1 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
b/ Trestného poriadku dovolanie obvineného N. Q. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Prievidza rozsudkom z 12. januára 2015, sp. zn. 1 T 112/2014, uznal obvineného N. Q. za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 204/2013 Z. z. na tom skutkovom základe, že dňa 7. apríla 2014 v čase o 22.06 hodine po tom, čo požil alkoholické nápoje a mal v dychu 1,69 MG/L alkoholu, viedol po ceste I/64 po ulici M. R. E. v Meste Nováky, okres Prievidza, osobné motorové vozidlo značky FIAT Scudo evidenčné číslo G.-XXXEG. Okresný súd Prievidza za to obvineného odsúdil
2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu obvinenému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov.
3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 6 (šesť) rokov.
2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 1 T 56/2014 zo dňa
1 písm. b/ Tr. por., priznal svoju vinu a súd jeho vyhlásenie prijal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
4 Tr. zák. vyslovil, že obvinený N. Q., nar. 2k4.0k2.19k62 v Q., Taliansko, trvale bytom B., Y. č. XXXXX, okres Prievidza, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1 T 112/2014 zo dňa 12. januára 2015 k trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov, sa v tejto skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov vykoná.
2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Dňa
1 písm. c/ Tr. por. namietal, že na predmetnom hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom zasadnutí nebol dožiadaný o vyjadrenie za účasti súdneho tlmočníka, nakoľko plnohodnotný význam slovenských slov, obzvlášť právnických mu nebol umožnený v plnom rozsahu, pričom uvedené taktiež porušuje čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Obvinený ďalej poukázal na ustanovenie § 28 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého ho mal vyzvať súd a poučiť o možnosti si zvoliť súdneho tlmočníka a zapísať to do zápisnice. Tieto skutočnosti
obvineného absentujú a obidve zápisnice sú dôkazom hrubého porušenia v zásadnom odňatí práva na obhajobu. Obvinený uviedol, že sa vie dohovoriť v slovenskom jazyku, ale význam a podstata slovenských významov slov, obzvlášť právnických termínov je kategorická, nejasná bariéra spomenutých slov svojim významom pre vec samotnú a s dopadom v neprospech jeho osoby na základe hroziacej sankcie. Ani prítomný obhajca neovládal taliansky jazyk a taktiež časť hlavného pojednávania, a to vyhlásenia obvineného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. sa rovná aplikácii jazykovej a významovej nezrozumiteľnosti
teórie trestného práva, ako súdený bez súdu, pričom je takouto formou porušená aj zásada „rovnosť zbraní“.
obvineného bolo v oboch prípadoch zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Vzhľadom na uvedené navrhol obvinený, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dovolací dôvod opiera.
por. rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a prikázal prvostupňovému súdu vykonať potrebné súdne úkony legitímne a po verbálnej stránke zrozumiteľne a jasne v jeho jazyku. Obhajca obvineného doplnil dovolanie podaním zo 7. februára 2017, v rámci ktorého namietal skutočnosti uvedené v podanom dovolaní, pričom namietal, že konania Okresného súdu Prievidza na hlavnom pojednávaní, ako aj verejnom zasadnutí boli jednoznačne v právnom nesúlade a svojou podstatou zmätočné v neprospech obvineného a hrubým spôsobom bolo porušené právo. Na záver obhajca obvineného žiadal dovolací súd, aby preskúmal dovolanie s poukazom na obidve zápisnice z hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a učinil rozhodnutie
1 Tr. por., teda ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
por. Zároveň žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozhodnutie Okresného súdu Prievidza v plnom rozsahu zrušil a vyhovel jeho návrhu tak, ako uviedol v dovolaní. Samosudca súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného vyjadriť. Uvedenú možnosť využil prokurátor vyjadrením z
1 písm. c/ Tr. por., a preto navrhol dovolanie obvineného odmietnuť
c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a bolo podané prostredníctvom obhajcu, čo je v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. Zároveň však pri predbežnom prieskume zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou. Dovolací súd v predmetnej veci zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 12. januára 2015 (č.l. 84-85) zistil, že obvinený N. Q. po poučení samosudcom urobil vyhlásenie
1 písm. b/ Tr. por. a uznal svoju vinu za skutok uvedený v obžalobe. Následne ho samosudca poučil v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por., že ak súd prijme jeho vyhlásenie o uznaní viny za spáchaný skutok, toto vyhlásenie je neodvolateľné, nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania
1 písm. c/ Tr. por. Ďalej mal súd za preukázané, že obvinený kladne zodpovedal pred súdom na zákonom stanovené otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. a na základe toho súd
6 Tr. por. uznesením prijal vyhlásenie obvineného. Z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por., ako už bolo vyššie uvedené vyplýva, že dovolanie možno podať aj proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu, ktorý bol vydaný po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny. V tomto ustanovení však nie je špecifikovaný konkrétny subjekt, ktorý disponuje oprávnením podať dovolanie, a preto je nutné vyvodiť subjekt oprávnený na podanie dovolania z ďalších ustanovení Trestného poriadku. Dovolací súd pripomína, že ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por. nemožno vykladať izolovane, ale ho treba vykladať v súhrne s ďalšími zákonnými ustanoveniami upravujúcimi postup v dovolaní, v konkrétnom prípade s ustanovením § 369 ods. 2 a § 372 ods. 1 veta prvá Tr. por.
1 Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por.
2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku a obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že iba minister spravodlivosti je osobou oprávnenou podať dovolanie proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, proti ktorým zákon pripúšťa podať tento mimoriadny opravný prostriedok (rozsudok a trestný rozkaz § 368 ods. 2 písm. a/, rozsudok schvaľujúci dohodu o vine a treste § 334 ods. 4, rozsudok po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny § 257 ods. 5 Tr. por. Ustanovenie § 369 ods. 2 Tr. por. neoddeliteľne nadväzuje na ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por., pričom jednoznačne vymedzuje pre subjekty oprávnené podať dovolanie „okruh“ rozhodnutí, ktoré môžu napadnúť dovolaním. Rozširujúci výklad § 257 ods. 5 Tr. por. v prospech obvineného preto neprichádza do úvahy. Prípadná nezákonnosť v uvedených rozhodnutiach môže byť napravená len na podklade dovolania podaného ministrom spravodlivosti. Ďalším ustanovením, ktoré vylučuje obvineného z okruhu osôb na podanie dovolania je § 372 ods. 1 veta prvá Tr. por.,
ktorého oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. V konkrétnom prípade obvinený N. Q. sa po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa v prítomnosti svojho obhajcu výslovne vzdal práva podať odvolanie, a to aj za všetky oprávnené osoby. Uvedeným vyhlásením deklaroval svoju spokojnosť s rozsudkom súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch a zároveň sa zbavil ďalších práv, ktoré mu
Trestného poriadku prináležia. Z toho dôvodu sa nemôže v ďalšom konaní prostredníctvom dovolania procesne účinne domáhať ochrany svojich práv. Rovnaká situácia nastala aj pokiaľ ide o napadnuté uznesenie Okresného súdu Prievidza z 11. mája 2016 sp. zn. 1 T 112/2014, ktorým súd vyslovil, že obvinený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, a preto trest odňatia slobody uložený mu vyššie citovaným rozsudkom vykoná. Uvedené rozhodnutie taktiež nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho vyhlásenia, nakoľko sa obvinený v prítomnosti obhajcu výslovne vzdal možnosti podať riadny opravný prostriedok aj za všetky oprávnené osoby. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že uznesenie súdu prvého stupňa o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, môže v zmysle § 371 ods. 2 Tr. por. napadnúť dovolaním iba minister spravodlivosti.
b/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že niet dôvodu, aby sa v predmetnej trestnej veci odchýlil od svojej doterajšej rozhodovacej praxe, a preto dovolanie obvineného N. Q.
b/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.