Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/1381/2015 Identifikačné číslo spisu: 7110226378 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:

§ 470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 8.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (

§ 470ods.

2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [

tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].

1. Podľa právneho stavu účinného do
2. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (

§ 236ods.

1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.

1. V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky tých rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým bolo dovolanie prípustné.
2. Dovolanie žalovanej by vzhľadom na vyššie uvedené vyvolalo ňou sledovaný procesný účinok iba vtedy, ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v ustanoveniach § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. 12.
3. Dovolateľka procesné vady konania, ktoré sú uvedené v ustanovení § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p., nenamietala a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. 12.
4. Prípustnosť dovolania je odôvodnená vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. K odňatiu možnosti došlo jednak nevykonaním dokazovania podľa návrhu žalovanej, jednak pojednávaním
5. septembra 2012 v neprítomnosti žalovanej i jej právneho zástupcu v dôsledku chyby súdu pri označení pojednávacej miestnosti. 12.
6. Za právneho stavu do
7. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv -

napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Obsah spisu nijako nenasvedčuje tomu, že by bolo dovolateľke niektoré z týchto oprávnení odňaté. 12.

1. Do
2. júna 2016 prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, prípadne nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/
3. Dodáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97). 12.
4. Procesné oprávnenie účastníka konania byť prítomný na pojednávaní realizovali súdy do
5. júna 2016 tak, že na prejednanie veci samej nariadili pojednávanie, na ktoré účastníka predvolali spravidla najmenej päť dní pred dňom, kedy sa malo pojednávanie konať (§ 115 O.s.p.). Pojednávanie bolo možné odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom súd uviedol dôvod odročenia a spravidla i deň konania nového pojednávania (§ 119 ods. 1, 4 O.s.p.) v zápisnici o pojednávaní. 12.
6. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo
7. júna 2016 (č.l. 113 a nasl. spisu) vyplýva, že pojednávanie bolo na žiadosť právneho zástupcu žalobcu odročené na „
8. septembra 2012 o 8.30 hod. č. d. 235/
9. p. - Krajský súd s tým, že prítomný žalobca, jeho právny zástupca, žalovaná a jej právny zástupca berú termín pojednávania na vedomie, osobitne volaní nebudú.“ Na pojednávanie
10. septembra 2012 sa žalovaná, ani jej právny zástupca nedostavili, čo súd uviedol v zápisnici o pojednávaní spolu s poznámkou, že aj keď pojednávanie bolo vytýčené do nesprávnej pojednávacej miestnosti, podľa zistenia súdu sa pred touto miestnosťou nachádzal iba žalobca a jeho právny zástupca. Súd na žiadosť právneho zástupcu žalobcu pojednávanie opätovne odročil bez prejednania veci samej na
11. novembra 2012 (č.l. 127 spisu). Na toto pojednávanie boli písomne predvolaní žalovaná i jej právny zástupca, ktorí sa ho zúčastnili; súd tak pokračoval v prejednaní veci samej o.i. výsluchom žalovanej, ktorá uviedla, že sa o finančné aktivity ani záväzky dlžníka nezaujímala (č.l. 131 a nasl. spisu). Pokiaľ je teda v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie (č.l. 248 spisu, posledný odsek) uvedené, že žalovaná túto skutočnosť uviedla na pojednávaní
12. septembra 2012, ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú ale opravil už odvolací súd, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa tak stalo (až) na pojednávaní
13. novembra 2012 (č.l. 302 spisu, tretí odsek). Uvedená nesprávnosť však nemala na priebeh ani výsledok konania žiadny vplyv, a keďže na pojednávaní
14. septembra 2012 vôbec nedošlo k prejednaniu veci samej, vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezaložilo ani (predchádzajúce) nesprávne označenie pojednávacej miestnosti - ktoré žalovaná voči súdu prvej inštancie ani nenamietala, prvýkrát tak urobila až v odvolaní. 12.
15. Realizácia procesného oprávnenia strany (účastníka) byť prítomný na pojednávaní neprichádza do úvahy ani vtedy, keď súd v súlade so zákonom koná a rozhoduje bez nariadenia pojednávania. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., účinného do
16. júna 2016, bol odvolací súd povinný nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie len vtedy, ak išlo o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej a zároveň bola daná aspoň jedna z podmienok uvedených pod písm. a/ až d/ tohto ustanovenia. Ak odvolací súd dospel k záveru, že taká podmienka daná nie je, pojednávanie nebol povinný nariadiť. Procesné strany boli pritom riadne upovedomené o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Procesným postupom, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohla byť dovolateľke odňatá možnosť pred súdom konať.
17. Dovolateľka ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). 13.
18. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci bolo do
19. júna 2016 považované za relevantný dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý ale mohol byť úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní. 13.
20. Do vyššie uvedeného dňa samo nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladalo (

najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nešlo totiž o vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by podľa § 238 O.s.p. zakladal prípustnosť dovolania.

1. Pokiaľ sa v dovolaní namieta, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že právna úprava účinná do
2. júna 2016 považovala aj vadu tejto povahy za relevantný dovolací dôvod, ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (pozri viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).
3. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej, ktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do
4. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo v danom prípade účinok umožňujúci dovolaciemu súdu, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozsudku. Najvyšší súd preto jej dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.
5. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
6. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
7. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.