1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/17/2016 zo dňa 28. septembra 2016, takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. Z. A. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/83/2015 zo dňa 18. februára 2016 bol obžalovaný Ing. Z. A. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že 11.12.2014 v čase o 16.10 hod. v Prešove, viedol po ulici Mukačevskej v smere od ulice Volgogradskej osobné motorové vozidlo značky Subaru Forester, EVČ: K.-XXXFB, v rozpore s § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a to tým, že nevenoval vedeniu vozidla plnú pozornosť a zrazil chodkyňu Ing. S. Š.Ú., nar. XX.XX.XXXX, ktorá prechádzala v opitosti cez vozovku mimo priechod pre chodcov z ľavej strany v smere jazdy vozidla, v rozpore s § 53 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho chodkyňa utrpela reznú ranu v temenno záhlavnej oblasti uprostred, zlomeninu záhlavnej kosti, krvný výron pod tvrdú a medzi mäkké mozgové pleny v čelovo temennej oblasti obojstranne, pomliaždenie mozgu v spánkovej a čelovej oblasti vpravo, zakrvácanie pravého zvukovodu, zlomeninu tela druhého driekového stavca, zlomeninu krížovej kosti obojstranne, zlomeninu horného ramena ľavej lonovej kosti, reznú ranu na zadnej ploche pravej ruky, kožné odreniny a krvnú podliatinu nad vonkajším ľavým lakťovým výbežkom s dobou liečenia a práceneschopnosťou 6-7 mesiacov. Za to mu prvostupňový súd
1 Tr. zák. v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výške 400 (štyristo) Eur.
3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 (jeden) rok.
1 Tr. por. bola poškodená - Ing. S. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S.D. XX, K., s jej nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí konanom 28. septembra 2016 uznesením sp. zn. 6To/17/2016 takým spôsobom, že
por. odvolanie obvineného zamietol. Dňa
1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
4, veta prvá Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
5 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. i/ a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Vo vzťahu k vyššie spomínanej viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Pokiaľ ide o dovolanie obvineného, tak tu treba v prvom rade uviesť, že tam uvádzané dôvody (ohľadom jeho tvrdenia o svojej nevine) sú v podstate len zopakovaním toho, čo menovaný uvádzal počas celého súdneho konania (t.j. dovolanie obsahovo zodpovedá jeho skoršej obhajobe). Z toho potom okrem iného vyplýva, že v rámci daného dovolacieho konania bolo povinnosťou najvyššieho súdu sa zaoberať námietkami obvineného spadajúcimi pod dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., keďže tieto boli uplatňované už skôr, v pôvodnom konaní (§ 371 ods. 4, veta prvá Tr. por.). Vo všeobecnosti je potrebné poukázať na to, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu. Daný dovolací dôvod môže byť pritom naplnený len v takom prípade, ak zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné, t.j. ak došlo v trestnom konaní k takému pochybeniu, ktoré malo, resp. mohlo mať vplyv na priebeh či samotný konečný výsledok tohto konania. Pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v posudzovanej veci, ktoré sú napádané v podanom dovolaní zo strany obvineného, tak tieto sa
zistení najvyššieho súdu opierajú o dôkazy vykonané v súlade so zákonom, keď bolo tiež plne rešpektované právo obvineného na obhajobu ako i zásada kontradiktórnosti, tak hlavné pojednávanie, ako aj verejné zasadnutie bolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom, vrátane toho, že bol prítomný pri výsluchu všetkých svedkov i znalcov, ktorí boli štandardne poučení, mal možnosť sa vyjadriť k oboznámeným listinným dôkazom. Od počiatku bol zastúpený obhajcom, ktorý bol o úkonoch informovaný, zúčastnili sa na oboznámení spisu pred podaním obžaloby. Zúčastnili sa hlavného pojednávania aj verejného zasadnutia odvolacieho súdu. Dovolanie obvineného v rozpore s ustanovením § 374 ods. 1 Tr. por. neobsahuje odôvodnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. napriek tomu, že obvinený je v dovolacom konaní zastúpený kvalifikovanou osobou - advokátom. Pri absencii dovolacích námietok odôvodňujúcich dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por. potom dovolací súd nemohol preskúmať dovolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku. Vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu a ani žiadneho iného sa obvinený nemôže úspešne dovolávať len s poukazom na nesprávne vyhodnotený skutkový stav, keďže by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. V uvedenej súvislosti treba potom predovšetkým uviesť, že vo vzťahu k zistenému skutku je možné dovolaním namietať výlučne vady právne, a teda to, že skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný. Popri vadách, ktoré sa týkajú právneho posúdenia skutku, možno tiež vytýkať iné nesprávne hmotnoprávne posúdenie. Rozumie sa ním zhodnotenie otázky, ktorá nespočíva priamo v právnej kvalifikácii skutku, ale v právnom posúdení inej okolnosti majúcej význam z hľadiska hmotného práva. Tak ako bolo naznačené už skôr, daná úprava teda výslovne vylučuje možnosť uplatňovania námietok voči skutkovým zisteniam, čo znamená, že v uvedenom dovolacom konaní nie je možné preskúmavať a hodnotiť správnosť či úplnosť zisteného skutku, preverovať dostatočnosť vykonaného dokazovania ako ani správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t.j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Revízia skutkových zistení a záverov urobených súdmi nižšieho stupňa už v dovolacom konaní (konanom na podklade dovolania obvineného) neprichádza do úvahy. Pokiaľ ide o súdmi nižšieho stupňa použitú právnu kvalifikáciu na nimi ustálený skutkový stav (tento je pre dovolací súd záväzný), tak tu nemožno vytknúť žiadny nedostatok, ktorého sa konajúce súdy mali dopustiť
názoru dovolateľa. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že najvyšší súd nezistil opodstatnenosť obvineným uplatnených dovolacích námietok z pohľadu žiadneho dovolacieho dôvodu, a preto nemohol inak, ako dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.