli odmietnuté ako nedôvodné. Šíri o ňom nepravdy a neustále sa mu usiluje škodiť. Takmer celý jeden zväzok je venovaný podaniam a udaniam, ktorých autorom je JUDr. O. a ktoré obsahujú zámerne skreslené skutočnosti. Pritom jeho výpoveď bola pre ŠTS BB kľúčovým dôkazom pri rozhodovaní o jeho vine. K výške škody doplnil, že prípadne vzniknutú pohľadávku má MPaRV SR zabezpečenú platným záložným právom. Okrem toho, rozhodnutia PPA o vrátení nenávratných finančných príspevkov sú predmetom súdneho prieskumu na Krajskom súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 5S 167/2015 a pod sp. zn. 6 S 161/2015, ktorý odložil vykonateľnosť administratívnoprávnych rozhodnutí. Poukázal aj na to, že pohľadávka poškodeného z titulu vrátenia nenávratného finančného príspevku je smerovaná voči spoločnostiam R. a Q., kým v zmysle napadnutého rozsudku sa predmetná povinnosť ukladá samotnému obžalovanému. Škoda je tak uplatňovaná duplicitne a na strane štátu by jej plnením mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. V ďalšej časti obžalovaný namietal postup súdu ohľadne predložených znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, ktoré mali jasne preukazovať, že hodnota majetku, na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky štátu a EÚ (minimálne) zodpovedá objemu takto poskytnutých finančných prostriedkov. Je nepredstaviteľné, aby súd sám posudzoval odborné skutočnosti týkajúce sa hodnoty nehnuteľností. Ak mal nejaké pochybnosti ohľadne takto predloženého znaleckého posudku, potom mu nič nebránilo, aby dal vypracovať nový znalecký posudok. Namiesto toho sa ŠTS BB len stroho odvolal na hospodársku podstatu transakcií. Do pozornosti súdu dal obžalovaný aj vyjadrenia Mgr. R. C. z 9. októbra 2013 a D. U. z 5. augusta 2014, ktorí zhodne potvrdili, že v súvislosti s kontrolou na mieste neexistujú žiadne správy, resp. že predmetom kontroly bola aj efektívnosť a hospodárnosť vynaložených prostriedkov a žiadne pochybenia sa v tomto smere nezistili. Súd nebral do úvahy ani to, že R. a Q. uskutočnili prieskum trhu a vybrali najvýhodnejšiu ponuku. Ani spôsob výpočtu škody, ktorý v rozsudku na s. 17 prezentoval ŠTS BB nemá žiaden podklad v súdnom spise, zákonnom ustanovení a už vôbec nie vo vyjadreniach a podkladoch poškodeného. Okrem toho, škodu si má uplatniť poškodený a nemá po nej pátrať súd ex offo. Na záver obvinený namietal „hyper-rýchle konanie“, keď vysvetlil, že súd o komplikovanej veci rozhodol na piatich pojednávaniach v priebehu jedného mesiaca, počas ktorého odmietol väčšinu návrhov obhajoby. Takýto postup označil za rozporný s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže uvedené ustanovenie nemožno vykladať len tým spôsobom, že súdne konania nesmú byť príliš dlhé, ale aj v tom smere, že žiadne súdne konanie nesmie byť neprimerane urýchľované a unáhlené. Rýchlosť súdneho konania nesmie byť uprednostňovaná na úkor jej kvality. Na podklade týchto skutočností navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok
1 písm. a/, b/, d/ Tr. por. zrušil a aby
1 Tr. por. vec vrátil na ŠTS BB, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, resp. aby ho
a/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora oslobodil. Dňa
ktorých malo R. vrátiť 2.803.424,76 € mu bolo doručené nové rozhodnutie PPA z 29. mája 2017, č. 600/133-R/2013/2,
ktorého má R. vrátiť len časť nenávratného finančného príspevku vo výške 8.353,77 €. Vysvetlil, že nové rozhodnutie, na rozdiel od toho pôvodného, vychádzalo z doplneného administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzali aj doklady, ktoré mali byť predmetom záverečnej správy OLAF-u. Poukázal aj na to, že PPA pri rozhodovaní zobrala do úvahy aj znalecký posudok ÚSI v Žiline,
ktorého zistená hodnota majetku korešponduje hodnote uvedenej v účtovníctve R.. Zopakoval, že aj
samotnej PPA sú závery správy OLAF-u absolútne nedôvodné. Aj dodatočne zistený rozdiel (8.353,77 €) predstavuje len neúmyselnú administratívnu chybu, ktorú medzičasom R. napravilo tým, že ju uhradilo. Vo vzťahu k Q. uviedol, že voči rozhodnutiam PPA z
zák. opäť zopakoval, že žiadne výkazy nefalšoval, neposkytol ani nesprávny, resp. neúplný doklad alebo výkaz a nikde ani nebolo konštatované, že by čo i len časť nenávratného finančného príspevku poskytol na iný účel. Pred podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok uskutočnilo R. prieskum trhu, vybralo najvýhodnejšiu cenovú ponuku a túto následne predložilo PPA. PPA teda mala k dispozícii všetky príslušné údaje a doklady týkajúce sa technológie ešte pred uzavretím zmluvy. Nemohla byť teda naplnená základná skutková podstata a s ohľadom na očividnú absenciu škody ani tá kvalifikovaná. Poukázal aj na absenciu subjektívnej stránky trestného činu. Ani znaky skutkovej podstaty
zák. nemohli byť naplnené, keďže ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku, hodnota technológie, ktorá bola obstaraná, zodpovedá hodnote nenávratného finančného príspevku. Podmienky pre získanie nenávratného finančného príspevku boli riadne splnené a preukázané, čo potvrdila aj PPA. Najvyšší súd
1 Tr. por. po zistení, že niet dôvodu na zamietnutie odvolania
1 Tr. por. ani na zrušenie rozsudku
3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný Š. C. podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, možno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. a dospel pritom k záveru, že odvolanie obžalovaného Š. C. je dôvodné. Úvodom odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o proces podávania žiadostí o poskytnutie nenávratných finančných príspevkov, podpisovania zmlúv, nákup špecifických vinárskych technológií prostredníctvom reťazca firiem (od R. cez A. k Q. v prípade skutku 1/, resp. od R. cez S., S. a A. k R. v prípade skutku 2/), ako aj podávania žiadostí o platby, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že skutky sa stali tak, ako sú uvedené v obžalobe. Jedinou spornou otázkou, ako to správne konštatuje ŠTS BB, bola tá, či postupné niekoľkonásobné navyšovanie cien za dodávanú technológiu malo nejaký hospodársky význam, resp. či jeho význam nespočíval práve a len v neodôvodnenom vylákaní rozpočtových prostriedkov ES a SR. ŠTS BB v tomto smere dospel k záveru, že zo strany obžalovaného išlo od začiatku o vopred riadený proces, ktorým výber najvýhodnejšieho dodávateľa len simuloval. Poukázal na to, že
názoru najvyššieho súdu, takto vykonané dokazovanie smerovalo k posúdeniu vyššie uvedenej spornej otázky, závery z neho plynúce možno vyhodnotiť ako predčasné, keďže boli založené na neúplne zistenom skutkovom stave (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), resp. medzičasom (hlavne po vydaní prvostupňového rozsudku) vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Súd prvého stupňa pochybil, keď nevykonal všetky dôkazy týkajúce sa postavenia, resp. účelu spoločností S., S. a predovšetkým A. (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Vo veci je nutné doplniť dokazovanie v tom smere, či v prípade popísaného reťazca ide skutočne o „umelo vytvorené, resp. nastrčené spoločnosti“, ktorých jediným cieľom bolo vytvoriť predpoklady pre navýšenie cien alebo, naopak, ich zapojenie do obchodu malo konkrétny ekonomický zmysel, keďže postupné navyšovanie faktúr odzrkadľovalo realizované práce, resp. poskytnuté služby. Pokiaľ ide spoločnosť S., v tomto smere považuje odvolací súd za potrebné doplniť dokazovanie o trestný spis svedka R., ktorý je na ŠTS BB vedený pod sp. zn. 3 T 25/2012, resp. ako listinný dôkaz vykonať rozsudok ŠTS BB z
tvrdenia obžalovaného malo tvoriť hospodársku podstatu navyšovania ceny. Za predpokladu, že súd prvého stupňa dospeje k záveru, že určitá časť finančných prostriedkov (ktorými sa mala kumulovať konečná cena) by teoreticky mohla byť využitá v súvislosti s vyššie uvedenými prácami, potom si vo svetle § 261 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a § 225 ods. 6 Tr. zák. v spojení s § 125 ods. 1 Tr. zák., ale aj z dôvodov, pre ktoré odvolací súd vo vzťahu k výroku o náhrade škody postupoval
1 písm. f/ Tr. por. (viď nižšie), bude musieť vyjasniť, či ďalšie dokazovanie zamerané na určenie konkrétnej výšky ceny nakládky, vykládky a montáže strojov, nepresahuje potreby trestného stíhania. K posudzovanej otázke považuje odvolací súd za nevyhnutné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie aj o príslušné administratívnoprávne rozhodnutia PPA a MPaRV SR vydané voči Q. a R. vo veciach vrátenia nenávratných finančných príspevkov, resp. (všetky doposiaľ neoboznámené) súdne rozhodnutia, ktorým krajský alebo najvyšší súd tieto podrobil správnemu prieskumu (tu viď aj odpoveď MPaRV SR z 12. júna 2017 s prílohami). Odvolací súd upozorňuje, že ani obhajobná argumentácia obžalovaného Š. C. ohľadne aplikácie § 7 Tr. por., pojednávajúceho o posudzovaní predbežných otázok, nemôže ostať nepovšimnutá.
mienky odvolacieho súdu, na základe takto doplneného dokazovania si bude možné bez akýchkoľvek pochybností utvoriť názor na hospodársku podstatu realizovaných transakcií. Pokiaľ ide o rozsah kontrolných právomocí poskytovateľa príspevkov (PPA, resp. MPaRV SR), ako aj povinnosť obžalovaného efektívne nakladať s verejnými prostriedkami (a s tým spojenou právnou kvalifikáciou skutkov), odvolací súd považuje za potrebné ako listinné dôkazy vykonať správy MPaRV SR k dožiadaniu (č. l. 1833 - 1835, 1838 - 1839) a predovšetkým samotné zmluvy o poskytnutí nenávratných finančných príspevkov (vrátane príloh a dodatkov) (č. l. 1109 - 1120; 1316 - 1354). V tomto smere odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na čl. III bod 4 - 8, 10, čl. VII bod 1, 3, 6, 12, 16, ako aj na znenie § 278 ods. 2 Tr. por.,
ktorého súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Za dôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj tú časť odvolania obžalovaného, v ktorej namieta, že ŠTS BB sa nedostatočne vysporiadal s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania. Aj
mienky odvolacieho súdu, pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že obžalovaným navrhované dôkazy neboli spôsobilé priniesť viac svetla do prejednávanej veci, keďže okolnosti, ktoré majú byť predmetom dokazovania boli dostatočne preukázané inými vykonanými dôkazmi, bolo treba konkrétne vysvetliť, o aké preukázané okolnosti išlo a čím - ktorými dôkaznými prostriedkami tieto okolnosti boli preukázané, resp. z akého dôvodu by obhajobou navrhované doplnenie dokazovania nesmerovalo k zisteniu skutkového stavu (§ 168 ods. 1 Tr. por.). V tomto zmysle ide odvolaciemu súdu predovšetkým o navrhnutých svedkov obhajoby (R., Ing. E., E., T., J., Z. a T. P., P. a P.), u ktorých ŠTS BB v kontexte vyššie uvedeného nepostupoval. V tomto smere sa však najvyššiemu súdu (na margo argumentácie obžalovaného) žiada dodať, že predmetné pochybenie nezakladá dôvody pre zaujatosť konajúceho súdu. Pokiaľ ide o výroky o náhrade škody (§ 321 ods. 1 písm. f/ Tr. por.), odvolací súd upozorňuje súd prvého stupňa, že jednou z podmienok pre postup
1 Tr. por. je existencia pasívnej legitimácie obžalovaného (R 48/1962). Musí to byť obžalovaný a nie právnická osoba, v mene ktorej obžalovaný ako štatutárny orgán konal, kto by v prípadnom civilnom konaní (resp. konaní pred iným orgánom) bol povinný spôsobenú škodu nahradiť. Okrem toho, v posudzovanom prípade sa súd dostatočne nevysporiadal s otázkou prípadnej výlučnej pôsobnosti PPA, resp. MPaRV SR (ako prvostupňového, resp. odvolacieho správneho orgánu
543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov) viesť a rozhodovať v rámci osobitného administratívnoprávneho konania o navrátení poskytnutého nenávratného finančného príspevku (o to viac, že tieto konania už sčasti aj prebehli). Z tohto pohľadu je námietka obžalovaného Š. C. o procesne nesprávnom uplatňovaní náhrady škody zo strany MPaRV SR predčasná, keďže, ako sme uviedli, súd prvého stupňa si nevyjasnil otázku, či si svojim postupom „neatrahoval“ kompetenciu správnych orgánov (resp. či môže uplatnený nárok priznať na inom právnom podklade) a rozhodnúť o vrátení poskytnutých príspevkov, a to dokonca vo vzťahu k obžalovanému, ktorý (ako fyzická osoba) príspevky ani nečerpal (k tomuto per analogiam porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z 27. februára 2014, sp. zn. 4 To 5/2014). Na podklade vyššie formulovaných úvah, rozhodol najvyšší súd tak, že
1 písm. b/, c/, f/ Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a s ohľadom na rozsah dokazovania, ktoré je treba vo veci doplniť (čo by bolo pre odvolací súd spojené s neprimeranými ťažkosťami),
1 Tr. por. vec vrátil ŠTS BB, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.