názoru súdu prvej inštancie bola podielovou spoluvlastníčkou aj žalovaná (manželka M.) z titulu existencie BSM. Žalobca
2 O.s.p., keďže účastníci mali v konaní úspech čiastočný.
názoru odvolacieho súdu sa nemohla bezdôvodne obohatiť. K bezdôvodnému obohateniu došlo len na strane podielových spoluvlastníkov M. a F., ktorí si rozdelili medzi sebou sumu pripadajúcu na žalobcu, proti ktorým však predmetná žaloba nesmeruje. Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej preto rozsudok súdu v jeho vyhovujúcom výroku zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. Odvolací súd ďalej uviedol, že aj v prípade, že by žalovaná bola pasívne vecne legitimovaná, žalobu by bolo potrebné zamietnuť, pretože skutkové okolnosti (žalobca nezaplatil kúpnu cenu pri kúpe domu, nepodieľal sa na investíciách do prestavby domu, dom užíval výlučne sám, resp. ho prenajímal tretím osobám za odplatu, ostatným spoluvlastníkom nevyplácal podiely z nájomného, neplatil úhrady spojené s užívaním domu a nedoplatky na nich museli zaplatiť ostatní spoluvlastníci, nepodieľal sa na výdavkoch spojených s predajom domu) nasvedčujú pravdivosti výpovedí žalovanej a ostatných spoluvlastníkov, že žalobca sa s nimi pri rokovaní o predaji domu dohodol, že jeho podiel na kúpnej cene si môžu nechať na úhradu dlhov, ktoré má voči nim a takáto dohoda nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobu bolo potrebné považovať za nedôvodnú aj preto, že pohľadávky spoluvlastníkov prevyšovali sumu pripadajúcu na žalobcu z predaja nehnuteľnosti. Ako vecne správny potvrdil výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 46 666,67 eur s príslušenstvom, keď v tejto časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol ho zmeniť a žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu 63 775,92 eur s 12,5 % úrokom z omeškania od 16. decembra 2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 25 763,99 eur z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Podrobne zopakoval skutkový stav vzťahujúci sa na predmet sporu, priebeh doterajšieho konania, prednesy a tvrdenia strán sporu, poprel existenciu dohody o započítaní pohľadávok, zopakoval výpovede svedkov v konaní a poprel existenciu a výšku tvrdenej pohľadávky žalovanej voči nemu. Namietal, že ak odvolací súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, vec nesprávne právne posúdil, pretože
jeho názoru bezdôvodné obohatenie je záväzkovo-právnym vzťahom, v ktorom osobou povinnou vydať bezdôvodné obohatenie je osoba, ktorá sa bezdôvodne obohatila (žalovaná). Nie je právne významné, čo osoba, ktorá sa bezdôvodne obohatila, s predmetom bezdôvodného obohatenia ďalej urobila, či ho má ešte v dispozičnej sfére alebo už sa nachádza v dispozičnej sfére tretej osoby, pretože prevodom veci sa nezbavuje povinnosti vrátiť bezdôvodné obohatenie; táto povinnosť neprechádza na nadobúdateľa v dôsledku dovŕšenia vecnoprávnych účinkov zmluvného prevodu veci. Osoba, na úkor ktorej vzniklo bezdôvodné obohatenie, nemá žiadnu povinnosť sledovať kde skončí majetkový prospech, ktorý mu patrí, a nie je oprávnená tento majetkový prospech vymáhať od ďalších osôb. Uviedol, že pokiaľ odvolací súd tvrdí, že u žalovanej bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť z dôvodu, že podiel kúpnej ceny pripadajúci na spoluvlastnícky podiel žalobcu odovzdala ostatným spoluvlastníkom, jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a poukázal na vykonané dôkazy a vyjadrenia žalovanej, ktoré jednoznačne preukazujú, že žalovaná si ponechala časť zo žalobcovho podielu z predaja domu, a teda nemôžu byť žiadne pochybnosti o jej pasívnej vecnej legitimácii. Za nesprávny považoval aj záver odvolacieho súdu, že v konaní malo byť preukázané, že žalobca uzavrel dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi o prenechaní si žalobcovho podielu na kúpnej cene. Poukázal na vykonané dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalobca na takúto dohodu nepristúpil a na ustanovenia Občianskeho zákonníka, pre ktoré by údajná dohoda a započítanie boli neplatné (chýbajúca písomná forma, nedošlo k stretu pohľadávok v čase uzavretia dohody, nemožnosť vopred vzdať sa práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti). Ak odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia k týmto námietkam uviedol len, že tvrdená dohoda nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka, jeho rozhodnutie považuje za nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ak odvolací súd dospel k záveru, že k podpísaniu plnej moci zo strany žalobcu nedošlo pod nátlakom a v tiesni. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Stotožnila sa s názorom odvolacieho súdu, že v spore jej nesvedčí výlučná pasívna vecná legitimácia, pretože žalobcov podiel na kúpnej cene neprevzala sama, ale so M., a nikdy s týmto podielom nedisponovala. Žalovaným v spore mal
jej názoru byť M. alebo ona spoločne so M., ako osoby, ktoré majú spoločné BSM, do ktorého kúpna cena za predaj domu bola vnesená. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody ktorú si uplatňuje, pretože žalovaná suma predstavuje 1/3 podielu na predaji domu, avšak nezohľadňuje náklady spojené s predajom. Ich existenciu žalobca uznal a uviedol, že je ochotný sa na nich podieľať, neakceptoval však žalovanou predložené vyčíslenie. Spochybnila pravdivosť výpovede žalobcu a svedka J., ktoré mali preukázať žalobcove tvrdenia ohľadne skutočnej výšky zaplatenej kúpnej ceny domu 26 000 000,- ESP, za ktorú spoluvlastníci dom v roku 1997 kúpili a tiež to, že by sa žalobca na jej zaplatení akoukoľvek čiastkou spolupodieľal. Spochybnila tiež žalobcovo tvrdenie, že plnú moc podpísal pod nátlakom. Uviedla, že nie je pravdou, že by žalobca v čase podpísania plnej moci nemal voči žalovanej žiadny záväzok, pretože spolu so M. uhradila žalobcovi sumu 10 000 000,- ESP v roku 1997. Táto suma mu bola poskytnutá na kúpu domu a na uskutočnenie nadstavby, ktorú však nevykonal. Vydokladovanie zaplatenia týchto súm popiera žalobcovo tvrdenie, že žalovaná svoju pohľadávku nevedela určiť a preukázať. K uspokojeniu pohľadávok (žalovanej a ostatných spoluvlastníkov) malo dôjsť z výťažku z predaja domu a to započítaním
3 Občianskeho zákonníka, na čom sa spolu so žalobcom pri podpise plnej moci ústne dohodli. Existenciu ústnej dohody o započítaní preukazujú nielen výpovede žalovanej a svedkov, ale aj listinné dôkazy o kúpe, užívaní a následnom predaji domu, z ktorých je zrejmé, že žalobca na ne nevynaložil žiadne finančné prostriedky - tieto dôkazy nasvedčujú, že dohoda o započítaní mala svoju vnútornú logiku, ktorá by riešila vzájomne nevysporiadané vzťahy medzi sporovými stranami a ostatnými spoluvlastníkmi. 5. Dovolanie žalobcu bolo podané 29. decembra 2015.
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti.
2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napr. vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.)] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. (napr. preto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok prípustný)] vyvolali procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 9. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol
vtedy účinnej právnej úpravy daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (por. tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).
právneho stavu účinného do
Dovolanie žalobcu teda v zmysle § 238 O.s.p. nevyvolalo účinky, ktoré by
právneho stavu do
1 písm. f/ O.s.p. najvyšší súd dospel už dávnejšie vo viacerých rozhodnutiach - por. najmä R 54/2012, ako aj rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/
čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (por. tiež II. ÚS 76/07).
inú vadu konania
2 písm. b/ O.s.p.“.
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016. 26.
čl. 46 ods. 1 ústavy, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 27.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. 28. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo
čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo
čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06).
2 O.s.p. (príslušné ustanovenie i nasledujúce, účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu - pozn. dovolacieho súdu), ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. 32.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p., ktoré ukladá súdu povinnosť podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku a tým preukázať jeho správnosť. Rozhodnutie súdu preto musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia. Pritom sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. 37. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť to, že pri zmene rozhodnutia
odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstižné zdôvodnenie. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., pretože pri zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom, tento súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvoinštančné rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený jednak s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery a zároveň musí odôvodniť, prečo neprihliadol na ostatné skutočnosti a dôkazy, ktoré počas konania vyšli najavo. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedí svedkov vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie a vôbec nie je právne odôvodnené (čo i len v jednom závere), ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko nemá možnosť v dovolacom konaní náležite argumentovať. 40. V preskúmavanej veci odvolací súd, ktorý konal o odvolaní oboch účastníkov konania, na rozdiel od súdu prvej inštancie (
ktorého sa žalovaná bezdôvodne obohatila), dospel k odlišnému právnemu záveru, preto výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe vyhovel, zmenil tak, že žalobu zamietol. V prípade dovolaním napadnutého rozsudku nie je z jeho odôvodnenia možné zistiť, ktoré z vykonaných dôkazov mu slúžili ako podklad pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov spravoval, ako sa vyporiadal s inštitútom bezdôvodného obohatenia, najmä však nie je možné zistiť,
ktorého ustanovenia príslušného zákona vec právne posúdil, keď
odôvodnenia rozsudku do úvahy prichádzajú dva dôvody pre zamietnutie žaloby. Nie je možné preskúmať správnosť postupu odvolacieho súdu, keďže na jednej strane odvolací súd tvrdí, že žalovaná nie je v predmetnej veci pasívne legitimovaná, na druhej strane zároveň tvrdí, že i v prípade jej pasívnej legitimácie bolo potrebné žalobu zamietnuť, pretože spoluvlastníci nehnuteľnosti si mohli ponechať podiel žalobcu z predaja nehnuteľnosti. Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu okrem doslovného opísania odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (2 až 8 strana rozsudku) obsahuje len vzájomne si odporujúcu argumentáciu pre zamietnutie žaloby, keď 1/ „
názoru odvolacieho súdu“ sa žalovaná nemohla bezdôvodne obohatiť, preto nie je pasívne legitimovaná v spore a 2/ existenciou dohody, že spoluvlastníci (ktorí nie sú účastníkmi sporu - pozn. dovolacieho súdu) si mohli finančné prostriedky patriace žalobcovi ponechať (započítať), pretože „takáto dohoda
názoru odvolacieho súdu nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka“. To všetko bez akéhokoľvek právneho posúdenia, keďže odvolací súd v odôvodnení rozsudku odkázal len na § 31 Občianskeho zákonníka (por. druhý odsek na č. l. 11 rozsudku). Takáto rozpornosť záverov odvolacieho súdu, nezodpovedania otázky o aký vzťah išlo medzi žalobcom a žalovanou, a absolútna absencia právneho posúdenia veci spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. 41. Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca je povinný žalobou uplatnený nárok (iba) skutkovo vymedziť. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podradenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza do úvahy možnosť podradenia žalobou uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu, než je uvedená v žalobe, musí vec právne posúdiť
zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený (alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť,
ktorej právnej normy odvolací súd vec posúdil a čo bolo skutočným dôvodom zamietnutia žaloby. 42. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie zmeňujúceho výroku rozhodnutia odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a zmätočné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom (čo zakladá vadu konania
2 písm. b/ O.s.p.). Pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť vecne správne a existencia tejto vady konania sama osebe je natoľko závažná, že v dôsledku nej nemôže obstáť zmeňujúci výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd neskúmal existenciu iných vád konania namietaných dovolateľom v dovolaní a neposudzoval jeho správnosť z iných hľadísk. 43. V okolnostiach preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu (v časti v ktorej zmenil rozsudok súdu prvej inštancie) vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietaj vady
2 písm. b/ O.s.p. Rešpektujúc právne účinky podaného dovolania, ktoré v konaní nastali, dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti, ako aj v súvisiacich výrokoch o súdnom poplatku a náhrade trov konania a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1a §450 C.s.p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.