názoru dovolateľa pokračovanie v konaní by mohlo znamenať množstvo úkonov vykonaných zbytočne, neúčelne a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Ďalej žalovaný má za to, že odvolací súd nesprávne právne posúdil, že uznesenie o zamietnutí návrhu na pokračovanie je rozhodnutím súdu prvej inštancie, proti ktorému je možné podať odvolanie, napriek tomu, že uvedené rozhodnutie (uznesenie) je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania. Taktiež dovolateľ namietal, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že prekážky odôvodňujúce prerušenia tohto súdneho konania odpadli. Stručné odôvodnenie právneho posúdenia založeného na nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu týkajúce sa existencie/trvania prekážok odôvodňujúcich prerušenie tohto súdneho konania je nejasné, nepresvedčivé, nezodpovedá správnej aplikácii práva na skutočný skutkový stav, je arbitrárne a neodpovedá na všetky skutkové a právne otázky zásadné, podstatné a významné pre toto rozhodnutie.
CSP nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 7.
p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 8.
p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho v súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
ods. 2, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a) až n). 10.
dovolateľa je jeho mimoriadny opravný prostriedok prípustný
f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené a odôvodnenie nie je presvedčivé a neumožňuje kontrolu rozhodovania. 11. Mimoriadny opravný prostriedok prípustný
f/ CSP je prípustný pri splnení základnej podmienky, že ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej a ak nie je táto podmienka splnená tak v druhom prípade, po splnení druhej základnej podmienky, že ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí. Tieto dve základné podmienky alternatívne neboli splnené. V danej veci bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na pokračovanie v konaní rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu nešlo o konanie vo veci samej ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 12. Dovolací súd sa posudzovaním dovolania žalovaného podaného z dôvodov § 421 ods. 1 písm. b) CSP nezaoberal z dôvodov uvedených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1VCdo/2/2017,
právneho názoru, vyjadreného v tomto rozhodnutí je kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP a § 421 CSP neprípustná. Ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti
oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP. V uvedenom rozhodnutí Veľkého senátu sa uvádza, že „Ani za predchádzajúcej právnej úpravy (pozn. dovolacieho súdu: Občiansky súdny poriadok) nebol dovolací súd povinný posúdiť vždy opodstatnenosť dovolacej argumentácie v celej jej šírke. Vady zmätočnosti boli už
tejto právnej úpravy považované za procesné pochybenia najzásadnejšej povahy, ktoré boli rozhodovacou praxou a tiež právnou teóriou považované za natoľko závažné, že dovolací súd po závere o ich existencii dovolaním napadnuté rozhodnutia rušil bez toho, aby ich posudzoval z hľadiska správnosti v nich zaujatých právnych záverov. Existencia procesných vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP zakladá prípustnosť dovolania a zároveň jeho opodstatnenosť. So zreteľom na túto povahu a procesné dôsledky každej zvád zmätočnosti vedie súbežné uplatnenie oboch dôvodov prípustnosti dovolania (§ 420 CSP a § 421 CSP) k tomu, že dovolací súd sa obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP. Pokiaľ by postupoval inak (a skúmal opodstatnenosť uplatnenia dovolacieho dôvodu ešte aj
CSP), prehliadal by zreteľné vnútorné protirečenie argumentácie samotného dovolateľa, ktoré spočíva vtom, že dovolateľ poukazujúci na nesprávne právne posúdenie súbežne tvrdí existenciu takého mimoriadne závažného a neprehliadnuteľného dôvodu (existenciu vady zmätočnosti), pre ktorý napadnuté rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané. Dovolanie nemôže byť úspešne založené na argumentácii týkajúcej sa nesprávnosti právneho posúdenia odvolacieho súdu v niektorej právnej otázke (§ 421 CSP), keď je v ňom súbežne uplatnená (protirečivá) argumentácia dovolateľa,
ktorej odvolací súd za daného procesného stavu (zmätočnosti) vôbec nemal prikročiť k právnemu posúdeniu ako takému."
c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.