Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/103/2016 Identifikačné číslo spisu: 8415206568 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8415206568.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne VISKIO s. r. o., so sídlom v Stupave, Bottova 803/9, IČO: 46 042 377, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 8, IČO: 47 248 301, proti žalovanému E. bývajúcemu v X., zastúpenému JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 8, o vydanie vecí a o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2 C 267/2015, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo
- decembra 2015 sp. zn. 6 Co 373/2015, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z
- septembra 2015 č. k. 2 C 267/2015-94 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať a scudziť nehnuteľnosť umiestnenú v okrese Bratislava III, obec Y. - m.č. Z., k. ú. Z., a to EKO keramický dom na parcele č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXXX, na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnosti, tiež uzavrieť zmluvu o nájme predmetnej nehnuteľnosti, alebo vložiť nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci.
- Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného uznesením zo
- decembra 2015 sp. zn. 6 Co 373/2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Namietala, že v danom prípade existuje objektívny stav nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach, tvrdiac, že žalovaný nerešpektuje je vlastnícke právo, nakoľko neoprávnene disponuje s vecami, ktorých je vlastníčkou, pričom existuje dôvodná obava, že bude v takomto konaní pokračovať, čím jej bezpochyby hrozí nebezpečenstvo vzniku škody ako aj zvyšovanie už vzniknutých škôd. V tejto súvislosti poukazovala na konkrétne inzeráty, z ktorých má byť zrejmé, že žalovaný chce predať nehnuteľnosť, ktorej podstatnou súčasťou sú aj veci, ktorých je vlastníčkou. Keďže odvolací súd si skutočnosť inzerovania predmetnej nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nepreveril a iba sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného v odvolaní, mala za to, že konanie zaťažil tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Napokon, bez bližšej konkretizácie namietala, že v konaní jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. So zreteľom na uvedené žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a žalovaného zaviazať povinnosťou zaplatiť jej trovy konania.
- Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol dovolanie odmietnuť.
- V danom prípade bolo dovolanie podané
- februára
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal (443 C.s.p.), či je dovolanie procesne prípustné.
- Vychádzajúc z ustanovení § 470 ods. 1, 2 C.s.p., s prihliadnutím na základné princípy obsiahnuté v čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 C.s.p., najvyšší súd posudzoval podmienky prípustnosti dovolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
- Podľa právneho stavu účinného do
- júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nemá znaky tých uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým bolo dovolanie procesne prípustné. Navyše, dovolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení bolo v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné.
- Dovolanie žalobkyne by vzhľadom na vyššie uvedené bolo prípustné iba vtedy, ak by v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 O.s.p. Existenciu vád v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. žalobkyňa netvrdila a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
- Žalobkyňa zastáva názor, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Za právneho stavu účinného do
- júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania [v zmysle ustanovenia § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Najvyšší súd už v minulosti viackrát zdôraznil, že pre záver o existencii procesnej vady konania uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil takej vady; rozhodujúcim bolo výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 409/2015, 6 Cdo 30/2016 a 8 Cdo 34/2016).
- Vzhľadom na to, že žalobkyňa v dovolaní vôbec neuviedla, v čom konkrétne má vada v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. spočívať a dovolací súd ani po preskúmaní obsahu spisu nezistil taký postup odvolacieho súdu, ktorým by jej bola odňatá možnosť pred ním konať, možno uzavrieť, že existenciu tejto vady vytýkala žalobkyňa neopodstatnene.
- Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní namietala, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania, treba uviesť, že „iná procesná vada“ (v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. neuvedená) bola do
- júna 2016 považovaná za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý ale mohol byť úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní. Konštantná judikatúra najvyššieho súdu zastávala do uvedeného dňa názor, že takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 888/2015, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 60/2012 a 7 Cdo 86/2012). I keby teda v preskúmavanej veci došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania žalobkyne.
- Z obsahu dovolania napokon vyplýva, že žalobkyňa namietala i nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci súdom však prípustnosť dovolania nezakladalo (viď R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Keďže v danom prípade žalobkyňa uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, dovolací súd nemohol podrobiť napadnuté uznesenie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.
- Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva z ustanovení § 239 O.s.p. a vady konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p. v dovolacom konaní nevyšli najavo, najvyšší súd odmietol dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.