Najvyšší súd 6Sžo/181/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jany Baricovej v právnej veci žalobkyne S.R., a. s., zastúpenej JUDr. M.K., advokátom, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, odbor živnostenského podnikania, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave, odbor živnostenského podnikania, č. OŽP/2005/308/KOP zo dňa
- novembra 2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 21/2006-46 zo dňa
- apríla 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 21/2006-46 zo dňa
- apríla 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave, odbor živnostenského podnikania č. OŽP/2005/308/KOP zo dňa
- novembra 2005 a rozhodnutie Obvodného úradu v B., odbor živnostenského podnikania č. Žo- 2005/10732/10/Z82 zo dňa
- júla 2005 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 278,26 € (8.383,- -Sk) na účet jej právneho zástupcu, do troch dní. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave, odbor živnostenského podnikania č. OŽP/2005/308/KOP zo dňa 4.11.2005, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného úradu v B., odbor živnostenského podnikania (ďalej len „živnostenský úrad“) č. Žo-2005/10732/10/Z82 zo dňa 28.7.2005 a toto rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutím zo dňa 28.7.2005 živnostenský úrad ako správny orgán prvého stupňa zastavil podľa § 47 ods. 7 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v platnom znení konanie vo veci ohlásenia ohlasovacej živnosti: „zriadenie a udržiavanie stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 12 až 15 zákona č. 244/2002 Z. z.“, ktoré podal žalobca. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. 6Sžo/181/2008 2 Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec po právnej stránke správne posúdili. Konštatoval, že rozhodnutie a postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie jeho rozhodnutia, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Stotožnil sa s názorom správnych orgánov, že na zriadenie a prevádzkovanie stáleho rozhodcovského súdu v zmysle ustanovení § 12 až 15 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov nie je potrebné žiadne administratívne rozhodnutie, povolenie či registrácia, o čom svedčí aj skutočnosť, že príslušný obchodný register zapísal žalobcovi predmet podnikania „zriadenie a udržiavanie stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní“ bez živnostenského oprávnenia. Krajský súd poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu na doplnenie systémového vymedzenia predmetu podnikania uvedeného v ohlásení živnosti v medziach zákona a súčasne ho poučil o tom, že ak žalobca nedostatky svojho podania neodstráni, konanie zastaví. Dospel k záveru, že v prejednávanom prípade prvostupňový správny orgán správne rozhodol, keď konanie zastavil v súlade s ustanovením § 47 ods. 7 živnostenského zákona s ohľadom na skutočnosť, že žalobca nedostatky svojho podania neodstránil. Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak neúspešnému (správne má byť zrejme „úspešnému“) žalovanému trovy konania nevznikli, a preto mu ich nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu vrátane prvostupňového rozhodnutia a vec vráti na ďalšie konanie a aby priznal žalobcovi náhradu trov súdneho konania odvolacieho i prvostupňového. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobcovi ním bola odňatá možnosť konať pred súdom, prípadne rozsudok trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal, že žiadne ustanovenie živnostenského zákona neumožňuje živnostenskému úradu vyzývať účastníka na systémové vymedzenie predmetu podania, ako to urobil živnostenský úrad v prejednávanom prípade. Takáto výzva je podľa názoru žalobcu neurčitá a nie je z nej zrejmé, čo presne mal žalobca doplniť. Preto sa žalobca nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, pokiaľ ide o správnosť vyššie uvedeného postupu živnostenského úradu a údajné nedoplnenie podania žalobcom. Žalobca rovnako považoval za nesprávny názor prvostupňového súdu, že vymedzenie predmetu činnosti v ohlásení živnosti je neurčité príp. nezrozumiteľné. Naproti tomu má žalobca za to, že o určitosti takto vymedzeného predmetu činnosti svedčí skutočnosť, že rovnaká formulácia je použitá priamo v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ako aj skutočnosť, že príslušný registrový súd tento predmet činnosti zapísal bez potreby bližšieho vymedzenia. Žalobca namietal nezákonné zastavenie konania živnostenským úradom, nakoľko podľa jeho názoru zastaviť konanie mohol živnostenský úrad iba v prípade, že podnikateľ neodstránil vady podania v určenej lehote. Mal za to, že podanie žalobcu také vady nemalo, a preto na zastavenie konania neexistoval zákonný dôvod. Vytkol prvostupňovému súdu, že bez bližšieho odôvodnenia konštatoval, že postup živnostenského úradu bol aj v tomto smere správny. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s argumentáciou žalobcu v podanej žalobe resp. či sa ňou vôbec zaoberal a k akým záverom dospel, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný; konkrétne nie je zrejmé, či a ako krajský súd posúdil argumentáciu ohľadom nesprávnosti postupu živnostenského úradu, keď v administratívnoprávnych procesných vzťahoch aplikoval ustanovenia (súkromnoprávneho) hmotnoprávneho predpisu (§ 37 Občianskeho zákonníka), ďalej ohľadom skutočnosti, že činnosť, ktorú hodlal žalobca vykonávať, nie je uvedená v taxatívnom negatívnom výpočte 6Sžo/181/2008 3 činností, ktoré nie sú živnosťami (§ 3 živnostenského zákona) a tiež ohľadom neexistencie zákonných dôvodov pre zastavenie konania živnostenským úradom. Nakoľko prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku iba všeobecne konštatoval, že žalobca neodstránil nedostatky svojho podania, nie je podľa žalobcu zrejmé, ktorú zo zákonných náležitostí ohlásenia živnosti jeho podanie neobsahovalo. Žalobca mal za to, že mu prvostupňový súd vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia odňal možnosť konať pred súdom tým, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je úplné, čím mu znemožňuje pri podaní odvolania plne realizovať procesné práva (podať dôvodné odvolanie) a splniť procesné povinnosti (uviesť odvolacie dôvody). Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že žalobca v odvolaní neuviedol nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vecné doplnenie jeho vyjadrenia k žalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako súdu prvého stupňa ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 s použitím § 246c ods. 1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku) a rozhodol o odvolaní bez pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Žalobca podrobil súdnemu prieskumu rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave, odboru živnostenského podnikania, č. Žo-2005/10732/10/Z82 zo dňa 28.7.2005 o zastavení konania vo veci ohlásenia ohlasovacej živnosti: zriadenie a udržiavanie stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 12 až 15 zákona č. 244/2002 Z. z., podaného žalobcom, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím právneho predchodcu žalovaného - Krajského úradu v Bratislave, odboru živnostenského podnikania č. OŽP/2005/308/KOP zo dňa 4.11.
- Dôvodom zastavenia konania správnym orgánom bola skutočnosť, že žalobca odmietol doplniť svoje podanie ohlásenia živnosti a odstrániť jeho vady spočívajúce v neurčitosti a nezrozumiteľnosti ohláseného predmetu podnikania z hľadiska živnostenského zákona. Z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že žalobca podaním zo dňa 2.3.2005 na príslušnom tlačive ohlásil podľa § 45 a 46 živnostenského zákona predmet podnikania: zriadenie a udržiavanie stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 12 až 15 zákona č. 244/2002 Z. z. Výzvou zo dňa 6.7.2005 živnostenský úrad v zmysle § 47 ods. 6 živnostenského zákona vyzval žalobcu k systémovému vymedzeniu predmetu podnikania „zriadenie a udržiavanie stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 12 až 15 zákona č. 244/2002 Z. z.“, s poučením o zastavení konania v prípade nedoplnenia podania. Živnostenský zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej len "živnosť") a kontrolu nad ich dodržiavaním (§ 1). Podľa § 45 ods. 1 vety prvej živnostenského zákona kto hodlá prevádzkovať ohlasovaciu živnosť, je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. V zmysle § 47 ods. 6 vety prvej a druhej živnostenského zákona ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie nemá náležitosti podľa § 45, § 45a a § 46, vyzve podnikateľa v lehote podľa odseku 1, aby odstránil nedostatky ohlásenia. Vo výzve určí primeranú lehotu na ich odstránenie, najmenej však 15 dní. 6Sžo/181/2008 4 Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia ak podnikateľ neodstráni závady v určenej lehote, živnostenský úrad konanie zastaví. Ak živnostenský úrad zistí, že podnikateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, rozhodne, že živnostenské oprávnenie nevzniklo (§ 47 ods. 8 živnostenského zákona). Podľa § 71 ods. 1 živnostenského zákona sa konanie vo veciach upravených týmto zákonom spravuje zákonom o správnom konaní (správny poriadok), pokiaľ jednotlivé ustanovenia tohto zákona neustanovujú inak. Živnostenský zákon v § 47 ods. 6 ustanovuje postup živnostenského úradu v prípade, keď tento zistí, že ohlásenie nemá náležitosti podľa § 45, § 45a a § 46, t. j. obsahové náležitosti ohlásenia živnosti. Zmyslom a obsahom výzvy správneho orgánu na odstránenie nedostatkov podania je účastníkovi konania vysvetliť, čo má konkrétne urobiť, t. j. objasniť, v čom konkrétne spočíva nedostatok jeho podania a akým spôsobom má tento nedostatok odstrániť a v akej lehote to má urobiť, a zároveň ho tiež poučiť o následkoch prípadného neodstránenia nedostatkov podania, t. j. že správny orgán konanie zastaví. Výzva živnostenského úradu vyššie uvedený zmysel a obsah postráda. Pokiaľ živnostenský úrad vyzval žalobcu k systémovému vymedzeniu predmetu podnikania „zriadenie a udržiavanie stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 12 až 15 zákona č. 244/2002 Z. z.“, z takto formulovanej požiadavky nie je zrejmé, čo má žalobca konkrétne urobiť, nakoľko pojem „systémové vymedzenie predmetu podnikania“ je neurčitý, živnostenský zákon neobsahuje výklad tohto pojmu ani ho v žiadnom ustanovení nepoužíva. Živnostenský úrad v predmetnej výzve žalobcovi neobjasnil, v čom konkrétne spočíva nedostatok jeho podania, a ani mu nevysvetlil, akým spôsobom má tento nedostatok odstrániť. Požiadavka na systémové vymedzenie predmetu podnikania je nejasná, nie je z nej zrejmé, ako má žalobca podanie v časti predmetu podnikania vymedziť, aby toto vymedzenie bolo systémové, a teda dostatočné. Takto neurčito a nezrozumiteľne formulovanej výzve nebolo možné ani podľa názoru odvolacieho súdu vyhovieť. Za dôvodnú preto odvolací súd na rozdiel od názoru krajského súdu považuje žalobnú námietku, že v konaní správneho orgánu došlo k vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia resp. prvostupňového rozhodnutia a v tejto súvislosti považuje rovnako za opodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu na nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého, a to z dôvodu, že sa nezaoberal a nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v žalobe ohľadne nesprávnosti postupu živnostenského úradu. Odvolací súd rovnako považuje za opodstatnený poukaz žalobcu na nesprávne použitie odkazu živnostenského úradu na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v predmetnej výzve z dôvodov uvedených žalobcom v žalobe pod bodom
- Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v konaní živnostenského úradu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia o zastavení konania (§ 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie 6Sžo/181/2008 5 správneho orgánu prvého i druhého stupňa a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny orgán v ďalšom konaní opätovne dôsledne preskúma a právne posúdi podanie žalobcu najmä v časti predmetu podnikania po jeho obsahovej stránke a znova o ňom rozhodne v zmysle § 47 ods. 1 alebo § 47 ods. 8 živnostenského zákona, pričom pokiaľ rozhodne podľa § 47 ods. 8 živnostenského zákona, bude potrebné, aby rozhodnutie dôsledne odôvodnil tak, aby bolo preskúmateľné a zároveň sa vysporiadal s otázkou, či žalobcom ohlásený predmet podnikania je živnosťou podľa § 2 živnostenského zákona a tiež so všetkými námietkami žalobcu v konaní. Podľa § 250j ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 250k ods. 1 a s použitím ustanovenia § 246c ods. 1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej žalobkyni priznal právo na ich náhradu. Trovy prvostupňového konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 2.000,--Sk a z trov právneho zastúpenia žalobkyne advokátom vo výške 4.383,--Sk, ktoré tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za jeden úkon právnej služby v r. 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia 30.11.2005) v sume 1.154,--Sk s paušálnou náhradou (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) v sume 150,-- Sk, za jeden úkon právnej služby (písomné podanie na súd – žaloba z 19.1.2006) v sume 1.260,--Sk s paušálnou náhradou (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) v sume 164,--Sk a za jeden úkon právnej služby (účasť na pojednávaní 29.4.2008) v sume 1.465,--Sk s paušálnou náhradou (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) v sume 190,--Sk. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si síce trovy odvolacieho konania uplatnila, ale nevyčíslila, odvolací súd jej priznal len náhradu trov odvolacieho konania vyplývajúcich zo spisu v sume 2.000,--Sk, ktoré tvorí súdny poplatok zaplatený za odvolanie (§ 151 ods. 2 v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku). Nakoľko právny zástupca žalobkyne neosvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odvolací súd mu nepriznal podľa nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty. Spolu súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v sume 278,26 € (8.383,--Sk). Náhradu trov konania v uvedenej sume je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- mája 2009 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth