2 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Úlohou krajského súdu bolo v danej veci preskúmať rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku (§ 250j ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP). Konanie v správnom súdnictve je totiž ovládané dispozičnou zásadou, znamenajúcou, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom v opravnom prostriedku. Z opravného prostriedku musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať, a to aj s poukazom na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona (procesného, resp. hmotného). Z ustanovenia § 249 ods.
2 OSP treba vyvodiť, že navrhovateľ je povinný ním videné dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia explicitne v opravnom prostriedku uviesť a vymedziť tak rozsah súdnej kontroly rozhodnutia správneho orgánu. Tieto jednotlivé tvrdenia tvoria vlastnú podstatu bodov opravného prostriedku, ktorými je súd viazaný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd sa vo svojom rozhodnutí podrobne vyporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom aj odôvodnil. Na toto odôvodnenie odvolací súd i poukazuje a s týmto sa v zásade stotožňuje . K námietkam uvedeným v odvolaní uvádza, že predmetom správneho konania bolo rozhodnutie o nároku oprávnených osôb Pozemkového spoločenstva komposesorát a urbariát Vlkanová podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z. z. Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom vyjadreným v jeho preambule je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi (aj zákonom č. 229/1991 Zb. v platnom znení, zákonom č. 330/1991 Zb. v znení noviel - § 37 až § 39) zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Účelom zákona č. 503/2003 Z. z. v platnom znení je navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a b/ lesný pôdny fond. Podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady. Kto je oprávnenou osobou podľa zákona č. 503/2003 Z. z. je ustanovené v § 2 tohto zákona. Pokiaľ ide o majetok bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, týmto svedčí predovšetkým ustanovenie § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z. z., podľa ktorého oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát 6Sžo 292/2008 6 alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. „Urbarialisti“ alebo „urbárnici“ boli osoby, ktoré podľa starého stavovského práva uhorského patrili do stavu poddaných, a ktoré podliehali právnej vrchnosti zemana. Tieto osoby nemali vlastnú pôdu - pozemky, ktorú im dal šľachtic do užívania. Za užívanie pozemkov urbármi museli poskytovať - poddanskú robotu ako aj materiálie a peniaze. Vzťah medzi šľachticmi a osobami jemu podliehajúcimi - urbárnikmi je urbárom. Ani zákon č. 229/1991 Zb. ani zákon č. 503/2003 Z. z. neupravili reštitúcie špecifické pre podmienky Slovenska. Preto ich riešil republikový právny predpis a to štvrtá časť zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu použitie ustanovení § 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať podľa osobitného predpisu alebo ku ktorým zaniká užívacie právo, sa rozumejú aj užívacie podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a § 37 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na čo je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov, sa výslovne vzťahuje najmä na uplatnenie reštitučného nároku podľa vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z. z. (obdobne ako pri ustanovení § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“). Pri uplatnení reštitučného nároku podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z. z. treba posudzovať splnenie podmienok predovšetkým podľa tohto zákonného ustanovenia. Ustanovenia zákona č. 330/1991 Zb., ktorý zakotvil, že na obstarávanie spoločných vecí bolo možné založiť lesné a pasienkové spoločenstvo a že na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva pri pozemkových úpravách môžu určiť oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) možno aplikovať analogicky, keďže ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. v poznámke 25) pod čiarou odkazuje pri zákone č. 229/1991 Zb. výslovne iba na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d/ tohto zákona, avšak pokiaľ ide o zákon č. 503/2003 Z. z. odkazuje na celý „zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 217/2004 Z. z.“, t.j. bez vymedzenia konkrétneho zákonného ustanovenia. Treba uviesť, že ani zákon č. 229/1991 Zb. za oprávnené osoby nepovažoval právnické osoby, ale štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s trvalým pobytom na jej území (§ 4 ods. 1), prípadne ich právnych nástupcov území (§ 4 ods. 2). 6Sžo 292/2008 7 Z tohto možno vyvodiť, že bývalí členovia urbáru síce mohli poveriť svojho zástupcu na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti v zmysle § 37 ods. 2 zákona SNR č. 330/1991 Zb., avšak toto poverenie musí byť zrozumiteľné, jednoznačné a formulované tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto je povereným spoločným zástupcom, ktoré osoby poverenie udelili a na aký konkrétny právny úkon bolo udelené, a to bez ohľadu na to, že Ing. J. je aj predsedom spoločenstva, ako namietal odporca. Okrem toho sa správny orgán musí vysporiadať aj s právnym postavením Pozemkovej spoločnosti komposesorátu a urbariátu Vlkanová v zmysle zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Pretože krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250q ods.
2 písm. a/, c/ a d/ OSP aj z iných konkrétnych dôvodov, ako tých, ktoré sú vytýkané v odvolaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery uvedené vyššie nepovažoval námietky odporcu za také, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom. Preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 219 OSP s poukazom na § 250ja ods. 3, veta druhá OSP a § 250l ods. 2 OSP súc viazaný aj dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd ešte nad rámec odvolania k námietke odporcu vznesenej v jeho vyjadrení zo dňa 20.6.2008 v bode
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.