Obsah (4)

§ 3§ 13§ 72§ 73

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžf/22/2015 Identifikačné číslo spisu: 2012200506 Dátum vydania rozhodnutia: 24.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 3ods.

1 zákona č. 563/2009 Z. z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

§ 3ods.

2 vety prvej zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.

§ 13ods.

8 zákona č. 563/2009 Z. z. ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

§ 13ods.

9 zákona č. 563/2009 Z. z. ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

§ 72ods.

1 zákona č. 563/2009 Z. z. proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

§ 72ods.

5 zákona č. 563/2009 Z. z. ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.

§ 72ods.

8 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. odvolanie je neprípustné, ak nie je podané oprávnenou osobou.

§ 73ods.

4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné.

§ 73ods.

5 zákona č. 563/2009 Z. z. prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4. Žalovaný v odvolaní namietal, že ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. viažuce sa k odvolaciemu konaniu majú prednosť pred všeobecnou právnou úpravou ustanovenou v § 13 ods. 8 a 9 zákona č. 563/2009 Z. z. a sú vyňaté zo všeobecnej zásady súčinnosti zakotvenej v § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Žalovaný tiež tvrdil, že ustanovenia § 13 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. a § 73 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. sú vo vzájomnej kolízii, preto nebolo prípustné v odvolacom konaní postupovať

§ 13ods.

8 zákona č. 563/2009 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že základné zásady správy daní zakotvené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. sa primerane vzťahujú na každé konanie týkajúce sa správy daní, ak sa v ňom postupuje podľa ustanovení tohto zákona. Tvrdenie žalovaného, že konanie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane je vyňaté zo všeobecnej zásady súčinnosti zakotvenej v § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. je absurdné a nemá oporu v ustanoveniach zákona č. 563/2009 Z. z. Bolo by absolútne nelogické a tiež v rozpore s duchom zákona, ak by sa na prvostupňové konanie pred správnym orgánom vzťahovali základné zásady konania definované zákonodarcom hneď v úvode zákona č. 563/2009 Z. z., ale v odvolacom konaní by sa už na tieto zásady neprihliadalo. V súvislosti s námietkou žalovaného o vylúčení aplikácie § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. v odvolacom konaní najvyšší súd okrem iného poukazuje aj na ustanovenia § 72 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., v ktorom zákonodarca výslovne zakotvil postup podľa § 13 ods. 8 a 9 aj v konaní o odvolaní. K namietanej kolízii ustanovení § 13 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. a § 73 ods. 4 písm.

1. a)zákona č. 563/2009 Z. z. najvyšší súd uvádza, že právne normy sú koncipované takým spôsobom, aby všeobecne zahrnuli všetky právne vzťahy a skutočnosti, ktoré sú predmetom ich úpravy, pričom nie je možné, ani účelné, aby ustanovenia právnych noriem podrobne pomenovávali a upravovali každú možnú situáciu, ktorá môže eventuálne v praxi vyvstať. Je úlohou orgánu aplikujúceho daný právny predpis, aby na konkrétnu situáciu, ktorá v praxi nastala, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu. V prejednávanom prípade nemožno hovoriť o absencii právnej úpravy, ktorá by znemožňovala vyriešiť konkrétnu vyvstalú právnu situáciu, ani o kolízii ustanovení § 13 ods. 9 a § 73 ods. 4 písm.
2. a)zákona č. 563/2009 Z. z., ako to namieta žalovaný. Ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. dávajú návod, ako mal žalovaný postupovať v prípade, ak zistil, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia nie je právne perfektné z dôvodu nedostatočnej plnej moci. Aj podľa názoru najvyššieho súdu (zhodne s názorom súdu prvého stupňa) mal žalovaný zvoliť postup podľa § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. a na nedostatky plnomocenstva odvolateľa upozorniť a vyzvať ho na ich odstránenie. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že žalovaný na podklade ostatných súvisiacich konaní týkajúcich sa žalobcu disponoval vedomosťou, že žalobca (ako daňový subjekt) prejavil vôľu byť v konaniach zastúpený právnym zástupcom PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., o to viac bolo možné sa domnievať, že nepredloženie relevantného plnomocenstva a odvolávanie sa na plnomocenstvo vzťahujúce sa na inú súvisiacu vec, je nepozornosťou, a nie zámerom odvolateľa. Aj v hypotetickom prípade, že by odvolateľ výzve správneho orgánu na odstránenie nedostatkov nevyhovel, neexistovala prekážka, aby správny orgán o vyvstalej situácii rozhodol zákonným spôsobom, pričom žalovaným namietaná kolízia ustanovení § 13 ods. 9 a § 73 ods. 4 písm.
3. a)zákona č. 563/2009 Z. z. je podľa názoru najvyššieho súdu len domnelá. Bolo by úlohou správneho orgánu aplikujúceho právo v konkrétnej situácii posúdiť, či jej právna povaha vyžaduje rozhodnutie

§ 13ods.

9 alebo § 72 ods. 8 písm.

1. b)zákona č. 563/2009 Z. z. Najvyšší súd tiež nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného, že napadnuté oznámenie (ktorým žalovaný odvolateľovi oznámil, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia zamieta ako neprípustné) žiadnym negatívnym ani pozitívnym spôsobom nezasahuje do práv a povinností žalobcu, a preto nepodlieha preskúmaniu súdom. Žalovaný uvádza, že napadnutým oznámením iba informuje žalobcu, že na základe imperatívu zákona sa nemôže začať odvolacie konanie, pričom tiež namieta, že pod pojem „rozhodnutie" nemožno zahrnúť aj iné formy písomnosti správnych orgánov (najmä, ak ich zákon výslovne označí ako „oznámenie"). S argumentáciou a závermi žalovaného nemožno súhlasiť. Pri posudzovaní, či určitý normatívny právny akt orgánu štátnej správy podlieha alebo nepodlieha súdnemu prieskumu, nie je rozhodujúce, ako je tento akt terminologicky pomenovaný. Relevantná je skutočnosť, či svojím obsahom zasahuje normatívny akt do práv a povinností fyzických alebo právnických osôb alebo sa práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotýka. Právny akt žalovaného, ktorým oznamuje odvolateľovi, že o podanom odvolaní meritórne nerozhodne, je faktickým zásahom do zákonného oprávnenia daňového subjektu (žalobcu), aby bolo jemu adresované autoritatívne rozhodnutie podrobené „kontrole" odvolacieho daňového orgánu, a preto nemožno vylúčiť, aby súd preskúmal, či takýto zásah do práva žalobcu bol uskutočnený v súlade so zákonom. Nesprávne je aj tvrdenie žalovaného, že žalobca mal uplatniť postup podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP a domáhať sa, aby súd vyslovil povinnosť žalovaného konať a vo veci a rozhodnúť. Na takýto postup žalobcu nebol žiaden dôvod, pretože v prejednávanej veci sa nejednalo o nečinnosť správneho orgánu (ani žalobca takúto skutočnosť vôbec nenamieta), ale dôvodom na podanie žaloby bol konkrétny „čin" žalovaného, teda ním vydané oznámenie o zamietnutí odvolania. Súd by nemohol konať podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP a vysloviť povinnosť žalovaného konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia, nakoľko žalovaný už o tomto odvolaní rozhodol, aj keď nie meritórnym spôsobom. Ako vyplýva z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby, rozhodol v súlade so zákonom, a preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré pozostávali z náhrady trov za poskytnutý jeden úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného) v sume 134 Eur podľa § 11 ods. 4 vety prvej v spojení s § 13a ods. 1 písm.
2. c)vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"), plus režijný paušál v sume 8,04 Eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Keďže právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sa priznaná odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, teda o sumu 28,40 Eur. Celkové trovy poskytnutej právnej pomoci, ktoré v tomto konaní najvyšší súd priznal žalobcovi, predstavujú sumu 170,44 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.