4 zákona č. 100/1988 Zb. je, že nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu k 31.12.2003 trval. Pri posudzovaní nároku žalobkyne na ďalšie poberanie vdovského dôchodku podľa § 46 ods. 2 a 4 zákona č. 100/1998 Zb., vychádzajúc z ustanovenia § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je treba povedať, že podmienky ustanovené zákonom č. 100/1988 Zb. žalobkyňa k 31.12.2003 nespĺňala; nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu k 31.12.2003 netrval, pretože právoplatne zanikol už 31.08.2002, a z toho dôvodu nemožno výplatu vdovského dôchodku žalobkyne obnoviť. Podmienku opätovnej starostlivosti o nezaopatrené dieťa žalobkyňa splnila 04.09.2006 za účinnosti zákona č. 461/2004 Z.z., ktorý podľa § 74 ods. 3 písm. a/, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. umožňuje v prípade starostlivosti o nezaopatrené dieťa poberať vdovský dôchodok aj po uplynutí zákonom stanovenej doby jedného roka, avšak iba v prípade, že nárok na vdovský dôchodok vznikol po 31.12.
7 zákona č. 328/2002 Z.z. Žalobkyňa namietla, že v rozsudku najvyššieho súdu sp.zn.9So/120/2010 je jednoznačne uvedené, že podľa § 129 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. sa vdovský dôchodok vyplácaný žalobkyni ku dňu 01.07.2002 orgánom sociálneho zabezpečenia MV SR považuje za vdovský dôchodok priznaný podľa všeobecných predpisov a na jeho výplatu je od 01.07.2002 podľa § 46 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 264 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. príslušný útvar sociálneho zabezpečenia MV SR. V tomto právnom názore, podľa žalobkyne, teda najvyšší súd rozhodol o nároku, preto už žiaden orgán v SR nemal rozhodovať o nároku a orgán sociálneho zabezpečenia MV SR mal rešpektovať aj ďalšiu úpravu, vyslovenú v tomto rozsudku, a to, po odstúpení dávkového spisu Sociálnej poisťovne začať príslušný dôchodok vyplácať. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.05.2012 zmenil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a súčasne aby rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s odvolacou námietkou, že rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a že krajský súd nesprávne právne posúdil vec a porušil ustanovenie § 250js ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Mal za to, že žalobkyňa v podanom odvolaní voči rozsudku neuviedla žiadne relevantné nové skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok jeho zrušenie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Podľa § 492 ods.2 zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Keďže odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňom 30.06.2016, vzťahujú sa naň ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu, preto sa obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku krajského súdu; na zdôraznenie jeho správnosti uvádza (§ 219 ods. 2 O.s.p.): Pokiaľ žalobkyňa namietala, že krajský súd, resp. správne orgány sa neriadili právnym názorom najvyššieho súdu, vysloveného v rozsudku sp.zn. 9So/120/2010 z 08.07.2011 a tým malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 250ja ods. 4 O.s.p., túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobkyňa pritom z uvedeného rozsudku najvyššieho súdu citovala nepresne a neúplne. V danom rozsudku najvyšší súd citoval ustanovenie § 129 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. a uviedol : „Vdovský dôchodok, vyplácaný navrhovateľke ku dňu 1.júla 2002 orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra sa v súlade s § 129 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za vdovský dôchodok priznaný podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Na výplatu takého vdovského dôchodku tak od 1.júla 2012 ako aj v prípade splnenia podmienok podľa § 46 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je preto príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra a to z osobitného účtu".... „v ďalšom konaní bude úlohou odporkyne podľa § 20 v spojení s § 5 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) postúpiť žiadosť navrhovateľky útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako orgánu vecne príslušnému na
7 zákona č. 328/2002 Z.z.". Z uvedenej citácie záveru najvyššieho súdu nevyplýva záver, že by najvyšší súd o nároku žalobkyne rozhodol; takú právomoc súd v správnom súdnictve ani nemá. Taktiež z neho vyplýva usmernenie pre Sociálnu poisťovňu, aby vec postúpila ministerstvu vnútra ako orgánu príslušnému rozhodnúť o žiadosti o vdovský dôchodok a jeho výplate. Útvar sociálneho zabezpečenia bol totiž príslušný na výplatu vdovského dôchodku žalobkyne k 01.07.2002, resp. až do 31.08.2002 a v zmysle uvedeného právneho názoru je vecne príslušný aj na rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o priznanie vdovského dôchodku v prípade splnenia podmienok podľa § 46 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Keďže žalobkyni nárok na vdovský dôchodok zanikol dňom 31.08.2002 podľa § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30.06.2003 a k 31.12.2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 preto nespĺňala podmienku nároku na výplatu takého dôchodku, nespĺňa ani podmienku na
prechodného ustanovenia § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a to bez ohľadu na to, že sa v roku 2007 znovu začala starať o nezaopatrené dieťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací žalobkyne v tomto konaní rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni ich náhradu nepriznal vzhľadom na jej neúspech v tomto konaní. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 . Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa má možnosť požiadať o
461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2016. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.