žalobcu tým odníma účastníkovi právo na prejednanie veci pred nezávislým a nestranným orgánom. S konštatovaním, že napadnuté rozhodnutie nie je predbežným rozhodnutím a ani procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, keďže postup pri námietke zaujatosti v konaní pred orgánmi NBS sa spravuje ustanoveniami § 14 zák. č. 747/2004 Z.z. žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie Bankovej rady žalovanej zo dňa 5.8.2008, číslo: GUV-588/2008-38 a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Ďalej žalobca listom zo dňa 25.03.2009 zaslal svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 16.02.2008, ktoré je založené v spise 5Sž 76/2008. Predovšetkým opätovne zopakoval svoje tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nemá povahu predbežného rozhodnutia a ani nemá povahu procesného rozhodnutia týkajúceho sa vedenia konania. Tento záver 5Sž/77/2008 3 odôvodnil tým, že nejde o rozhodnutie procesné a zároveň sa toto procesné rozhodnutie netýka vedenia konania, ale je to rozhodnutie vydané
č. 747/2004 Z.z. Potom rozhodovanie
tohto ustanovenia nie je súčasťou konania pred žalovanou, o čom svedčí na jednej strane systematika zák. č. 747/2004 Z.z., ktorý v § 14 osobitne rieši postup a rozhodovanie o námietkach zaujatosti v rámci konania pred žalovanou, a teda výkladom žalobca dospel k záveru, že táto námietka nie je súčasťou konania pred žalovanou. Takýto záver je podporovaný aj ďalšou skutočnosťou a to že v prípade, ak by išlo o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, a teda súdom nepreskúmateľné, muselo by byť v konaní vydané ďalšie – konečné rozhodnutie vo veci samej. Avšak žalobca zdôraznil, že žiadne ďalšie rozhodnutie sa v tomto prípade, resp. v tomto „konaní“ nevydáva. Na pojednávaní vykonanom dňa 29.09.2009 žalobca predložil svoju ústavnú sťažnosť z
Druhej hlavy Piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku len „O.s.p.“), ďalej sa oboznámil s obsahom spisov Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž 62/2007, 3Sž 77/2008 a jeho rozhodnutím vo veci sp. zn. 3Sžz 1/2008 ako aj rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 7/09-18 z
5. časti Občianskeho súdneho poriadku, musia byť splnené tieto 4 základné predpoklady.
l O.s.p. v správnom súdnictve
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Toto ustanovenie vytvára základný právny rámec na výkon súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve. Prvá podmienka, ktorá musí byť pre súdny prieskum splnená, je obsiahnutá v § 244 ods. 3 O.s.p., ktorý všeobecne vymedzuje, aká skupina rozhodnutí môže podliehať prieskumu v správnom súdnictve na základe žalôb.
3 O.s.p. musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Druhá podmienka charakterizuje vnútorné vlastnosti rozhodnutia smerom k jeho adresátovi, a je obsiahnutá v § 247 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Ďalšou podmienkou je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.). Poslednou podmienkou negatívneho charakteru, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o rozhodnutie správneho orgánu, ktorého preskúmanie je vylúčené
5Sž/77/2008 5
a) O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Až úspešným vykonaním testu splnenia všetkých hore uvedených podmienok je založená právomoc správneho súdu na súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vrátane postupu mu predchádzajúcemu. Najvyšší súd zistil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím č. GUV-588/2008-38 zo dňa 05.08.2008 ako orgán príslušný
5 zák. č. 747/2004 Z.z. prerokoval námietku zaujatosti žalobcu proti Ing. M. B., CSc. ako osobe zodpovednej za výkon dohľadu na mieste aj na diaľku z dôvodu jeho zaujatosti spočívajúcej v jeho účelovej, tendenčnej a protizákonnej činnosti úmyselne namierenej proti žalobcovi, pričom rozhodla, že menovaný Ing. M. B., CSc. nie je vylúčený vo veci výkonu dohľadu na mieste nad dohliadaným subjektom, žalobcom, a jeho námietku zaujatosti zamietol. S odkazom na ust. § 7 ods. 2 a 5 zák. č. 747/2004 Z.z. Banková rada žalovanej dospela k záveru, že žalobca vo svojom podaní neuviedol také dôkazy, ktorými by bol dôvod vylúčenia Ing. M. B., CSc. z dohľadu na mieste preukázaný a ani takéto skutočnosti sama v konaní nezistila.
7 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z. osoba poverená výkonom dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, ak so zreteľom na jej vzťah k predmetu dohľadu, dohliadanému subjektu alebo jeho zamestnancom možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti.
7 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. dohliadaný subjekt, ktorý sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že osoba poverená výkonom dohľadu má byť vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, je povinný tieto skutočnosti bezodkladne písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. V oznámení o námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu námietka zaujatosti smeruje, dôvod, pre ktorý má byť osoba poverená výkonom dohľadu vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, kedy sa dohliadaný subjekt dozvedel o tomto dôvode a akými dôkazmi môže byť tento dôvod preukázaný; spolu s oznámením o námietke zaujatosti je účastník konania povinný predložiť dôkazy, ktoré má k dispozícii. Na opakované oznámenie tých istých skutočností a dôvodov sa neprihliada, ak sa už o nich rozhodlo. 5Sž/77/2008 6
7 ods. 3 zák. č. 747/2004 Z.z. osoba poverená výkonom dohľadu, ktorá sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jej vylúčeniu z výkonu dohľadu na mieste, je povinná bezodkladne písomne oznámiť tieto skutočnosti nadriadenému, ktorý udelil poverenie na výkon dohľadu na mieste, vrátane oznámenia dôvodov a predloženia dôkazov, na ktorých základe má byť táto osoba vylúčená z výkonu dohľadu na mieste. Člen bankovej rady, vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom tieto skutočnosti písomne oznámi bankovej rade vrátane oznámenia dôvodov a predloženia dôkazov, na ktorých základe má byť vylúčený z výkonu dohľadu na mieste.
7 ods. 5 zák. č. 747/2004 Z.z. o námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania. O tom, či osoba poverená výkonom dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, rozhoduje jej nadriadený; ak sa námietka zaujatosti týka viacerých osôb poverených výkonom dohľadu, rozhodne o vylúčení z výkonu dohľadu na mieste ich spoločný nadriadený. O vylúčení vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom alebo člena bankovej rady z dohľadu na mieste rozhodne banková rada; na hlasovaní bankovej rady o vylúčení člena bankovej rady sa nezúčastňuje ten člen bankovej rady, o ktorom sa hlasuje. Na toto rozhodovanie sa nevzťahujú ustanovenia o konaní pred Národnou bankou Slovenska
tohto zákona a osobitných zákonov, ani všeobecné predpisy o správnom konaní; 21) proti rozhodnutiu o vylúčení z konania alebo zamietnutí námietky zaujatosti nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie o tom, či zamestnanec orgánu verejnej správy (ale v súdnom konaní aj sudca, či zamestnanec súdu, či notár) je vylúčený z prejednávania a rozhodovania určité právnej veci, je v zmysle nižšie uvedených argumentov rozhodnutím procesným. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry, najmä Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (pozri bližšie napríklad rozsudok vo veci sp. zn. 3Afs 20/2003, či 5As 69/2006 – www.nssoud.cz), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach sp. zn. 3Sž 62/2007 či 3Sž 7/2008) - www.nssr.blox.sk) rozhodnutie správneho orgánu o vylúčení pracovníka je rozhodnutím, ktorým sa iba upravuje vedenie konania a ktoré nie je preskúmateľné samostatnou žalobou v správnom súdnictve. Takéto rozhodnutie preto musí predchádzať rozhodnutiu o veci samej, aby prípadné vady konania spôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných právnych prepisov bolo možné namietať v konaní o žalobe proti meritórnemu rozhodnutiu. 5Sž/77/2008 7 Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa hore uvedené 4 predpoklady na založenie právomoci správneho súdu na prieskum, tzn. nie je individuálnym správnym aktom, ktorým by opatrením alebo rozhodnutím prijatým pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb a ktorým by bolo rozhodnuté vo veci samej. Ide o procesné rozhodnutie vydané v rámci výkonu dohľadu žalovaného na mieste
1 písm.
3 prvej vety O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby. ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
2). Najvyšší súd s prihliadnutím na svoju konštantnú judikatúru (najmä rozhodnutia sp. zn. 3Sž 77/2008) zistil, že napadnuté rozhodnutie nie je individuálnym správnym aktom, ktorým by bolo rozhodnuté vo veci samej. Ide o procesné rozhodnutie vydané v rámci výkonu dohľadu žalovaného na mieste
1 písm.
3 O.s.p. 5Sž/77/2008 8 O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 13. apríla 2010 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.