Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 14XCdo/264/2016 Identifikačné číslo spisu: 3112226310 Dátum vydania rozhodnutia: 19.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Nemčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3112226310.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14C/388/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/97/2016-161 z
- februára 2016, takto rozhodol: Dovolanie žalobkyne o d m i e t a. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 14C/388/2012-147 z
- januára 2016 uložil žalobkyni, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku č. k. 14 C 388/2012-87 zo dňa
- marca 2014, ktorý je 20,- eur.
- Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 4Co/97/2016-161 z
- februára 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Ako neopodstatnenú posúdil námietku žalobkyne, že uznesenie súdu prvej inštancie neobsahovalo odôvodnenie, a to s poukazom na to, že písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia obsahuje oddelenú časť s nadpisom „odôvodnenie“ a odôvodnenie sa nachádza aj vo výrokovej časti, takže z rozhodnutia je zrejmý dôvod uloženia poplatkovej povinnosť, jej výška, aj konkrétna položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej bol poplatok vyrubený.
- S názorom žalobkyne, že spoplatneniu podlieha len podanie samotnej žaloby, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej, medzi ktoré patrí i odvolanie, sa odvolací súd rovnako nestotožnil. Takýto výklad označil za účelový a v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), keďže vedie k záveru, že väčšina odvolacích konaní (v prípade špecifických vecne formulovaných žalôb) nepodlieha súdnemu poplatku. Rozhodnutím súdu prvej inštancie nedošlo ani k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti a k použitiu analógie legis, ako sa domnieva žalobkyňa, ale len k aplikácii ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. Za nenáležitý považoval odvolací súd aj poukaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- marca 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007, pretože z tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ nie je stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania v Sadzobníku súdnych poplatkov, v rámci tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť za odvolacie konanie. V danom prípade však v čase podania odvolania poplatková povinnosť za daný druh konania (o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom) stanovená bola. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal aj na znenie druhej vety § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby (v danom prípade podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov) vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej a rovnaké pravidlo je zakotvené v poznámke č. 3 k položke č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov.
- K námietke o potrebe aplikovať prechodné ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch odvolací súd uviedol, že v prípade súdneho poplatku za odvolanie vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zákona o súdnych poplatkoch až podaním odvolania, ktoré je podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatkovým úkonom. Preto ak sa v danej veci začalo odvolacie konanie podaním odvolania dňa
- apríla 2014, nejde o konanie začaté do
- septembra 2012 a v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch nemožno na takéto odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého bol tento druh konania oslobodený od poplatkovej povinnosti. Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu ku konaniam začatým pred
- októbrom
- Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Žiadala preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.
- Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané
- apríla
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do
- júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do
- júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do
- júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.
- Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
- V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016, 14XCdo/51/
- Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 CSP).
- Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej dovolateľkou (ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust. § 237 ods. 1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 OSP, dovolací súd podľa ust. § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
- Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.