ustanovenia § 250j ods. 2 písm.
názoru súdu cez princíp ochrany vlastníckeho práva treba posudzovať, do akej miery je možné obmedziť práva vlastníkov ako účastníkov predmetného správneho konania. Krajský súd konštatoval, že je nesporné, že
2 stavebného zákona sú účastníkmi konania právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedných pozemkom alebo stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Naproti tomu aplikácia § 3 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“), na základe ktorej ak ide o návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby, nie je potrebné uviesť v návrhu údaje o všetkých známych účastníkoch konania, je vyjadrením spoločenského záujmu na realizácii verejno-prospešných stavieb, ktoré prechádzajú cez veľké množiny vlastníkov pozemkov, a teda aj účastníkov konania, pričom samotné konanie s každým vlastníkom pozemkov by presiahlo účel, ako aj možnosti konania o umiestnení stavby. Tu práve je potrebné poukázať na charakter rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nemôže spôsobiť bezprostredné porušenie vlastníckeho práva, pretože len vytvára možnosť pre vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi účinkami vlastníkov predmetných pozemkov môže dotknúť. Uvedené rozhodnutie je ale spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. V tomto smere krajský súd poukázal na to, že otázka ochrany vlastníckych práv a oprávnených záujmov vlastníkov sa bude riešiť až v samotnom následnom stavebnom konaní. Ďalej poukázal na to, že predmetom územného konania nie je vyporiadavanie vlastníckych práv účastníkov konania ani určenie výšky náhrady či primeraného odškodnenia vlastníkov pozemkov dotknutých prípadnou výstavbou elektrického vedenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo 172/2010 zo dňa 9. novembra 2010). Krajský súd s poukazom na § 37 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 stavebného zákona uviedol, že prvostupňový správny orgán resp. ani žalovaný nevychádzal a nepoukazoval najmä na ustanovenia § 37 ods. 3 stavebného zákona, pričom žalovaný správny orgán v odôvodnení rozhodnutia len všeobecne konštatuje a poukazuje na územný plán Mesta Žiliny na jeho článok 2.18.4.3 - Energetika v oblasti energetickej infraštruktúry a to bez konkretizácie na konkrétne územie Žilina - Trnové a konkrétnu časť územia
situačného výkresu, ktorý je súčasťou územného rozhodnutia (prvostupňového), kde sa má stavba realizovať, uskutočniť, resp. umiestniť.
názoru krajského súdu bude potrebné zo strany žalovaného správneho orgánu v kontexte s § 37 ods. 3 stavebného zákona vyhodnotiť konkrétne námietky žalobcu, ktoré podal v lehote stanovenej v oznámení o začatí územného konania ohľadne predmetného územného konania, či sú alebo nie sú tieto v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Tieto skutočnosti sú v jeho kompetencii a výslovne z tohto ustanovenia vyplývajú. Žalovaný správny orgán teda jednoznačne uvedie a poukáže na konkrétne ustanovenia územnoplánovacej dokumentácie - Mesta Žilina schválenej uznesením Mestského zastupiteľstva č. 15/2012, či navrhovaný stavebný zámer, zámerom a cieľmi je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou prijatou Mestom Žilina. Pokiaľ žalovaný uvedené skutočnosti uvádza vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa
konkrétnej realizácie stavby, resp.
pripojeného situačného náčrtu, ktorý je súčasťou územného rozhodnutia. Dôvodnou krajský súd uznal aj žalobnú námietku žalobcu, že neboli predložené záväzné stanoviská dotknutých orgánov, pričom žalovaný len stroho v odôvodnení rozhodnutia poukázal, že je výlučne na stavebnom úrade tieto skutočnosti posudzovať v zmysle ust. § 37 ods. 2 a 3 stavebného zákona. Žalobca v námietkach v rámci územného konania v stanovenej lehote uviedol, ktoré konkrétne vyjadrenia resp. stanoviská dotknutých orgánov chýbajú (námietka pod bodom č. 5). Žalovaný
názoru súdu mal odôvodniť a vyjadriť sa k týmto, či teda boli alebo neboli potrebné pri posudzovaní s poukazom na § 37 ods. 2 a 3 stavebného zákona, stanoviská resp. vyjadrenia uvedených orgánov. Bolo teda na žalovanom správnom orgáne, aby odôvodnil svoje rozhodnutie tak, aby mu nebolo možné vyčítať nedostatok odôvodnenia v zmysle ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku (§ 140 stavebného zákona). Ako nedôvodnú krajský súd vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu vo vzťahu k ochrannému pásmu navrhovanej stavby, najmä teda, že nie je zrejmé, či ochranné pásmo navrhovanej stavby nezasahuje do ďalších pozemkov, najmä do žalobcových pozemkov KNC č. 611/21 a KNC č. 611/
názoru krajského súdu, išlo nepochybne o vydanie územného rozhodnutia vo vzťahu k líniovej stavbe tak, ako je špecifikovaná vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z.z., vzhľadom k tomu, že išlo o líniovú stavbu, nebolo potrebné, aby v rozhodnutí boli uvedené konkrétne druhy a parcelné čísla pozemkov
katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje, postačoval opis územia. Tento opis územia vyplýva zo situačného výkresu, z ktorého je nepochybne zrejmý priebeh územia, resp. opis územia, t.j. trasa predmetnej líniovej stavby. Nedôvodnou je
krajského súdu aj ďalšia námietka, čo sa týka používania skratiek NNK, táto nebola vznesená v rámci stanovenej lehoty na vznesenie námietok, pričom je nepochybne zrejmé, že ide o bežnú zaužívanú skratku technického charakteru.
názoru krajského súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že navrhovateľ (stavebník) nemá ani súhlasy vlastníkov pozemkov, na ktorých sa má stavba umiestniť. Krajský súd uviedol, že námietku by mohli vzniesť jednotliví vlastníci pozemkov, cez ktoré by mala predmetná trasa elektrického vedenia prebiehať. Právo namietať tieto skutočnosti nepatrí žalobcovi ako vlastníkovi susediacich pozemkov k realizovanej stavbe. Takisto je nedôvodná aj námietka, že rozhodnutie, resp. návrh na začatie územného konania neobsahuje zoznam všetkých známych účastníkov konania, druhy a parcelné čísla pozemkov dotknutých stavbou s uvedením vlastníckych a iných práv, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb. V zmysle § 3 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ak ide o návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnenie líniovej stavby v návrhu sa údaje
1 písm.
katastra nehnuteľností s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb. Rovnako je nedôvodná aj námietka, že predložená projektová dokumentácia stavby je zmätočná, tým spôsobom, ako je uvedená žalobná námietka, nie je konkretizovaná v námietkach zo dňa
názoru krajského súdu nemá súvis s preskúmavanou vecou poukaz žalobcu na iné stavebné konanie, ktoré je samostatne vedené pred správnymi orgánmi. Ďalej mal krajský súd za to, že nedôvodná je aj námietka, že stavebný úrad nenariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním v súlade s § 36 ods. 1 stavebného zákona.
názoru krajského súdu je len subjektívnym názorom žalobcu, že stavebnému úradu nie je známe stavbou dotknuté územie a nepozná ďalšie podstatné súvislosti stavby. Poukázal najmä na ust. § 36 ods. 2 stavebného zákona, kedy od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Oznámením o začatí územného konania zo dňa 18. septembra 2013 Mesto Žilina - stavebný úrad začal územné konanie v predmetnej veci, zároveň upozornil účastníkov konania, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť na príslušnom správnom orgáne do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, nakoľko na neskôr podané námietky sa nebude prihliadať. V oznámení uviedol, že pre dané územie je spracovaná a schválená územnoplánovacia dokumentácia, z tohto dôvodu upustil stavebný úrad
2 stavebného zákona od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania v predmetnej veci, čo preukazuje neodôvodnenosť námietky žalobcu. Krajský súd uviedol, že bude potrebné, aby žalovaný správny orgán odstránil nedostatok dôvodov uvedených v rozhodnutí vo vzťahu k námietke žalobcu, že stavebný úrad nemal k územnému konaniu, resp. k rozhodnutiu ako podklady - stanoviská dotknutých orgánov, ktoré špecifikoval v námietke pod bodom č. 5, či sú alebo nie sú potrebné, najmä s poukazom na § 37 ods. 1 až 3 stavebného zákona. Rovnako sa bližšie vyjadrí a odkáže, či navrhovaná stavba je alebo nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Žiliny. Žalovaný tiež odstráni nezrovnalosti ohľadom splnomocnenia tak, ako je uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, pričom súd teda rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval za rozhodnutie predčasné. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 pís.
2 písm.
osobitných predpisov. Odvolací orgán po oboznámení sa s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Žilina, ktorá v návrhu záväzných častí v Zásadách a regulatívoch umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia územia v čl.2.18.4.3 Energetika v oblasti energetickej infraštruktúry v nadväznosti na ÚPN VÚC ŽK priamo v bode 3 vyžaduje zabezpečiť spoľahlivú a bezpečnú dodávku a prenos elektrickej energie dobudovaním elektrizačnej rozvodnej sústavy kraja v nadväznosti na sústavu SR a sústavu medzištátnu, v bode 7 nové nároky na transformačné výkony vyžaduje riešiť novými zahusťovacími trafostanicami alebo rekonštrukciou stávajúcich a to formou výmeny transformátorov a v ďalších bodoch kladie požiadavky na technické riešenie nových vedení VN a NN (v zastavanom území káblami v zemi) dospel k nepochybnému záveru, že navrhovaný zámer v celom rozsahu rešpektuje hľadiská a zásady v nej prijaté a schválené.
5 a 6 stavebného zákona územný plán jednej alebo aj viacerých obcí ustanovuje všeobecné hlavné zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vrátane zásad a regulatívov verejného dopravného a technického vybavenia atď. a súčasne ustanovuje, pre ktorú časť obce je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Obsah územného plánu obce ďalej upravuje vyhláška č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch územnoplánovacej dokumentácii (ďalej len „vyhláška č. 55/2001 Z.z.“) v ust. § 12.
l a 2 stavebného zákona v spojení s ust. § 13 vyhlášky č. 55/2001 Z.z., územný plán zóny tieto všeobecné zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
územnoplánovacej dokumentácie ustanovuje už podrobnejšie. Podrobnosť tohto riešenia vychádza z jeho úlohy, že sa ním už určuje konkrétne umiestnenie stavieb na jednotlivých pozemkov, ich architektonické a hmotové riešenie, zabezpečujú podmienky na uličné a stavebné čiary, hĺbka, šírka a výška zástavby, ustanovujú podmienky zabezpečenia líniových dopravných stavieb a technickej vybavenosti (kapacity, trasovanie a rozmerové parametre) a pod. Z uvedeného jednoznačne
žalovaného vyplýva, že kým územný plán obce ustanovuje všeobecné hlavné zásady a regulatívy priestorového a funkčného využívania celého územia obce alebo obcí, až územný plán zóny, za predpokladu, že jeho obstaranie a schválenie sa
územného plánu obce pre určitú časť jeho vymedzeného územia vyžaduje, už tieto zásady a regulatívy jeho priestorového a funkčného využívania tohto vymedzeného územia bližšie spodrobňuje, t.j. ustanovuje podmienky umiestňovania stavieb na konkrétnych pozemkoch vrátane podmienok zabezpečenia ich dopravnej a technickej infraštruktúry. Ďalším rozdielom medzi týmito dvoma územnoplánovacími dokumentáciami je, že kým pri územnom pláne obce základnou mierkou pre jeho spracovanie je 1 : 5 000, resp. l : 2000, prípadne 1: 10 000 a to
veľkosti riešeného územia, pri územnom pláne zóny vychádzajúc z jeho úlohy „spodrobnenie ustanovujúcich podmienok pre umiestnenie stavieb“ sa toto riešenie robí na výkresoch, ktorých podkladom sú pozemkové mapy evidencie katastra nehnuteľností doplnené výškopisom v M 1 : 1 000 (2 880), 1 : 500 a 1 : 200. Je to tak, preto, že územný plán zóny môže nahrádzať rozhodnutie o umiestnení stavby (§ 39a ods. 3 písm. a) stavebného zákona).
územnoplánovacej dokumentácie mesta Žilina čl. 2.18.12 Určenie, pre ktoré časti mesta je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, neustanovuje potrebu obstarať územný plán zóny pre kat. územie O. (viď. príloha l). Názor krajského súdu v jeho odôvodnení, že žalovaný bol povinný jednoznačne uviesť a poukázať na konkrétne „ustanovenia“ územnoplánovacej dokumentácie mesta Žilina, ktoré ustanovenia mal súd na zreteli sám neuviedol, považuje žalovaný za arbitrárny, nezrozumiteľný a nedostatočný. Žalovaný má zato, že krajský súd vážnym spôsobom spochybnil svoju schopnosť kvalifikovane a dostatočne odborne poznať jednotlivé stupne územnoplánovacích dokumentácií, ich účel a úlohu. Žalovaný v žiadnom prípade sa vo svojom odôvodnení neobmedzil len na všeobecný odkaz na existenciu územnoplánovacej dokumentácie mesta Žilina a na jej článok, ale tento článok do svojho odôvodnenia aj náležité z textovej časti jeho záväznej časti v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom súdu, že skutočnosti preukazujúce súlad navrhovaného zámeru s územnoplánovacou dokumentáciou mal uviesť až vo vyjadrení k žalobnému návrhu na str. 3 uvedením označenia vymedzených častí znakmi 8.31.BI/10, 8.31.OV/04 a 8.31.VS/01, nakoľko v týchto územnoplánovacia dokumentácia len všeobecne v jej zásadách a regulatívoch uvádza dobudovanie technickej dopravnej infraštruktúry. Spôsob tohto dobudovania je podrobnejšie upravený práve vo vyššie uvedenom čl. 2.18.4.3 Energetika. Žalovaný ďalej poukázal aj na druh umiestňovanej stavby, a to že ide líniovú stavbu, pri ktorej sa
ust. § 3 ods. 2 a § 4 ods. l písm. c) vyhl. č. 453/2000 Zz. v spojení s ust.§ 36 ods. 4 stavebného zákona parcelné čísla pozemkov, po ktorých má byť jej trasa vedená podrobne neuvádzajú a jej odstupy od susediacich pozemkov sa neuvádzajú tak v návrhu na vydanie rozhodnutia ako aj v rozhodnutí samom. Súd v správnom súdnictve preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postup správnych orgánov predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t. j. v medziach žaloby. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Súd teda nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
2 OSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je
Z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný má zato, že krajský súd v danom prípade prekročil medze zákona (§ 250j ods. 3 OSP), keď vytýkanú nedostatočnosť posúdenia stavebného zámeru s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Žilina sám za žalobcu dohľadával v snahe preukázať nedostatky odvolacieho rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť s cieľom dosiahnuť tak jeho zrušenie. Za arbitrárne pre zrušenie rozhodnutia považuje žalovaný aj odôvodnenie súdu, v ktorom vyslovil, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa len stroho vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, v ktorej mal poukazovať na absenciu ďalších vyjadrení a stanovísk niektorých dotknutých orgánov, ktoré v odvolaní uviedol, a že
jeho názoru bolo potrebné pri posudzovaní s poukazom na ust. § 37 ods. 2 a 3 stavebného zákona sa jednotlivo vyjadriť ku každému odvolateľom uvedenému dotknutému orgánu tak, či jeho záväzné stanovisko bolo alebo nebolo pre rozhodnutie potrebné. Verejným záujmom
ust.§ 37 ods.2 v spojení s ust.§ 126 ods. l stavebného zákona sa rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový organ štátnej správy. V konaní tento správny orgán preto v prvom rade vždy najprv náležite určí okruh dotknutých orgánov a to v rozsahu, v akom by mohli byť záujmy, ktorých ochranu zabezpečujú
osobitných predpisov, dotknuté. Pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov
toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod. Úlohou odvolacieho orgánu
l správneho poriadku je odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu preskúmať a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené vady odstrániť. Žalovaný po preskúmaní podkladov v odvolacom konaní nezistil z hľadiska vymedzenia dotknutých orgánov zo strany prvostupňového správneho orgánu, od ktorých sa záväzné stanovisko
l stavebného zákona k návrhu na umiestnenie stavby vyžadovalo žiadne nedostatky, ktoré by odôvodňovali jeho konanie doplniť napríklad doplnením chýbajúceho záväzného stanoviska. Žalobca v odvolacích námietkach okrem vymenovania dotknutých orgánov, o ktorých sa mylne domnieval že pred vydaním rozhodnutia mali byť zo strany prvostupňového správneho orgánu zabezpečené, neuviedol konkrétne ustanovenia príslušných právnych predpisov, z ktorých by oprávnenie týchto dotknutých orgánov vyjadriť sa k stavebnému zámeru malo vyplývať. Ďalej žalovaný uviedol príklady posúdenia prípadných vyjadrení k jednotlivým orgánom uvádzaným žalobcom. Žalovaný uviedol len demonštratívny príklad, pre ktoré sa vyjadrenia dotknutých orgánov uvádzaných žalobcom v žalobe nevyžadovali. K ďalším dotknutým orgánom uvádzaných odvolateľom ako Krajské riaditeľstvo policajného zboru, Dopravný podnik mesta Žilina, SVP Banská Bystrica, Žilinský samosprávny kraj, Lesy SR atď. (líniová trasa nebude vedená v blízkosti toku, pásmom lesa alebo ochranného pásma) a napríklad aj jeho požiadavka na vyjadrenie Okresného úradu- odboru starostlivosti o životné prostredie a súčasne aj Mestského úradu - odboru životného prostredia sa žalovaný ďalej podrobne nezaoberal, nakoľko mal zato, že žalobca nemal a nemá nielen odbornú spôsobilosť, ktorá by ho oprávňovala k určovaniu okruhu dotknutých orgánov ako aj z dôvodu, že vyvracať tvrdenie žalobcu pri každom ním uvádzanom dotknutom orgáne by bolo absolútne nadbytočné, bez opodstatnenia a zaťažujúce odôvodnenie rozhodnutia. Z obsahu odvolania je
žalovaného zrejmé, že žalobca podaním odvolania v tomto smere nesledoval cieľ na ochranu svojich súkromných záujmov, ale uzurpoval si ním chrániť verejné záujmy, ktoré mu zákon nezveruje, a ktorých rozsah si doslova v odvolaní vymýšľal. Žalovaný má zato, že nie je jeho povinnosťou v odôvodnení svojho rozhodnutia dávať detailné odpovede na všetky otázky nastolené odvolateľom, tak ako to vyslovil krajský súd vo svojom odôvodnení, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, tzn. bez toho, aby ako v danom prípade zachádzal do každého osobitného právneho predpisu a podrobne vyvracal tak žalobcom namietanú absenciu vyjadrenia dotknutých orgánov. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že k územnému konaniu navrhovateľ predložil záväzné stanoviská k stavebnému konaniu a nie k územnému konaniu sa žalovaný rovnako nevyjadroval, keďže je zrejmé, že ak dotknuté orgány dali svoj súhlas už k uskutočneniu stavby, tento súhlas sa nepochybne vzťahoval aj k jej umiestneniu. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov mal zato, že neboli splnené zákonné predpoklady na zrušenie jeho rozhodnutia
ust.§ 250j ods. 2 písm. d) OSP a nesúhlasí ani so zrušením jeho rozhodnutia
ust.§ 250j ods.2 písm. e) OSP. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Krajský súd
vyššie uvedených zákonných ustanovení a zásad nepostupoval, nakoľko žalobca v žalobe skutočnosti preukazujúce také vady konania, pre ktoré mu mala byť odňatá možnosť uplatňovať v správnom konaní svoje námietky a pripomienky k návrhu za účelom ochrany svojich práv alebo bolo ich uplatnenie sťažené, a mali mať za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného súdom
2 písm. e) OSP, neuviedol a tieto skutočnosti neuviedol v odôvodnení rozsudku ani súd. III. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca vo svojom písomnom vyjadrení z 13. mája 2015, v ktorom uviedol, že o tom, že žalovaným vydané rozhodnutie bolo nezákonne vydané, svedčí aj to, že žalovaný si nepreveril, a preto ani nezistil pri svojom postupe v rámci odvolacieho konania stavby, že vôbec nie je potreba zabezpečiť dodávku elektrickej energie do existujúceho areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva (PD) nachádzajúceho sa v Žiline - Trnovom, v k.ú. O., pretože dodávku elektrickej energie do celého areálu zabezpečuje samotný navrhovateľ stavby - Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. subjektom - tým, ktoré sú účastníkmi územného konania - zabezpečuje od začiatku dodávania elektrickej energie túto dodávku v rozpore so zákonom. Žalovaný na strane 2, vo štvrtom odseku podaného odvolania uvádza: „Žalovaný má zato, že predložený zámer navrhovateľa (SSE-D, a.s., Žilina), ktorý rieši potrebu zabezpečiť dodávku elektrickej energie do existujúceho areálu bývalého PD, v budovách ktorého sa v súčasnosti nachádzajú viaceré súkromné prevádzky formou novej zahusťovacej trafostanice a nového vedenia NN ...“ - žalovaný dodnes nemá vedomosť o tom, resp. si nezistil ani takú podstatnú a dôležitú skutočnosť, že predmetom zámeru navrhovateľa, a teda navrhovanej stavby, nie je žiadna nová zahusťovacia trafostanica (ani žiadna iná trafostanica), pretože existujúca trafostanica č. 5500, ktorá je postavená a umiestnená priamo v areáli bývalého PD Trnové, je plne kapacitne postačujúca, a ešte má aj dostatočnú rezervu na prípadné rozšírenie. Uviedol, že stále nemá vedomosť o tom, že navrhovaná stavba je napájaná z tejto existujúcej trafostanice č. 5500 nachádzajúcej sa priamo v riešenom areáli a lokalite, a že zároveň táto existujúca trafostanica č. 5500 zabezpečuje dodávku elektrickej energie pre oveľa väčšie územie a lokalitu, ako rieši navrhovateľ predloženým zámerom. Predložený zámer rieši iba malú časť existujúceho areálu bývalého PD Trnové. Neznalosť žalovaného o skutkovom stave vyplýva
žalobcu z nasledovných skutočností: Navrhovaná stavba je napojená z existujúcej trafostanice č. 5500, nachádzajúcej sa na pozemku KN-C parcelné číslo 606, v k.ú. O. (t.j. v existujúcom areáli bývalého PD Trnové - vlastníkom tohto pozemku je žalobca), táto trafostanica nie je majetkom navrhovateľa - Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. Navrhovateľ nepredložil stavebnému úradu ani žalovanému žiadnu zmluvu ani inú písomnú dohodu s vlastníkom trafostanice o tom, že z nej môže predmetnú stavbu napojiť. Nepredložil tiež žiadnu zmluvu ani inú písomnú dohodu so žalobcom ako s vlastníkom dotknutých pozemkov. Tieto skutočnosti boli stavebnému úradu zrejmé, a namietal ich už predtým v územnom konaní, a tiež aj neskôr v odvolacom konaní a prebiehajúcom súdnom konaní. Ďalej žalobca uviedol, že navrhovaná stavba má zároveň priamu súvislosť s už predtým nezákonne postavenou stavbou: „Istiaca prípojková skriňa, elektrické prípojky“ na pozemkoch KN-C parcelné čísla: 606 a 593/8 v k.ú. O., ktorú rieši stavebný úrad pod číslom spisu: 8841/2011-8282/2012-OS-MT. Stavebný úrad dňa
žalobcu vo veci nezákonne uskutočnených stavieb nekoná, je nečinný, z
žalobcu koná v rozpore so zákonom aj napriek tomu, že stavebník nielen že stavebnému úradu nepredložil požadované doklady v stanovenej lehote, ale ani v tejto lehote nepodal žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Napriek týmto skutočnostiam stavebný úrad bez akýchkoľvek problémov uskutočnil územné konanie údajnej novej stavby pod názvom „Žilina - Trnové - Rozšírenie NNK pre spoločnosti v rámci PD“, samozrejme preto aj určil, že sa jedná o líniovú stavbu, a tým ju oznámil iba verejnou vyhláškou, nenariadil ani ústne pojednávanie, ani miestne zisťovanie, nepožadoval od navrhovateľa zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi, nepožadoval od navrhovateľa ani to, či má k pozemkom vlastnícke alebo iné právo v súlade so stavebným zákonom a aj napriek uvedenému vydal rozhodnutie o umiestnení stavby bez akýchkoľvek problémov a následne žalovaný potvrdil stavebným úradom nezákonne uskutočnené územné konanie a nezákonne vydané rozhodnutie. Ďalej žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného na strane 2, vo štvrtom odseku podaného odvolania, cit.: „Žalovaný má zato, že predložený zámer navrhovateľa (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.), ktorý rieši potrebu zabezpečiť dodávku elektrickej energie do existujúceho areálu bývalého PD, v budovách ktorého sa v súčasnosti nachádzajú viaceré súkromné prevádzky, formou novej zahusťovacej trafostanice a nového vedenia NN, posudzoval v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona, najmä z toho hľadiska, či tento neodporuje záujmom mesta z hľadiska územného rozvoja alebo hľadiskám sledovaných
osobitných predpisov.“ - sám žalovaný ako aj predtým stavebný úrad neposudzovali navrhovaný predložený zámer (stavbu) v súlade s § 37 ods. 2 stavebného zákona, nepreskúmali návrh, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a predpisom, ktoré ustanovujú podmienky umiestnenia technických zariadení (napr. ochranné pásma navrhovanej stavby - je potrebné v súlade s platným zákonom č. 251/2012 Z.z. priamo vyznačiť do situácie stavby v projektovej dokumentácii ochranné pásmo - pri NN 1kV v kábli je stanovené ochranné pásmo 1m na každú stranu od osi uloženého kábla), podmienky ochrany prírody, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu atď., a neposudzovali ho ani v súlade s § 37 ods. 3 stavebného zákona, nezabezpečili v územnom konaní stanoviská všetkých dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad, a neposúdili riadne ani vyjadrenia účastníkov konania a ich námietky. K tvrdeniu žalovaného, že v danom prípade ide o líniovú stavbu, žalobca uviedol, že sa nejedná o líniovú stavbu, pretože sa nejedná o rozvod elektriny, ale iba o nový prívod elektriny (resp. prípojku NN), a teda zlegalizovanie už predtým nezákonne zrealizovaných stavieb jednak navrhovateľom a spoločnosťami v areáli PD. Účelovo bola vytvorená nová tzv. líniová stavba, pritom sa jedná iba o novú elektrickú prípojku NN pre už nezákonne pripojených odberateľov. K jednotlivým príkladom dotknutých orgánov uvádzaných žalovaným, žalobca k Okresnému úradu Žilina - odbor pozemkový a lesný sa vyjadril, že žalovaný nesprávne uvádza, že: „Pretože predmetom stavebného zámeru sú objekty podzemného vedenia a objekt TS (trafostanice) nepresiahne 25 m2, záväzné stanovisko tohto dotknutého orgánu sa nevyžadovalo“. Predmetom stavebného zámeru navrhovateľa v skutočnosti nie sú objekty podzemného vedenia, ale nadzemná istiaca skriňa VRIS1, elektrická prípojka NN (1-kV káblové vedenie v zemi káblom AYKY-J 3x240+120 mm2) v celkovej dĺžke 475 m a nadzemná rozvodná istiaca pilierová skriňa SR 6.1, premetom zámeru vôbec nie je objekt TS (trafostanice) - a preto nemôže presiahnuť záber 25 m2. Nakoľko pri realizácii stavby by došlo k dočasnému záberu v celkovej výške cca 475 m2 (celková dĺžka trasy - 475m x šírka ryhy potrebná na výkop - cca 1 m, 475 m x 1 m = 475 m2), a teda aj poľnohospodárskej pôdy, navrhovateľ bolo povinný predložiť stavebnému úradu stanovisko Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde v k. ú. Trnové, ako príslušného správneho orgánu, v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 4, § 8, § 9 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene doplnení niektorých zákonov. K Okresnému úradu - odbor krízového riadenia uviedol, že v zmysle § 140a stavebného zákona v súlade s § 6 ods. 1 písm. g) a § 14 ods. 2 zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov Okresný úrad Žilina vydáva k predloženej projektovej dokumentácii pre územné rozhodnutie záväzné stanovisko z hľadiska civilnej ochrany. Krajský pamiatkový úrad Žilina ako príslušný orgán štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu
c) a § 9 ods. 5 a v súlade s § 41 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a úprav vydáva
4 pamiatkového zákona záväzne stanovisko ku každej stavbe, ktorá bude realizovaná v zemi. Požiadavky zvyčajne určené v záväznom stanovisku vyplývajú z ustanovení pamiatkového zákona vzhľadom k tomu, že nie je možné vylúčiť narušenie doposiaľ nepreskúmanej archeologickej lokality. Počas obhliadky výkopov totiž môže zástupca krajského pamiatkového úradu identifikovať relevantné archeologické nálezy, na základe ktorých následne príslušný stavebný úrad určí
1 a 2 stavebného zákona podmienky zabezpečenia týchto archeologických nálezov formou vykonania pamiatkového záchranného archeologického výskumu.
2 a 3 pamiatkového zákona a § 127 stavebného zákona v prípade zistenia, resp. archeologických nálezov počas realizácie stavby musí nálezca alebo osoba zodpovedná za vykonávanie stavebných prác ihneď nález oznámiť Krajskému pamiatkovému úradu. Nález sa musí ponechať bez zmeny až do obhliadky. Vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. bolo podstatné a veľmi dôležité pre posúdenie stavby, najmä čo sa týka existencie všetkých jestvujúcich elektroenergetických zariadení v riešenom území, pretože na základe tohto vyjadrenia by nielen stavebný úrad, ale aj žalovaný, zistili, že predmetná stavba nie je potrebná a sleduje iba jeden cieľ - vyriešiť niekoľkoročné problémy súvisiacich „čiernych“ stavieb v riešenom území, že súčasťou stavby nie je ani nová zahusťovacia trafostanica, ani nový rozvod elektriny a teda ani žiadna líniová stavba, že preto v názve stavby nie sú uvedené ani spoločnosti v rámci PD, ktoré treba pripojiť, ani parcelné čísla pozemkov, cez ktoré je stavba navrhnutá (pretože na 90% sú to takí vlastníci pozemkov, ktorí zároveň vystupujú ako živnostníci alebo ako konatelia spoločností, ktoré je údajne potrebné stavbou pripojiť na elektrickú energiu, hoci pripojení sú už niekoľko rokov). Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 177,86 € za jeden úkon právnej služby- vyjadrenie k odvolaniu žalovaného - odmena 139,83 € + režijný paušál 8,39 € + 20% DPH 29,64 €= 177,86 €. IV. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril aj pribratý účastník konania vo vyjadrení z
žalobcu, ak by správny orgán postupoval
zákona, pribratý účastník by nemal potrebu vysvetľovať pochybenia správneho orgánu a ospravedlňovať ich novými dôkazmi. Záverom uviedol, že krajský súd správne vyhodnotil namietané chýbajúce splnomocnenie a navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a zaviazal pribratého účastníka konania nahradiť trovy odvolacieho konania vo výške 177,86 € za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu pribratého účastníka - odmena 139,83 € + režijný paušál 8,39 € + 20% DPH 29,64 €= 177,86 €. VII. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného a pribratého účastníka nemožno priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00600/Kod zo dňa
1
1 Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2
5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä
6 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.
1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady
2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi
odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
3 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu
odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi
odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti;
nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
3 stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
1 stavebného zákona, ak sa konanie
tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu
1 stavebného zákona, dotknutým orgánom
tohto zákona je
tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavieb uvedených v § 117b c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.
3 stavebného zákona, dotknuté orgány v konaniach
tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1
1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní
tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní
tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania, ktoré im predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Odvolací súd konštatuje, že krajský súd sa náležite vysporiadal so všetkými žalobnými námietkami. Avšak odvolací súd nesúhlasí s posúdením žalobnej námietky žalobcu týkajúcej sa záväzných stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a v tomto smere sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného uvedenom v odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad koordinuje stanoviská dotknutých orgánov tak, aby boli vo vzájomnom súlade, a pokiaľ by sa v konaní vyskytli rozpory, je oprávnený ich odstraňovať, resp. postupovať
Ak by však boli v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, tak ich zamietne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že stavebný úrad určí okruh dotknutých štátnych orgánov, ktoré vydajú záväzné stanoviská. Účastníci konania môžu namietať obsah týchto stanovísk a správny orgán sa musí s námietkami vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. Avšak, účastník konania nemôže navrhovať ďalšie orgány štátnej správy, ktoré sa majú vyjadriť, resp. podať záväzné stanovisko. Právo účastníka podať námietku sa vzťahuje len ku stanoviskám tých štátnych orgánov, ktoré určil stavebný úrad. Preto správny orgán nebol povinný vyjadrovať sa k námietkam žalobcu, ktorými navrhoval pripojiť vyjadrenia iných štátnych orgánov. Správny orgán je povinný doplniť podklady, ak nejaké stanovisko chýba, ak je však toho názoru, že má zabezpečené všetky stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sú vo vzájomnom súlade, nie je dôvod vyjadrovať sa k námietkam ohľadom ďalších štátnych orgánov, ak
názoru správneho orgánu ich stanoviská nie sú v danej veci potrebné. Samozrejme povinnosťou konajúceho správneho orgánu je presne uviesť aké orgány štátnej správy boli dotknuté s uvedením ich vyjadrenia. V danom prípade je táto povinnosť splnená v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré s druhostupňovým rozhodnutím tvorí jeden celok. Preto nemožno súhlasiť s krajským súdom, ktorý uviedol, že žalovaný mal odôvodniť a vyjadriť sa k námietkam žalobcu, či vo vzťahu k ním uvedeným dotknutým orgánom boli alebo neboli potrebné konkrétne vyjadrenia, resp. stanoviská pri posudzovaní s poukazom na § 37 ods. 2 a 3 stavebného zákona. Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že stavebný úrad postupoval v zmysle ustanovení § 140a, § 140b stavebného zákona, vyžiadal si záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré v rozhodnutí o umiestnení stavby aj zohľadnil (str. 5 prvostupňového rozhodnutia o umiestnení stavby). Pre riadne naplnenie aplikácie ustanovení § 140a i § 140b stavebného zákona je postačujúce, pokiaľ si stavebný úrad vyžiadal záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré v rozhodnutí o umiestnení stavby aj zohľadnil. Krajský súd nevyhodnotil správne túto námietku, keď uviedol, že žalovaný je v ďal
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.