2 písm.
1 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. februára 2015, sp. zn. 3Tos/35/2015, takto rozhodol:
b) Tr. por. dovolanie obvineného M. C. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10. decembra 2014, sp. zn. 4PP/179/2014 bola
1 písm. b) Tr. zák. zamietnutá žiadosť obvineného M. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd v Trnave uznesením z 24. februára 2015, sp. zn. 3Tos/35/2015, sťažnosť obvineného proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa
1 písm.
jeho názoru zásadným spôsobom porušili jeho právo na obhajobu a s tým spojenú zásadu rovnosti zbraní (rovnakého postavenia účastníka konania), keďže ho svojim konaním postavili do znevýhodnenej pozície oproti protistrane a znemožnili mu tak účelne, za pomoci obhajcu obhajovať jeho práva v predmetnom konaní. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 313/05,
ktorého „pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane.“ Zásadné porušenie práva na obhajobu vidí obvinený aj v tom, že na verejnom zasadnutí dňa 10. decembra 2014, na ktorom Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 4PP/179/2014 zamietol jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podal voči predmetnému uzneseniu sťažnosť, ktorú však na verejnom zasadnutí bližšie neodôvodnil, keďže nevedel, čo konkrétne vyššie uvedené uznesenie okresného súdu obsahuje. Následne písomne požiadal o doručenie tohto uznesenia, aby svoju sťažnosť mohol náležite zdôvodniť a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Jeho žiadosť však okresný súd ani krajský súd nebrali do úvahy a Krajský súd v Trnave uskutočnil neverejné zasadnutie bez toho, aby bolo obvinenému doručené uznesenie prvostupňového súdu, o ktoré žiadal. V tejto súvislosti uviedol, že je povinnosťou súdu doručovať stranám trestného konania písomnosti, aby sa k nim mohli vyjadriť, pričom táto povinnosť sa považuje za súčasť práva na obhajobu. Na základe uvedených skutočností obvinený navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona
1 písm.
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené stanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
2 Tr. por. právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por. a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka. Z citovaných ustanovení vyplýva, že obvinený (resp. osoby oprávnené podať v jeho prospech opravný prostriedok za podmienok uvedených v ustanovení § 369 ods. 5 Tr. por.), ako aj generálny prokurátor, sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle § 369 ods. 2 Tr. por. len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Ide o rozhodnutia vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie končí. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať uznesenie o zamietnutí žiadosti obvineného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ani uznesenie o zamietnutí sťažnosti obvineného proti takémuto uzneseniu. Výnimku predstavuje ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že iba minister spravodlivosti je oprávnenou osobou na podanie dovolania v prípade porušenia ustanovenia Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení obvineného z výkonu trestu odňatia slobody (pričom dovolanie podá v zmysle § 369 ods. 1 Tr. por. len na podnet osoby, ktorej Trestný poriadok nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por.). Obvinený takéto oprávnenie v prípade uznesenia o zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemá. Možno preto jednoznačne konštatovať, že dovolanie bolo v danom prípade podané neoprávnenou osobou. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného M. C. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci
b) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.