subjektívneho a objektívneho hľadiska.
konkurzného veriteľa, práve akceptovaním konečnej správy navonok postupoval namietaný sudca tak, že vzbudil zdanie zaujatosti z objektívneho hľadiska, keďže touto akceptáciou nesledoval oprávnené záujmy konkurzných veriteľov, ale správkyne. K námietke zaujatosti sa vyjadril namietaný sudca tak, že sa necíti byť zaujatý, nemá žiadny pomer k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom. Uviedol, že predmetná konkurzná vec mu bola pridelená po JUDr. Z. K. dňa
1 OSP a došiel k záveru, že podanie konkurzného veriteľa úpadcu, t. j. K. s. r. o., Š. X., K., nie je naplnené dôvodmi uvedenými v § 14 a nasl. OSP, ktoré dôvody sú základnou podmienkou úspešného spochybnenia nezaujatosti sudcu.
1 OSP, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
3 OSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
1 OSP, účastníci majú právo z dôvodov
1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
3 OSP, v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v takomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 2 Ndob/16/2009 3
5 OSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v takomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
1 veta prvá OSP, súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania.
2 OSP, ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti rovnaké skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak je námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty
2 alebo ak na námietku súd neprihliada
3 až 5; v týchto prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. O dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, súd upovedomí účastníka konania, ktorý námietku uplatnil.
obsahu vznesenej námietky zaujatosti je evidentné, že sa v nej namieta nezaujatosť zákonného sudcu práve z dôvodu jeho postupu v konaní o prejednávanej veci. Účastník podávajúci námietku zaujatosti v nej vyjadril nespokojnosť s postupom sudcu v danom konkurznom konaní spočívajúcom v akceptovaní konečnej správy správkyne konkurznej podstaty o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní jej odmeny a výdavkov, ktorá bola dňa 09. 07. 2009 zverejnená na úradnej tabuli súdu. Dôvodil výskytom závažných nedostatkov konečnej správy, pre ktoré nemala byť správa akceptovaná, ale vrátená správkyni na prepracovanie.
názoru konkurzného veriteľa vznášajúceho námietku zaujatosti, táto akceptácia konečnej správy spôsobila, že navonok postupoval namietaný sudca tak, že vzbudil zdanie zaujatosti z objektívneho hľadiska. Všetky okolnosti obsiahnuté v podaní konkurzného veriteľa zo dňa
1 veta prvá OSP predložil vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Keďže sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3 OSP (okolnosť spočívajúca v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci), súd nemal na námietku zaujatosti prihliadať a nemal vec nadriadenému súdu predkladať v súlade s citovaným ustanovením 2 Ndob/16/2009 4 § 15a ods. 5 OSP a v spojení s § 16 ods. 2 OSP mal upovedomiť účastníka konania uplatňujúceho námietku o dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Nestrannosť sudcov, ktorá je v civilnom procese zaisťovaná ustanovením § 14 ods. 1 OSP o vylúčení sudcov, má aspekt subjektívny, ktorý spočíva v nedostatku vnútorného, psychického vzťahu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania či ich zástupcom, ako i aspekt objektívny – kedy ide o neexistenciu okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca zmienený subjektívny vzťah k veci a účastníkom konania nemá. Tomuto zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné. Ide o existenciu určitého právne významného vzťahu sudcu a to k veci, v rámci ktorého by mal sudca konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci, alebo k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo osobnom pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu príbuzenského alebo osobného. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci môže dôjsť iba vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje takú povahu a intenzitu, že aj napriek zákonom stanoveným povinnostiam nebude môcť alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Je potrebné, aby bol preukázaný vzťah sudcu k prejednávanej veci alebo účastníkom konania či ich zástupcom a je potrebné taktiež vychádzať z hmotno-právneho rozboru skutočností, ktoré k pochybnostiam viedli. Z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť vylúčený sudca, ktorý nie je preukázateľne zaujatý. Konkurzným veriteľom uvádzané výhrady voči konajúcemu sudcovi, spočívajúce v jeho postupe v konaní o prejednávanej veci, sú právne irelevantné a nemôžu byť dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať
svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Sudca je zodpovedný za svoje rozhodnutia, signuje ich, a nie je možné mu do jeho postupu a rozhodovania zasahovať. V prípade nespokojnosti niektorého účastníka konania s rozhodnutím sudcu, má tento účastník právo podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Toto právo bolo napokon 2 Ndob/16/2009 5 v predmetnom konkurznom konaní i využité, keďže sám konkurzný veriteľ v podaní obsahujúcom vznesenie nedôvodnej námietky zaujatosti konštatuje, že dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.