1 O.s.p.
jej názoru mu skončilo funkčné obdobie predsedu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nebol dôvod na vydanie dopĺňacieho rozsudku v zmysle § 166 O.s.p., pretože rozhodol o všetkých žalobou uplatnených nárokoch. Námietku žalobkyne o neoprávnenosti zastupovania žalovaného jeho predsedom vyhodnotil len ako prostriedok obrany uplatnený v konaní, a nie ako uplatnený nárok, ktorý by vyplýval zo žaloby a o ktorom by bolo potrebné rozhodnúť. 3. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 20. apríla 2015 sp. zn. 2 Co 98/2014, 2 Co 99/2014 v spojení s jeho opravným uznesením z 23. marca 2016 sp. zn. 2 Co 98/2014, 2 Co 99/2014 napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvej inštancie
1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci správne rozhodol a jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Aj
názoru odvolacieho súdu účastníkmi zmluvy o spoločenstve sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktorí tvoria zhromaždenie, do ktorého kompetencie patrí okrem iného právo schvaľovať zmeny zmluvy o spoločenstve. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 194/2012 uviedol, že Spoločenstvo je právnickou osobou, ktorá iba spravuje spoločné časti a zariadenia domu, nebytové priestory, príslušenstvo a priľahlé pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov, zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome a môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom č. 182/1993 Zb. Rozhodnutie o zmene zmluvy o spoločenstve prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov na zhromaždení je prejavom ich väčšinovej vôle, a preto je samozrejmé, že účastníkmi konania o neplatnosť dodatku zmluvy o Spoločenstve (o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov) musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Na základe vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobu bolo potrebné zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Vo vzťahu k uzneseniu súdu prvej inštancie odvolací súd námietku žalobkyne o neoprávnenosti zastupovania žalovaného predsedom spoločenstva považoval za nedôvodnú. Súd prvej inštancie vykonal úkony smerujúce k zisteniu osoby oprávnenej konať v mene žalovaného a ďalej s touto osobou konal. Stotožnil sa tiež so záverom, že táto námietka žalobkyne nie je uplatnením nároku vyplývajúceho zo žaloby, o ktorom by bolo potrebné samostatne rozhodnúť. Súd prvej inštancie o všetkých žalobou uplatnených nárokoch žalobkyne rozhodol, preto návrh žalobkyne na doplnenie rozsudku zamietol dôvodne. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. 4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie a žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, nereaguje na jej odvolacie námietky, je nepreskúmateľné, nevychádza zo skutkového a právneho stavu vykonaného dokazovaním na pojednávaní a je nesprávne právne posúdené. Konanie a rozhodnutie považuje za zmätočné z dôvodu, že žalovaný nebol riadne procesne zastúpený osobou zapísanou v registri spoločenstiev bytov a nebytových priestorov. Súdom nižších inštancií tiež vytýkala, že nerozhodli o predbežnej otázke na jej návrh, či X. bol predsedom žalovaného, keď zo strany žalovaného nebol podaný návrh na zapísanie zmeny v registri spoločenstiev po tom, ako mu uplynulo funkčné obdobie. 5. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za vecne a procesne správne a žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
jeho názoru schválenie dodatku k zmluve o spoločenstve prebehlo zákonným postupom a dovolacia námietka o neoprávnenosti zastupovania žalovaného jeho predsedom je neopodstatnená, pretože
1 O.s.p. je dovolanie prípustné, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania resp. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. V prípade žalovaného k takejto skutočnosti nedošlo. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších prepisov - ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. 7.
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť
ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1, § 238 a § 239 O.s.p. účinného do
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p.
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
1 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (por. R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (por. napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 2 Cdo 609/2015, 3 Cdo 409/2015, 4 Cdo 143/2015, 5 Cdo 238/2015, 6 Cdo 30/2016, 7 Cdo 371/2015, 8 Cdo 34/2016). 17. Vady konania uvedené pod písmenami a/, b/, d/, e/ a g/ ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. dovolateľka výslovne netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Zostáva teda (
obsahu dovolania) posúdiť, či konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadami v zmysle § 237 ods. 1 písm. c/ a f/ O.s.p.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (por. tiež II. ÚS 76/07).
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu neposkytuje žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny dôvod, aby na preskúmavanú vec bola aplikovaná druhá veta uvedeného stanoviska. 23. Dovolateľka nedôvodne argumentuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné; pričom za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv žalobkyne; ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o taký prípad tu ale nešlo). Dovolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, keďže vychádzajúc z predmetu žaloby, účastníkmi konania
jeho názoru museli byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu a to buď na strane žalujúcej, alebo na strane žalovanej. S týmto názorom sa plne stotožnil aj odvolací súd a v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Krajský súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo v danom prípade žalovaný nie je pasívne legitimovaným v konaní o určenie neplatnosti prijatého uznesenia ktorým bol schválený dodatok č. 1 k zmluve o spoločenstve. Odôvodnenie namietaného rozsudku krajského súdu nevykazuje nedostatky; je jasné, zrozumiteľné. Žalobkyňa vo svojom dovolaní nenamieta nesprávnosť vysloveného právneho názoru súdmi nižších inštancií vo vzťahu k účastníctvu v konaní. Výslovne namieta iba nesprávne právne posúdenie otázky týkajúcej sa neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov bytov, ktorým bol schválený dodatok č. 1 k zmluve o spoločenstve a to napriek tomu, že vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby sa súdy touto otázkou vôbec nezaoberali. 24. Pokiaľ dovolateľka namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné z dôvodu, že žalovaný nebol riadne procesne zastúpený osobou zapísanou v registri spoločenstiev bytov a nebytových priestorov, dovolací súd uvádza, že táto jej námietka ako dovolací dôvod majúci základ v ustanovení § 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p. neobstojí. 25.
1 písm. c/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Predpokladom procesnej nespôsobilosti účastníka konania je skutočnosť, že nemá vôbec spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva alebo brať na seba povinnosti alebo táto jeho spôsobilosť je obmedzená. Účastníkom konania môže byť fyzická osoba, právnická osoba a štát, ktorí môžu pred súdom samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom majú spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 20 O.s.p.).
1 Občianskeho zákonníka môže byť spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti obmedzená len zákonom. Nejde však o také obmedzenie spôsobilosti, ktoré by odôvodňovalo povinnosť ustanoviť tejto právnickej osobe zástupcu. Dovolací dôvod uvedený v § 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nemôže preto vzniknúť na strane účastníka konania, ktorým je právnická osoba. Môže sa vzťahovať len na fyzickú osobu ako účastníka konania, prípadne na jej zákonného zástupcu. Existencia vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p. preto v prejednávanej veci neprichádza do úvahy.
1 O.s.p., nemohli odňať dovolateľke možnosť konať pred súdom, a teda dovolateľka im uvedenú vadu vytýka nedôvodne.
2 písm. b/ O.s.p. Dovolací súd uvádza, že tzv. „iná procesná vada“ je síce relevantný dovolací dôvod, úspešne však môže byť uplatnená iba v procesne prípustnom dovolaní. Konštantná judikatúra najvyššieho súdu zastáva názor, že takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá (por. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012, 7 Cdo 36/2011).
ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania
f/ O.s.p.“. 33. Dovolaním žalobkyne v časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobkyne na doplnenie rozsudku, je napadnuté rozhodnutie, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 166 ods. 2 veta tretia O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). 34. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 35. Keďže žalobkyňou podané dovolanie nesmeruje v tejto časti proti uzneseniu, ktoré by malo znaky tých uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., dovolanie
tohto ustanovenia nie je prípustné. 36. Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 a § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti
1 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.