1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom
f/ Tr. por. dovolanie obvineného B. C. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Zvolen uznesením zo 14. novembra 2016, sp. zn. 1Nt 24/2016,
1 Tr. por. v rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 52/2015 zo
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., celý výrok o treste, ako aj všetky rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
3 Tr. por. súd odložil výkon trestu u odsúdeného B. C., a to až do právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania. Na základe sťažnosti prokurátora, Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len krajský súd) na neverejnom zasadnutí konanom 3. januára 2017 uznesením, sp. zn. 5Tos/125/2016,
1 písm. a/ Tr. por. zrušil uznesenie Okresného súdu Zvolen a
2 Tr. por. návrh odsúdeného B. C. na povolenie obnovy konania zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal dňa 23. februára 2017 obvinený prostredníctvom zvoleného obhajcu dovolanie, ktoré odôvodňuje existenciou dôvodu dovolania
1 písm. e/ Tr. por., s tým, že v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici rozhodovali sudcovia, ktorí mali byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania. Prípustnosť dovolania pritom odvodzuje z ustanovenia § 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por. Súčasne žiadal o povolenie odkladu resp. prerušenie výkonu trestu v zmysle § 380 ods. 4 Tr. por. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor príslušnej prokuratúry tak, že je názoru, že tvrdenia odsúdeného neodôvodňujú vyslovenie zaujatosti sudcu a navrhol, aby dovolací súd dovolanie odsúdeného odmietol. Obvinený prostredníctvom zvoleného obhajcu dňa 7. marca 2017 doplnil dovolanie aj o dôvody
1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por., namietajúc postup krajského súdu s tým, že tento nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhované a ani sa nevysporiadal s jeho návrhom na vykonanie dôkazov a tiež že krajský súd v napadnutom uznesením poukazuje na dôkazy, ktoré konajúce súdy v pôvodnom konaní nevykonali. Prokurátor sa k doplneným dôvodom dovolania vyjadril tak, že je názoru, že odsúdeným uvádzané dôvody dovolania nie sú dané a navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného odmietol. V ďalšom vyjadrení obvineného k vyjadreniu prokurátora, tento zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a návrhoch. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného a zistil, že dovolanie síce bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom splnomocneného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
1 Tr. por., dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. V posudzovanom prípade podal obvinený dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým tento zrušil uznesenie okresného súdu, ktorý povolil obnovu konania a súčasne sám rozhodol tak, že návrh na povolenie obnovy konania zamietol. Z ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. ani z iných ustanovení Trestného poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o návrhu na povolenie obnovy konania, resp. ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti takémuto uzneseniu. Je tomu tak z toho dôvodu, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej. Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. bolo s účinnosťou od
ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním - bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripúšťa. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné predlžovanie trestného stíhania, čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci prerokovať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6, ods. 7 Tr. por.).
f/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. S poukazom na vyššie uvedený výklad je zrejmé, že dovolanie obvineného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie na neverejnom zasadnutí
f/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.