2 SSP nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne jasne a zrozumiteľne s námietkami žalobkyne vysporiadal. Žalobkyňa nestotožniac sa s názorom krajského súdu svoju žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutočného stavu v rámci odvolania rozvinula v tom smere, že spochybnila dokazovanie, ktoré považovala za nedostatočné na prijatie záveru o tom, že reálne výkon práce pre zamestnávateľa na území Slovenskej republiky nevykonávala. S uvedeným sa však odvolací súd nestotožňuje, nakoľko žalovaná si v procese dokazovania zabezpečila a mala k dispozícií dostatočné množstvo dôkazov, ktoré odôvodnili jej záver o nepreukázaní uvedenej skutočnosti. Okrem toho žalobkyňa ako účastníčka správneho konania mohla využiť svoje procesné práva a správnemu orgánu preukázať ňou tvrdené skutočnosti, ktoré by reálne výkon práce na území SR preukazovali, pričom ustanovenie § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení jej túto povinnosť priamo ukladá. Pasivita účastníka nemôže byť dávaná na ťarchu správneho orgánu. Dôkazy v konaní predložené správny orgán v rámci hodnotenia dôkazov vyhodnotil ako nedostatočné na to, aby reálny výkon práce na území žalobkyne ako zamestnanca pre spoločnosť WEBUNG, s.r.o. preukázali. Tieto závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobkyne o porušení jej subjektívneho práva tým, že žalovaná vychádzala zo skutočností, ktoré neboli predmetom dokazovania v prvostupňovom konaní túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko správny orgán v rámci odvolacieho konania preskúmaval napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vychádzal pritom z obsahu administratívneho spisu, ktorý záznam č. 48042-2/2013-CA o vykonaní kontroly zameranej na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky obsahoval. Druhostupňový správny orgán má v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v prípade nevyhnutnosti možnosť doterajšie konanie doplniť alebo prípadne zistené nedostatky odstrániť, čo sa aj v predmetnej veci stalo. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu základného nariadenia - článok 13
2 SSP ako vecne a právne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1, s § 246c ods. 1 a s § 224 ods.
2 S.s.p.. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v tomto konaní. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.