2 písm. d/ OSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 170,88 eur k rukám V4 Legal s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odôvodnenie Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21Scud/91/2014-52 zo dňa 11. februára 2015 m e n í tak, že rozhodnutie č. 23839-2/2014/Ba zo dňa 25.03.2014 z r u š u je
2 písm. d/ OSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 170,88 eur k rukám V4 Legal s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 21Scud/91/2014-52 zo dňa
názoru krajského súdu žalobca v danom prípade nepreukázal, že od
pracovnej zmluvy vykonával. Ďalej neuviedol konkrétne dátumy vykonávania prác. Pokiaľ by aj boli doložené dôkazy ako pracovná zmluva, mzdové listiny, teda tie, na ktoré žalobca poukazuje,
názoru krajského súdu ani tieto nie sú spôsobilými dôkazmi preukázať reálny výkon činností zamestnanca na území SR.
názoru krajského súdu nebolo sporné, že žalobca vykonáva samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte Poľskej republike a nevykonáva činnosť zamestnanca u zamestnávateľa s miestom podnikania na území Slovenskej republiky, podlieha výlučne právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva samostatne zárobkovú činnosť. Konštatoval, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu článku 13
názoru krajského súdu nebol porušený princíp individuálneho zaobchádzania so žalobcom a ani princíp rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k iným zamestnancom. Záver prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, že žalobcovi ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 1. júna 2013 nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
slovenskej legislatívy, krajský súd považoval za súladný so zákonom, nakoľko § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 1. januáru 2013 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti uvedené v §4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v §3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Krajský súd konštatujúc, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je súladné s ustanovením §§ 209 ods. 1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje v súlade s cit. zákonom predpísané náležitosti, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto
1 OSP žalobu zamietol. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 prvá veta OSP. Náhradu trov konania žalobcovi nepriznal pre jeho neúspech v konaní.
V dôvodoch odvolania poukázali na prvostupňové rozhodnutie organizačnej zložky žalovaného, ktorý odôvodnil svoj záver len na základe výsledkov vykonanej kontroly za obdobie od 1. februára 2012 do 26. februára 2013 vykonanej u pribratého účastníka dňa 26. februára 2013, ktorej výsledky sa aj
názoru prvostupňového súdu nemôžu na žalobcu vzťahovať. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pojednáva o skutočnostiach, ktoré neboli predmetom dokazovania v prvostupňovom konaní a neboli súčasťou zisteného skutkového stavu. V tomto smere boli žalobcovi a pribratému účastníkovi odňaté ich subjektívne právo brániť sa proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, ktorým sa rozhodlo o ich právach a povinnostiach de facto po prvýkrát na podklade nových, resp. inak vyhodnotených skutočností a dôvodov, a bez možnosti vyjadriť sa k novým dôvodom. Týmito novými dôvodmi a skutočnosťami boli predovšetkým argumenty žalovaného o registrovanom sídle pribratého účastníka ako aj informácia o kontrole vykonanej 5. novembra 2013, na základe ktorej
žalovaného neboli zistené žiadne nové skutočnosti v tejto veci. Odvolatelia ďalej namietali aj spôsob vykonania kontroly, nakoľko z rozhodnutia vyplýva, že práve na základe vykonaných kontrol u pribratého účastníka dospel žalovaný k tomu, že žalobca nespĺňa podmienku reálneho výkonu činnosti. Pribratý účastník ako zamestnávateľ pritom organizačnej zložke žalovaného predložil všetky potrebné doklady preukazujúce reálny výkon činnosti zamestnancov, ktoré si kontrolóri vyžiadali. Žalovaný napriek tomu nepristúpil k doplneniu dokazovania, nevyžiadal si od pribratého účastníka žiadne doklady, ak predložené považoval za nedostatočné, nepristúpil k osobnému výsluchu žalobcu. Záver žalovaného,
ktorého žalobca na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonáva je predčasný a nemožno sa preto stotožniť so záverom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je súladné s ustanovením § 209 ods. 1 a nasl. zákona o sociálnom poistení.
slovenskej legislatívy. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, vychádzala z kontrol, ktoré vykonala a z kontrol vykonaných Národným inšpektorátom práce. Žalovaný tvrdí, že skutkový a právny stav bol zistený správne, prvostupňové rozhodnutie hodnotí všetky dôkazy samostatne a následne vo vzájomnej súvislosti a postup je v súlade s nariadeniami Európskej únie. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril pribratý účastník konania tak, že navrhoval odvolaniu vyhovieť. 5.
2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP, § 492 ods. 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Zákon o sociálnom poistení vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti dbať na to, aby jej rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, majúc na mysli predovšetkým vykonávanie dokazovania v rámci zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť. Pokiaľ skutkové závery vyplývajúce z posúdenia predbežnej otázky sú bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu a v príkrom rozpore s predloženými podkladmi či vykonanými dôkazmi, nemožno hovoriť o zákonnom rozhodnutí orgánu verejnej správy. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 28. januára 2014, č. 15646-3/2014-BA, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 OSP). Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú nepochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania ako aj na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1, 2 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako a skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Odvolací súd konštatuje, že súčasťou administratívneho spisu žalovaného je administratívny spis prvostupňového správneho orgánu, v ktorom sú okrem iného založené aj Záznam č. 34094-2/2013-CA zo
slovenskej legislatívy. Aj keď žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že kontrolou vykonanou 5. novembra 2013 neboli zistené žiadne nové skutočnosti v tejto veci,
názoru odvolacieho súdu rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k prvostupňovému súdu, resp. ich odôvodnenia si vzájomne odporujú a tým sú nezrozumiteľné. Žalobca má právo na zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia s poukazom na § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, čo v danom prípade nie je splnené. Na základe uvedených dôvodov a s prihliadnutím na zásadu právneho štátu a spravodlivého súdneho konania (článok l ods. l prvá veta a článok 144 ods. l Ústavy SR) odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného z 25. marca 2014, č. 23839-2/2014-BA zrušuje z dôvodov, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov je (§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP) a vec mu vracia na ďalšie Úlohou žalovaného v ďalšom konaní pri zisťovaní skutočného stavu v súčinnosti so žalobcom ako s účastníkom správneho konania bude zabezpečiť si dostatok podkladov pre presné a jeho úplné zistenie, z ktorých následne vyvodí právny záver, pričom svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodní a vysporiada sa so všetkými zásadnými námietkami žalobcu a vo veci opätovne rozhodne.
1 veta prvá a tretia OSP. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania a môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd považoval za vhodné využitie možnosti, ktorú mu poskytla tretia veta § 250k ods. 1 OSP, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval najmä skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o jedno z opakujúcich sa konaní (ďalšie napr. 7Sžso/36/2015, ktoré je skutkovo veľmi obdobné s totožnou právnou otázkou, týkajúcou sa uplatnenia práv žalobcov v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedalo aj podanie úspešného žalobcu, čo do rozsahu aj jeho obsahu, vrátane vyjadrení vo veci. Po zvážení oboch uvedených hľadísk znížil odvolací súd požadovanú náhradu trov konania a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1/5 za úkony právnej služby. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby, a to:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.