5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dôvodil tým, že šetrením zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 29.11.2016 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade vyššie uvedených ustanovení zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Súd preto konanie v súlade s ust. § 109 ods. 2 písm.
5 zákona žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla. Námietka navrhovateľa, že v predloženom návrhu sa rieši iná otázka, ktorá je nepodstatná pre rozhodnutie súdu v jeho prípade, nie je dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 28.11.2016 podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 60 ods.
5 zákona s článkom 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd má za to, že krajský súd postupoval správne, ak konanie prerušil, nakoľko predložený návrh sa týka súladu ustanovení zákona, na základe ktorých odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku, s Ústavou Slovenskej republiky. Rozhodnutie Ústavného súdu bude mať vplyv na rozhodnutie krajského súdu o opravnom prostriedku navrhovateľa proti predmetnému rozhodnutiu odporkyne. Rovnaký názor vyslovila aj samotná odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu. K námietke navrhovateľa, prečo súd vo veci sp. zn. 9So/213/2014 zo dňa 28.09.2016, rovnako neprerušil konanie, odvolací súd poznamenáva, že v konaní sp. zn. 9So/213/2014 nešlo o rovnaký prípad, ako v prejednávanej veci, pričom súd každý prípad posudzuje individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 109 ods. 2 O.s.p. upravuje situácie, kedy súd na základe vlastnej úvahy môže rozhodnúť o prerušení konania, ak vzniknú v konaní určité prekážky. Na rozdiel od ustanovenia § 109 ods. 1 O.s.p., ktorý taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie prerušiť, ustanovenie ods. 2 vymenúva prekážky, kedy je posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania ponechané na úvahu konajúceho súdu. To znamená, že je na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom vymedzenej prekážky konania, toto preruší, alebo bude v konaní ďalej pokračovať. Všeobecným účinkom prerušenia konania je, že sa nekonajú pojednávania, neplynú lehoty (§ 111 V predmetnej právnej veci vzhľadom k tomu, že na Ústavný súd Slovenskej republiky bol podaný návrh na začatie konania o nesúlade vyššie uvedených ustanovení zák. č. 404/2011 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky a posúdenie tohto ustanovenia je aj dôvodom preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne, krajský súd dospel k správnemu záveru o potrebe v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. konanie prerušiť. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a preto odvolací súd uznesenie krajského súdu ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.