Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1TdoV/3/2017 Identifikačné číslo spisu: 9506100099 Dátum vydania rozhodnutia: 30.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Libor Duľa Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:9506100099.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Daniela Hudáka, JUDr. Petra Paludu, JUDr. Petra Szaba a JUDr. Aleny Šiškovej, v trestnej veci obvineného X. K. pre organizátorstvo a pomoc k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm. a/, písm. c/, § 148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do
- júna 2002 (ďalej len „Tr. zák.") formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
- mája 2017 v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- marca 2010, sp. zn. 3Toš 6/2008, takto rozhodol: Podľa § 382 písm. a/ Tr. por. dovolanie obvineného X. K. sa odmieta. Odôvodnenie Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o.i. podľa § 256 Tr. por. v znení účinnom do
- decembra 2005 zamietol odvolanie obvineného X. K. proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z
- apríla 2008, sp. zn. PK 2Tš 29/2006 (ako nedôvodné). Špeciálny súd v Pezinku vyššie citovaným rozsudkom uznal obvineného X. K. vinným z organizátorstva a pomoci k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm. a/, písm. c/, § 148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák. a trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Tr. zák., a to na skutkovom základe tam bližšie uvedenom. Obvinenému X. K. bol za to uložený podľa § 148a ods. 4 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny. Dňa
- januára 2017 bolo Špecializovanému trestnému súdu doručené dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, keď ako dovolacieho dôvody obvinený uviedol dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. a/, c/, g/ a i/ Tr. por., ktoré následne tiež bližšie písomne zdôvodnil. Z pohľadu rozhodnutia dovolacieho súdu je relevantné poukázať predovšetkým na pasáž predmetného dovolania, v ktorej obvinený upozorňuje na okolnosť, že v súvislosti s doručovaním napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nemohlo byť uplatnené ustanovenie § 63 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do
- decembra 2005, ako ani ustanovenie § 130 ods. 2 tohto zákona. Druhostupňový rozsudok nebol oprávnený prevziať JUDr. Milan Roll z dôvodu, že tento nebol jeho ustanoveným obhajcom na celé konanie, ale iba na zastupovanie na verejných zasadnutiach namiesto ustanoveného obhajcu JUDr. Attila Vajdu. Účasťou na verejnom zasadnutí konanom
- marca 2010 tak oprávnenie JUDr. Rolla na jeho obhajobu skončilo. S ohľadom na vyššie uvedené vychádza preto podľa názoru dovolateľa uznesenie 1 TdoV 20/2015 - ktorým bolo jeho predchádzanie dovolanie odmietnuté - z neúplného posúdenia skutočností. Najvyšší súd v zmysle § 378 Tr. por. vec predbežne preskúmal a zistil, že dovolanie bolo podané oneskorene, teda po lehote uvedenej v § 370 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do
- augusta 2011 (s použitím § 567j ods. 6 Tr. por.). V zmysle naposledy uvedeného ustanovenia je potrebné dovolanie v prospech obvineného podať najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu. Hneď v úvode je potrebné uviesť, že najvyšší súd ako súd dovolací už uznesením z
- júna 2016, sp. zn. 1 TdoV 20/2015, predchádzajúce dovolanie obvineného X. K., podané proti vyššie citovanému rozsudku odvolacieho súdu (t.j. dovolanie podané v totožnej trestnej veci), odmietol podľa § 382 písm. a/ Tr. por. ako oneskorene podané. Z obsahu daného rozhodnutia vyplýva, že dovolací súd s odkazom na ustanovenie § 130 ods. 1, 2 Tr. por. v znení účinnom do
- decembra 2005 (v prvostupňovom a odvolacom konaní sa v zmysle § 564 ods. 3 a 4 zákona č. 301/2005 Z.z. konalo podľa Trestného poriadku v naposledy označenom znení), v súlade s ktorým bolo potrebné doručovať rozsudok tak obvinenému ako i jeho obhajcovi, po preštudovaní príslušného spisového materiálu dospel k záveru, že obhajcovi JUDr. Milanovi Rollovi bol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu doručený
- apríla 2010 a obvinenému X. K. v zmysle § 63 ods. 2 veta druhá Tr. por. v znení účinnom do
- decembra 2005 (fikciou) v totožný deň. S poukazom na uvedené bol potom ako posledný deň zákonnej trojročnej lehoty na podanie dovolania obvineným označený
- apríl
- Najvyšší súd na danom mieste zdôrazňuje, že vysporiadanie sa s otázkou doručenia napadnutého rozhodnutia obhajobe bolo nevyhnutným predpokladom pre vyslovenie záveru o potrebe odmietnuť skoršie dovolanie obvineného ako oneskorene podané. Z procesného hľadiska potom platí, že ak určitá otázka už bola predmetom prieskumu dovolacieho súdu a tento o nej (právoplatne) rozhodol, zaoberať sa ňou opätovne na podklade neskoršie podaného dovolania už neprichádza do úvahy, keďže tomu bráni zásada ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom), vyjadrená o. i. v Trestnom poriadku v ustanovení § 9 ods. 1 písm. e/ (vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu), ktoré je na daný účel potrebné vyložiť (použiť) extenzívne. Opätovný prieskum zo strany dovolacieho súdu je možný len vo vzťahu k inej - novej okolnosti, doposiaľ s konečnou platnosťou zo strany dovolacieho súdu neriešenej. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nemôže negovať právne účinky jeho skoršieho rozhodnutia, vydaného v totožnej trestnej veci. Ak by rozhodol inak (resp. ak by problém vôbec posudzoval), vo vzťahu ku konkrétnej okolnosti by vznikla kolízia s už spomínaným princípom ne bis in idem. Súd rovnakého stupňa by totiž o tej istej otázke rozhodoval opakovane, pričom právnym účinkom jeho rozhodnutia bránia už nastalé a stále pôsobiace právne účinky rozhodnutia pôvodného. Inak by tomu bolo iba v tom prípade, ak by predchádzajúceho rozhodnutie dovolacieho súdu, vydané v aktuálne preskúmavanej trestnej veci, bolo v predpísanom konaní zrušené, čo však nie je daný prípad. Len vtedy by sa námietka založená na tých istých skutočnostiach mohla stať z pohľadu dovolacieho konania opätovne relevantnou. Aj napriek tomu však dovolací súd vo vzťahu k argumentácii dovolateľa, použitej v ostatnom podanom dovolaní, považuje za žiaduce, naviac a nad právny dôvod (ratio decidendi) odmietnutia dovolania (ako tzv. obiter dictum), uviesť nasledovné: V priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že pôvodný obhajca obvineného K. JUDr. Attila Vajda bol dňa
- októbra 2008 (t.j. po vyhlásení napadnutého prvostupňového rozsudku) vyčiarknutý zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory (zv. č. 62, č.l. 117 spisu). Vyššie menovaný obhajca tak obvineného nemohol ďalej v (odvolacom) konaní zastupovať, pričom jeho práva v plnom rozsahu prešli na súdom ustanoveného obhajcu JUDr. Milana Rolla - opatrením predsedu senátu odvolacieho súdu z
- februára 2010 podľa § 40a ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do
- decembra 2005 ustanovený ako náhradný obhajca obvineného (formálne nesprávne ako tzv. náhradný obhajca, čo však na právnych účinkoch obhajobného trestnoprocesného vzťahu nič nemení). Tomuto bol - ako v relevantnom čase fakticky aj právne jedinému riadnemu obhajcovi obvineného - následne správne doručovaný dovolaním napadnutý druhostupňový rozsudok, vyhlásený na verejnom zasadnutí konanom
- marca 2010, ktorého sa tento tiež osobne zúčastnil. Vychádzajúc zo skôr uvedeného nemohol preto najvyšší súd rozhodnúť inak, ako dovolanie obvineného (opätovne) odmietnuť podľa § 382 písm. a/ Tr. por. ako oneskorene podané. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.